Dušičkový týždeň alebo helovínci verzus páliči. V baroch pijú helovínci a po cintorínoch chodia dušičkári…

Dušičkový týždeň alebo helovínci verzus páliči

Tak máme za sebou jeden z najkrajších jesenných týždňov. Prečo najkrajší? Farby vonku sú priam úžasné, chladný vzduch sa mieša s dymom z komínov, keď frčíte na bicykli, už vám omŕzajú nechtíky a tečú slzy od vetra až do uší. Milujem toto obdobie.

Tento víkend sme dokonca vychytali tak skvelo, že aj sviatky máme.

V baroch pijú helovínci a po cintorínoch chodia dušičkári. Konečne hádky a nenávistné komentáre medzi očkovanými a neočkovanými vystriedali hádky a nenávistné komentáre medzi helovíncami a páličmi sviečok. Toto mi už chýbalo. To je znak, že svet sa vracia do normálu. Ja som napríklad oboje, aj ma to baví. Večer sa chodíme prechádzať na cintorín, milujem tie svetielka, vôňu páliaceho sa plastu a primŕzajúcich chryzantém. Proste jeden z najkrajších jesenných týždňov.

Neviem, či ste si to všimli, no v noci sa nám zase zmenil čas.

To znamená, že ranná depresia vstávania do tmy, pre tých z nás, ktorí si túto krivdu musia robiť, na chvíľku opeknie. Ale aj tak to bude čoskoro znovu po starom. Idem do roboty – tma, idem z roboty – tma. Ak robíte niekde v pivnici, tak amen tma, doslova. Ja to takto, vďakabohu, nemám, no pamätám si časy, keď som túto rannú depresiu vstávania do tmy zažívala aj ja. Sústrastím s vami, priatelia.

Spomínam si aj na časy pradávne, keď sme chodili s maminou každú nedeľu do kostola a raz sme takto vychytali zmenu na letný čas. Omša už končila a vtom prichádzala víťazoslávne celá jedna rodina, s patričným pátosom, aby bolo vidieť, že teda idú aj oni, silno veriaci. A pani sa pýta nás kľačiacich do hrude búšiacich katolíkov so slovami „moja vina, moja vina, moja preveľká vina…“, že či ešte ranná neskončila. My, dobúchajúc do hrude, sme jej oznámili, že to je veľká na jedenástu (kto chodil vie, že to bola veľká omša) a že sa posúval čas.

To bolo zdesenie a rumenec v tvári, to ste videli, že pani v duchu už prepisuje zoznam hriechov na spoveď. Takže verím, že sa vám to nestalo. Veď tie múdre mobily sa nám prestavujú aj samé, aj nás zobudia, aj pripomenú všetko, no lepšie, ako naše mozgy zabudnuté.

Zabudnutý je asi aj náš slovenský tím od vedúceho Sulíka, ktorý nás reprezentuje na výstave EXPO v Dubaji.

Dočítala som sa, že nám tam chýbajú naše tradičné slovenské výrobky a nie je sa čím prezentovať. Vraj sa tam namiesto nášho vínka a pálenky podávajú kadejaké kubánske rumy, škótska whisky, mexická tequila a čo je vrchol, tak aj české pivo. No hanba, to aby si slušný občan so sebou do arabskej krajiny natajňáša fľaštičku pašoval, takto vystavovať národ riziku, to je ozaj nezodpovedné. Radšej asi zostaňme doma, tu sa môže piť zodpovedne.

Myslím si, že Dušičkami zavrieme toto jesenné obdobie, treba sa začať pripravovať na Vianoce.

Ale ani tie už asi nebudú také tradičné, chýbajú nám totiž kapry. Kormorány vraj boli tento rok nenažranejšie, ako po minulé roky, asi majú málo lásky alebo nejaké psychické problémy, vtedy sa aj viac papá, chýbajúca emócia sa dopĺňa jedlom. To je už ozaj zlé, keď aj vtáky potrebujú psychiatra. Tie okrídlené, myslím. No, priatelia, pekne si my radšej pozrime článok zo včera s receptami od Martiny Briatkovej a trénujme, ako sa robí sushi.

Prípadne, ešte takú tradičnú slovenskú rybaciu večeru, ak nebudete stíhať vyrolovať to sushi, a to sardinky v konzerve s paradajkovou omáčkou, rozpučiť vidličkou, mixnúť s horčicou a davaj na chlebík. Treba zapiť vhodným vínom a Vianoce sú vydarené. Aj tak ide na Vianoce predsa o podstatnejšie veci, že máte toho vína dostatok a je ho s kým vypiť.

