Tam, kde je cieľom rozpad sociálnych vzťahov, začne nakoniec podliehať rozpadu aj jednotlivec…

Tam, kde je cieľom rozpad sociálnych vzťahov, začne nakoniec podliehať rozpadu aj jednotlivec

Zdroje energetické, ekonomické, informačné, prírodné a… ľudské zdroje. Zaznamenali ste vôbec, kedy sa to udialo, že sa dojem zmenil v pojem a pojem v absurdnú realitu? Sú ľudské zdroje fakt či fikcia? Bude alebo nebude to také ľahké, drahá… fyzika?

Čo hovorí na to drahá fyzika? (Nenechajte sa fyzikou odradiť, za chvíľku príde na rad aj filozofia.)

Drahá fyzika nám povie zopár poučiek a my k tomu pridáme zopár dobrých príkladov.

Energia je schopnosť konať prácu – hybnosť a zároveň platí, že neexistuje energia bez nosiča energie. Nosičmi energie sú reálne hmotné častice a každý zdroj je zdrojom preto, lebo svojmu okoliu poskytuje energiu prostredníctvom častíc.

Pre príklady nebudeme chodiť ďaleko, stačí zdvihnúť hlavu a pozrieť sa na oblohu. Na Slnku stále prebiehajú termonukleárne reakcie, produktom sú žiarivé fotóniky, ktoré sú nosičmi tepla a svetla. V skutočnosti sú len následkom štiepenia a rozpadu našej ústrednej hviezdy. Aký to paradox, táto krásna hviezda sa rozpadá a vďaka nej je možný život na Zemi. Koľko nádherných príbehov, básní, piesní bolo o hviezdach stvorených a vlastne sú to zvesti o ich umieraní. Mnohé z nich už ani neexistujú a my vidíme len ich obraz, ktorý k nám doletí až po stáročiach.

Podobný jav ako na Slnku sa deje v atómovej elektrárni, ale je to riadená a kontrolovaná štiepna reakcia a výsledkom je obrovská energia z rozpadu jadra. Do tohto príbehu bola zamotaná jedna neodbytná dáma, ktorá sa za žiadnu cenu nedala odradiť od skúmania, Madam Curie sa volala. Toľko rozbíjala ten atóm, až spoznala, čo je rádioaktivita. (Chcem veriť, že štiepna jadrová reakcia bude navždy riadená a kontrolovaná a už nikdy nebude Hirošima…)

Je teda človek zdrojom vďaka svojmu rozpadu?

Nuž, človek je tiež taká malá hviezda na spoločenskom nebi a má svoj vlastný ústredný zdroj. Niekedy sa rozpadá vďaka svojej hlúposti a veľakrát sú mu všetci ostatní ochotne nápomocní. Aj tu by sme mohli zamachrovať filozofickou poučkou, nech si aj tá filozofia príde na svoje: 

„Kam ide pozornosť, tam ide sila.“

Ako sa to dá využiť či zneužiť?

Akýkoľvek problém, ktorému nerozumieme, je strojcom chaosu v hlave a každý chaos sa prejavuje extrémnym kmitaním častíc a ďalej pokračuje tepelnou entropiou, čo je vyžarovanie tepla do okolia. Takže stačí byť dlhé hodiny bezradným a máte v byte tepelnú pohodu aj bez kúrenia. Tomu sa hovorí nápad za milión, však? (Že ja som nekandidovala za Stranu zázrakov, mohla som byť župankou.)

„Páni mudrlanti, bezradnosť nám treba nariadiť a tak sa dá milióny ušetriť!“

Odložme humor bokom a pozrime sa ostrým okom na to, ako sa dá cielene a zámerne u človeka ulapiť pozornosť, a tým vytrieskať z neho energiu:

• Keď budete človeka fyzicky poháňať bičom ako vola pred pluhom – odovzdá energiu – hybnosť do okolia, lebo bol u neho vyvolaný rozpad.
• Keď budete človeka psychologicky vháňať do emočného stresu – odovzdá energiu – hybnosť do okolia, lebo bol u neho vyvolaný rozpad.
• Keď budete človeka stavať pred falošné mentálne dilemy (napríklad vakcína je sloboda, mimochodom, slogan hodný Nobelovej ceny za dilemy)  – odovzdá energiu – hybnosť do okolia, lebo bol u neho vyvolaný rozpad.

