Tak ako neexistuje kolektívna vina, neexistuje ani kolektívne svedomie. Je to vskutku vyliata životná sila do Dunaja…

Svedomie? Tak ako neexistuje kolektívna vina, neexistuje ani kolektívne svedomie. 

… čisté, hryzúce, zlé. Svedomie… Tieto slovné spojenia poznáme všetci a aj by sme vedeli k nim priradiť charakteristický pocit. O čom to svedomie vlastne je? V rámci rozcvičky si pripomeňme pár krátkych historických udalostí:

• Dozorca v tábore smrti nepochyboval a bez mihnutia oka zabíjal (vodca má vždy pravdu a on iba vykonával rozkazy, a preto ho svedomie ani v Norimbergu nekvári) – o pár rokov neskôr…
• Prvý zjazd KSČ zrušil kategóriu svedomie (strana má vždy pravdu, tak nepleťme do kádrového profilu nejaké svedomie) – o pár rokov neskôr…
• Naši bratia v čiernych sutanách si vydobyli právo výhrady vo svedomí (zaujímavé, že neplatilo pri očkovaní) – a teraz?

Čo už má ten úbohý tvor človečí robiť s vlastným svedomím?

Ako vidíme, keď dvaja hovoria o svedomí, nie je to vždy to isté. Skúsme sa teda na to zblízka pozrieť.

Svedomie má v koreni slova VEDOMIE, a preto s vedomím súvisí. Ľudské vedomie je ako parabola zrkadla, ktorá v sebe zobrazí všetky informácie, ktoré k nám prichádzajú pomocou zmyslových orgánov z vonkajšej skutočnosti, a zároveň zobrazí aj našu vnútornú skutočnosť, naše predstavy, pocity, myšlienky, názory a postoje. No a tu je ten kameň úrazu.

Všetky informácie, ktoré prijímame, nás môžu formovať aj deformovať. Či už je to rodičovská výchova, škola, spoločenské normy, tradície, kultúrne pravidlá, ideológie, náboženstvá a toho celého kráľovná – verejná mienka. Prostredníctvom nich sa do našich spomienok zapisujú nespochybniteľné imperatívy „MUSÍŠ a NESMIEŠ!“ a stanú sa postupne našou morálkou. Nuž a spomienky sú ako odkazy do kameňa vytesané, veru tak.

„So spomienkami na večné časy a nikdy inak!“

A kde sme MY v tom našom svedomí? Predstavte si, že sedíte v kine a beží dobrodružný western, príbeh vášho života. Či už je to Sedem statočných, alebo Limonádový Joe, my by sme mali byť pozorovateľmi a hodnotiteľmi. Keď sme sa ale z lenivosti nepodieľali na scenári, pointu sme nepochopili a v kontexte sme sa úplne stratili, tak neraz prekvapene zistíme, že hráme rolu osedlaného koňa (niekto aj bieleho), smradľavého skunka, zbabelého kojota alebo rolu prostitútky zo saloonu, ktorá dá tomu, kto dá viac – bez škrupulí a s čistým svedomím.

„Svedomie sa nikdy nepýta: Kto dá viac?“

Len z ľudskej pohodlnosti a nevedomosti sa dejú podivnosti so svedomím, napríklad zlé svedomie z neúčasti na rodinnej oslave, zlé svedomie z prachu na nábytku. Ale, paradoxne, ten kto podvádza, kradne, manipuluje, vydiera a v najhoršom aj zabíja má svedomie čisté ako ľalia. Ako je vôbec možné, že tieto potvory majú ešte kožu na tvári a dokážu kráčať aj bez chrbtovej kosti? (Predpokladám, že v skrini majú veľký výber protéz tvárových aj kostrových.)

Z pozorovania aj zo skúseností by sme mohli usúdiť, že u väčšiny ľudí vzniká svedomie len kopírovaním informácií zvonka, bez premýšľania a vyhodnocovania. Odvolávať sa na spoločenské normy alebo tzv. tradičné hodnoty je skoro vtipné, keď aj tie, a hlavne tie môžu vznikať na základe ideológie a náboženstva. (To je s chápajúcim rozumom tak trochu v rozpore, nemyslíte?)

Resumé

A čo by teda malo byť tým ozajstným svedomím? Svedomie znamená – byť Si Vedomý príčin a následkov svojich rozhodnutí, konať S (plným) Vedomím. A to sa dá len pri zodpovedaných otázkach – čo robím, prečo to robím a aké to bude mať dopady na mňa aj ostatných. Jednoducho povedané, je to porozumenie svojej motivácii aj celkovej situácii. Preto sú Svedomie a Zodpovednosť nerozluční kamaráti na celý život.

Načo potom skladať účty vodcovi, strane alebo cirkvi? Samozrejme, je to na dve veci, ale dobre to poslúži moci.

Tak ako neexistuje kolektívna vina, neexistuje ani kolektívne svedomie. Je to vskutku vyliata životná sila do Dunaja – apelovať na svedomie skupiny, nedajbože skupiny nejakých politikov, či už vládnych, bezvládnych, alebo mimovládnych.

P.S.

Ak zistíte, že sú medzi nami ľudia bez svedomia a bez chrbtovej kosti, z preventívnych dôvodov choďte radšej kálať drevo, aby vám nenapadlo naprávať im kosti. Ešte by ste z toho mohli mať zlé svedomie a pár rokov basy k tomu.

Lenka Sapárová

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/