Po potrate som chcela zomrieť, takmer som sa upila na smrť

Trauma z pôrodu a popôrodná depresia vyústili do alkoholizmu…Po potrate som chcela zomrieť, takmer som sa upila na smrť

Petru poznám iba cez online kontakt. Vnímam ju ako extrémne šikovnú ženu. Poznám jej otca. Roky. A zrazu sa niečo stalo. Peťa dala status, v ktorom sa priznáva, že má problémy s alkoholom. Status dala preto, aby samú seba motivovala na ceste VON. Prinášam rozhovor so ženou, ktorá prišla o dieťa, myslela si, že to zvládla, ale trauma z pôrodu a popôrodná depresia ju posunuli na inú cestu…

Verím, že tento rozhovor bude pomáhajúci a otvorí tabu tému a bude hľadať riešenia. A pomôže Petre aj ako psychohygiena…

Petra, kedy si si uvedomila, že si závislá od alkoholu? Bola spúšťačom strata dieťaťa?

V minulosti som pila skôr spoločensky ako každý mladý človek. Navyše som bola bohémkou, ktorá milovala spoločnosť. Mala som rada ľudí a vraj som bývala aj zábavnou ženou. Postupne sa môj vzťah k alkoholu prehlboval a pila som aj od smútku. Pila som na úzkosti a strachy, ktoré v sebe mám. Najviac som začala piť po strate dieťaťa. Lekári mi povedali, že do ďalšieho tehotenstva musím mať pauzu od snaženia sa otehotnieť. Tá pauza mala trvať tri mesiace.

Ja som si v svojej múdrej hlave povedala, že počas tejto pauzy si trošku užijem alkohol. A začala som piť strašne veľa. Dokázala som za deň vypiť 10 pív, alebo dve fľaše prosecca. Opila som sa aj tesne pred dovolenkou na Sicílii, kam som mala ísť s mojím vtedajším partnerom. Zapíjala som prázdnotu na stratou dieťaťa. Cítila som sa veľmi osamelo a smutne. Neviem, čo som vyvádzala tesne pred dovolenkou, ale isté je, že som sa na balkóne, kde som pila a fajčila, postavila na stolík. Ten sa zlomil a ja som sa dobila… Či som chcela vyskočiť z okna, dodnes netuším…

Ako si stratu dieťaťa v úvodnej fáze prežívala? Lebo keď sme sa o tom rozprávali, vyzeralo to, že si to zvládla. Dokonca sme chceli robiť na tému podcast…

V nemocnici s mimomaternicovým tehotenstvom som bola vo februári. V tom čase bol blázinec s ochorením Covid-19. Nikto sa tam so mnou nerozprával, nedal mi žiadnu psychologickú podporu. V nemocnici som išla na zotrvačnosť. Vrcholom všetkého bolo, keď ma po laparoskopickej operácii po prebudení dali do miestnosti so ženou, ktorá porodila tretie dieťa. Ona sa ma spýtala: „Vy ste tiež porodili? A ja na to, prepáčte, ja som potratila…“

V nemocnici som chodila fajčiť tajne na balkón. Dieťa už bolo pasé. Bolo to na deviatom poschodí a ja som si vtedy hovorila, že môj život skončil, keď nemám dieťa… Bola som po strate bábätka, alebo teda plodu, volajme to, ako chceme, aj u mojej psychologičky a psychiatričky, a tie sa čudovali, ako som to výborne zvládla. No, nezvládla som to. Ten smútok a prázdnota ma úplne zabíjal a dostavil sa neskôr, skrátka, nespracovaná trauma z pôrodu a popôrodná depresia… Navyše som v tom čase prišla aj o prácu a jediné, čo ma vtedy zaujímalo, bolo sedieť na balkóne a piť a fajčiť.

Čo sa potom stalo? Pamätáš si na ten moment, ktorý ťa priviedol k poháriku? A prvé ráno PO stave opitosti?

Smútok ma úplne prevalcoval. Nemala som dieťa, nemala som prácu… Cítila som sa osamelo, smutne, a asi som okrem úzkosti mala aj depresie. Zaujímalo ma vtedy len, aby som mala cigarety a chľast. Dokonca ma vtedy nezaujímal ani môj partner, ktorý bol skvelý. Podľa mňa som tie straty nezvládla. Mohla som sa k tomu postaviť aj inak. Venovať sa koníčkom, ktorých mám veľa a počkať a opäť sa snažiť o bábo. Ja som zvolila tu sebadeštrukčnú cestu.

