Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Zdenka Bučeková nám prispieva do magazínu emotívnymi textami. Ten najnovší je o tom, že niekedy treba z hlavy a mysle povyhadzovať niektoré veci. Psychológovia tomu hovoria duševná psychohygiena. Zdenka to nazýva upratovaním.
Tvoja hlava nie je smetný kôš
Chcem upratovať, otvorím dvere a všetko sa na mňa zosype …
Kričím – Bože prečo, za čo – a odpoveď znie – lebo tvoja hlava nie je smetný kôš, veď aj ten treba niekedy vyniesť, vysypať, aby sa mohol znova naplniť.
Dávno si to neurobila, len všetko skladuješ, ukladáš niekam do najtmavšieho kúta. Čo myslíš, zmizne to odtiaľ samé ? Nie, mýliš sa, hlava si pamätá všetko , dokonca aj tvoje narodenie, aj keď tomu nechceš uveriť, aj úplne prvý pohľad do očí tvojej matky, tvoje rozbité kolená, prvú lásku, tvoj prvý výlet s rodičmi, prvé blicovanie zo školy, tvoju zlosť, svadbu, pôrody ….
Tvoje všetko, všetky tvoje prvé zážitky…
Zrazu sa ti zatočí hlava a sadáš si ticho na stoličku. Upratujes si v hlave, no myšlienky sú rýchle, skáčeš v nich v čase …
Nič nedáva zmysel.
Kričíš od zlosti, že už dosť, chceš dýchať, chceš žiť prítomným okamihom , nechceš sa vracať do minulosti , tá je dávno preč a ty ju nezmeníš .
Všetko si začneš uvedomovať, ale trápi ťa myšlienka , prečo si nekonala inak , prečo si dopustila veci , ktoré sa nemali stať , prečo si reagovala tak ako si reagovala …
Prečo prečo prečo …
Odpoveď neexistuje, nikto ti neodpovie, len ty sama musíš vedieť prečo.
Možno ťa nemrzí nič z toho, čo si urobila, mrzí ťa len rozhodnutie , ktoré si urobila pre nesprávnych ľudí, ktorí to brali ako samozrejmosť …a ty si prišla o všetko, musíš klamať, aby si nezranila druhých, lebo ich miluješ viac ako seba.
Nechceš počúvať otázky človeka, ktorému nemôžeš povedať pravdu, pritom je to človek, ktorý od tvojho narodenia stál pri tvojom boku a vždy ti hovoril – mne môžeš povedať čokoľvek, som tvoja matka a nech urobíš hocičo, vždy budem stáť po tvojom boku .
Máš slzy v očiach a pred sebou človeka, ktorý ťa priviedol na tento svet, miluješ ho, ale nevládzeš odpovedať, lebo vieš, že prídu výčitky, vieš to, a preto mlčíš .
Otázky, otázky, samé otázky … a aj tie uložíš do špajze …
Kto ti pomôže?
Ach to svedomie ….
Keby som ho radšej nemala, ale to by som nebola človek s mäkkým srdcom.
Zrazu počujem jej hlas v hlave – ty raz na tu dobrotu doplatíš.
Ach mama, kde si? Je to tvoj hlas. Áno, mala si pravdu vo všetkom …
Prečo som viac nepočúvala tvoje rady?
Už je neskoro …
Pohár pretiekol …
Zatváraš špajzu s vedomím , že zajtra ju upraceš.
Zajtra, zajtra, zajtra.
Moja rada pre vás :
Nerobte to takto! Tú svoju špajzu myšlienok upracte hneď, ako ju otvoríte.
Ak to nedokážete, budete ju otvárať dovtedy , kým sa nezbláznite a to predsa nechcete …
Už viem, že život nás skúša, preto hovorte pravdu, nech je akokoľvek krutá .
Pravda či milosrdná lož?
Vyberte si ….čo je lepšie ….
Želám vám z celého srdca veľa šťastia pri rozhodovaní.