Podľa informácií z webu TA3 však bude skôr ten luxusnejší sushi Štedrý večer, lebo vraj počet osobných bankrotov sa oproti minulému roku znížil.

Buď to teda znamená, že „znovu“ bohatneme… alebo, a to sa mi zdá pravdepodobnejšie, už nemá kto bankrotovať, lebo všetci, čo mohli, to vybavili v minulom roku. Teraz už len dobiehajú opozdenci, čo mali zašité ešte nejaké rezervy v paplónoch alebo našli zguľkané v ponožkách. Tak predsa len tie sardinky z konzervy.

Tak nech tu neslintám, skočme trošku pozrieť do sveta.

Poliaci sa rozhodli postaviť múr na hraniciach s Bieloruskom. Múr dlhý viac ako 100 km bude stáť viac ako 353 miliónov eur. Keď to počujem, chce sa mi plakať, nielen preto, že to vyzerá, akoby sme sa vracali v dobe, ale aj za to, koľko peňazí to bude stáť. Teraz, keď sú stavebné materiály najdrahšie? Teda tipujem, že to nebude moderný drevený plot v štýle Ikea, ale riadny múrisko, ako keď príde nový sused, čo nechce, aby ste mu do bazéna pozerali.

No, slzy sa mi tlačia z toho do očí, bude to isto novodobý múr nárekov. Verím, že sa Poliaci z toho dostanú a nebude to mať neblahý dopad na výrobu kroviek, papúč a oštiepkov.

V Amerike sa Arnold Schwarzenegger nahneval, že nikto nevie viesť boj s klimatickými zmenami tak dobre ako on.

Jasné, že to nevedia, veď on je bojovník, akčný hrdina, zachránil svet pred zlými robotmi. Ale múdro hovorí, všetkým vynadal do klamárov, len nech sa ho boja a vraj, ak chceme znížiť CO2 a eliminovať prehnane bohatých ľudí, mali by sme prestať jesť mäso. Hmm, prepočítavam. Toto je taká sofistikovaná rovnica, že ju treba len chlebom zajesť.

Takže, priatelia, všetko smeruje k tým rybičkám z konzervy.

Svoje o tom isto vie aj Kim Čong-un, podľa médií vraj schudol 20 kilogramov, ale je zdravý, tvrdí tajná služba Soulu. Možno si dal jesenný detox. Aj ja by som si dala, no neviem sa rozhodnúť, čoho sa vzdať. Keď ja tak ľúbim jesť. Ale mám takýto návrh: vzdajme sa negatívnych správ, nenávistných komentárov a toxických ľudí. Vzdajme sa aj trápenia, čo si kto o nás myslí, či sa slušne správame a sme dobrí ľudia.

Radšej si ten život užime, kým nás nedrapne Alzeheimer – lebo vraj sa nám nejak rozmnožil v poslednej dobe – alebo kým neskončíme ako milá spomienka a nad hlavami nám bude horieť kahanec, hneď pri plastovom venčeku.

Máme jeseň, žime tu a teraz.

Vychutnajme si tieto krásne farby vonku, pime vínko, jedzme, čo chceme, a hlavne, priatelia, nestresujte sa, usmejte sa, prichádza vek Vodnára, neviem presne, čo to znamená, ale čo ak nás zhora už fotia plejáďania do svojho zoznamu poslušných, tak nech sme na tých fotkách pekne vysmiati.

PS: možno ste si všimli, že nespomínam kovido-voloviny a iné pandemické obľúbené témy. Nie je to, veru, ten začínajúci Alzheimer, ani ignorancia reality, proste som si povedala, že si tento týždeň od toho dáme pauzu. Keď ja tie konšpirácie neviem tak dobre písať, ako všetky ostatné médiá – nie spiriťuálne médiá, ale tie naše, len riťuálne… Aj tak už  asi nič novšie, ako oni, nevymyslím.

Vaša Eva Czermak

P.S 2.: Ak ste sa dobre zabavili, neokúňajte sa. Pošlite tento text vašim priateľom. Skrátka, zdieľajte… Zvýšenie cien za energie a teplo sa vás nebude týkať, keď vás smiech zahreje…

Korektúry: Katarína Málková