No, kto by to povedal, ani Nicola Tesla nie, že človek ako zdroj má také širokospektrálne využitie. Môže byť zdrojom informácií, zdrojom telesnej energie, zdrojom duševnej energie aj zdrojom mentálnych podnetov.

Infoška pre tých, ktorí sa náhodou cestou stratili v čase a priestore: Zdravotníctvo (inak chorobníctvo) nie je založené na prevencii a poznávaní príčin ochorení, ale na riešení dôsledkov. Parazituje na nevedomosti, a tým pádom na rozpade pacientov.

***

O umení ostať zdravý si pozrite rozhovor s Janom Vojáčkom – videorozhovor na konci článku… 

***

Všetky ostatné systémy sú výkladnou skriňou byrokracie, ktorá len loví ľudskú pozornosť, kde človek venuje všetky svoje sily a zmysly na nezmysly, až sa začne v bezradnosti rozpadať. Aj tá všemocná politika je založená na nevedomosti a parazituje na bezmocnosti, teda na rozpade. Veď, rozdeľuj a panuj platí dodnes a rozdeľovanie je predsa trieštenie spoločnosti. Tam, kde je cieľom rozpad sociálnych vzťahov, začne nakoniec podliehať rozpadu aj jednotlivec (stará a známa vec).

Čerešničkou na torte je monetárna ekonomika, kde je možné beztrestne z ničoho vytvoriť niečo.

V tomto prípade fyzikálne zákony asi neplatia a filozofické tiež. (Vás aj mňa by za tie čachre-machre eskortovali rovno do basy a niekto má z toho tučné výnosy.)

Postupne sme sa dostali k poslednému bodu programu, a tak sa presunieme od globálu do lokálu, k našim partnerským vzťahom. Nepovažujeme tak náhodou aj našich partnerov za zdroje? Napríklad za zdroje telesného a duševného potešenia, prípadne za zdroje podnetov, lebo inak by sme ráno ani oči sami nerozlepili?

A keď náhodou (dosť často) nastane situácia, že zdroje sa vyčerpajú, tak sa ťažobná veža presunie niekam inam? Podobne ako pri ťažbe prírodných zdrojov, minie sa lítium, presunieme sa na iný kontinent, minie sa drevo v háji, nevadí, iný les ho nahradí…V jednoduchosti by sa dalo zhodnotiť, že sa chováme k sebe ako paraziti. Čomu sa vlastne čudujeme, že na nás parazitujú ekonomické a politické elity? Oni len využívajú slabosť ducha a rozpad na všetkých úrovniach a kopírujú len naše vlastné správanie.

Dá sa to zastaviť alebo zmeniť?

Resumé

Všetko sa začína v hĺbke, tam, kde naše oči nedovidia. Pri nechápaní, bezradnosti začína rozpad života – zdroja v hlbinách a ďalšie vrstvy (duševné a telesné) ho len nasledujú. Snaha o súdržnosť života znamená snahu o porozumenie. Každé porozumenie je opakom rozkladu, teda je skladom, a znamená spojitosť informácií, komunikáciu, spoluprácu, empatiu, zároveň tvorí samostatnosť a nezávislosť u každého jednotlivca, a to je jediná cesta k slobode. V takejto spoločnosti potom už nie je také jednoduché z človeka urobiť „olovrant“ pre dravca či parazita.

Záver

Fyzika a filozofia sú si viac blízke, než si myslíte, cieľom nebolo ohúriť vás znalosťami z vedy, ale priblížiť pohľady na rôzne systémy, ktoré sú vzťahmi, príčinami a následkami vzájomne prepojené. Ako autor pracujem „len“ s logikou, analógiou, dialektikou, modelmi a všade medzi to sa dá aj ten humor prilepiť.

Lenka Sapárová

Korektúry: Katarína Málková