Opitosť som väčšinou necítila, mám silný organizmus. A navyše som pila len pivo a prosecco, takže tie účinky na moje zdravie neboli také deštrukčné. Vtedy som absolvovala s priateľom dovolenku na Sicílii, kde som bola triezva, ale mala som absťáky a silné úzkosti. Bála som sa byť sama. Vtedy sme začali hľadať riešenia ako protialkoholické liečenie vo Veľkom Záluží. Tam som napokon aj nastúpila. Hoci bol personál skvelý, po troch mesiacoch abstinencie som začala opäť piť. Možno tentokrát z nudy.

Koľko si toho v najhoršej fáze vypila?

Nepila som extrémne veľa. Maximum boli dve fľaše prosecca a šesť plechoviek piva k tomu. Výsledky pečeňových testov mám dobré. Navyše som nebola typická alkoholička, ktorá by sa váľala po zemi. Vždy som bola pekne upravená, oblečená, chodila som na kozmetiku a dokonca som aj športovala. Bola som však rafinovaná, pila som tajne. Fľaše a plechovky som schovávala v kabelkách. Bola som, skrátka, najväčšou klamárkou na svete.

Neklamala som len svojim najbližším.

Klamala som hlavne sama sebe.

Priznať si, že mám problém aj takto verejne, je pre mňa nesmierne oslobodzujúce… Po mojom statuse mi aj iné ženy písali, že tajne pijú. Chcem trochu pomôcť, aby ženský alkoholizmus prestal byť tabu. Hoci aj tak viem, že mám pred sebou ešte dlhú cestu…

Kto všetko ti pomáha a stojí pri tebe?

Pomáhajú mi všetci. Odborníci, rodina a priatelia. Občas som aj prekvapená, koľko ľudí ma má rado. Viem, že vedia, že keď nepijem, tak som celkom fajn a milá baba. A vraj som bez alkoholu aj vtipnejšia a zábavnejšia (smiech).

Ako máš teraz nastavené kroky von? Nastupuješ na liečbu… Čo to znamená a koľko by to malo trvať?

Svoju závislosť budem musieť riešiť s odborníkmi a chcem to zvládnuť. Ak nastúpim na liečbu v istom zariadení, bude trvať pravdepodobne tri mesiace. Chcem to dať, aby som aj odbremenila svojich blízkych, ktorí mi pomáhajú a podporujú ma. Abstinencia je však v prvom rade na mne. Tým, že som to začala zdieľať, som možno mnohých šokovala. To však nebolo cieľom… Chcela som byť k sebe len konečne úprimná a autentická. Aj v tom spočíva sila ženy. Ukázať svoju slabosť. Tí, čo ma mali radi, ma budú mať radi aj naďalej. Tí, čo ma nemuseli, sú mi vopred ukradnutí…

Pracuješ popri tomto všetkom. Ako to vníma a podporuje tvoj zamestnávateľ?

Aktuálne nemám zamestnávateľa. Mám pred sebou dve moderovačky, ktoré plánujem zvládnuť profesionálne. Ľudia ma podporujú, od blízkych až po známych. Je to nesmierne pozitívne a verím, že som túto tému otvorila naozaj úprimne a bez príkrasy.

Čo by si odkázala ženám, ktoré bojujú podobne ako ty, ale taja to?

Ženy vedia byť v pití veľmi rafinované. Dôležité je pozrieť sa do zrkadla a priznať si, že si alkoholička. Otvorene si povedať, že keď piť neprestanem, tak zomriem… Život vie byť krásny aj za triezva. Všetko sa dá zvládnuť s podporou blízkych a priateľov. Ale samotná abstinencia je boj na dlhé trate. Alkoholička ostane alkoholičkou celý život. Dá sa však s tým žiť a bojovať. Pozerať sa na svet triezvymi očami je lepšie.

Pripravila: Martina Valachová

Čo robí moc? A čo robí moc s mužmi?

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/