Prečo je to tak, že čím sme starší, tým ťažšie sa udržiava ideálna hmotnosť? Dedičnosť za tým nehľadajte…

Žiť zo vzduchu? Veľa ľudí tvrdí, že len pozrú na koláč a už ho môžu ísť zhadzovať do fitka. 

Poznáte zákon o zachovaní energie? Možno aj áno, ale práve vy ste tá výnimka, na ktorú tento zákon nefunguje. Pomaly žijete ako Zuza Krónerová v rozprávke, kde si len občas cucla vzduchu zo stĺpa a bola najedená. Samozrejme, že to bolo klamstvo na ošálenie lakomého gazdu.

Nikto nežije len zo vzduchu. Ale veľa ľudí rado tvrdí, že sa len pozrú na koláč a už ho môžu ísť zhadzovať do fitka. Ak mám byť úprimná, nie vždy to tým ľuďom verím. Lebo zákon o zachovaní energie platí na každého.

Koľko kalórií prijmeš, toľko ich musíš aj vydať. Keď toto nie je v rovnováhe, tak priberáš. Alebo chudneš, ak si v deficite. Viem, že sú aj ťažké diagnózy, pri ktorých sa veľmi ťažko, ak vôbec, chudne, ale takých ľudí je veľmi málo. A hlavne, prax mi ukázala, že keď je raz skutočne mizivý príjem kalórií, tak aj pri ťažkých diagnózach človek schudne.

Z mosta do prosta a ešte raz : Zákon o zachovaní energie platí na každého pozemšťana!

Ale ľudia radi hádžu vinu na okolnosti, prečo sa im nedarí chudnúť. Aj ja som mala obdobie, keď som pribrala pár kilogramov a držali sa ma ako prísavník na skle v akváriu. Lebo však klimaktérium útočilo, ako som písala minule. A aj ja som musela pochopiť, že zákon o zachovaní energie začína platiť aj na mňa.

Kruté zistenie.

Viem si preto predstaviť, aké je to frustrujúce takmer nejesť a výsledok nikde. Lenže potom mi život ukázal, čo je to skutočne nemať čas sa najesť a byť v jednom kole a zrazu som schudla. A to som v tom období ani v päte nemala, že tak teraz chcem chudnúť. Mala som iné starosti a nie sa starať o svoju hmotnosť. A stále sa stretávam s ľuďmi, ktorí tvrdia, že na nich nič nefunguje.

Chápem, že niekto môže mať takýto pocit.

Ale zákon o zachovaní energie platí na každého, budem to omieľať, kým to nepochopíte. 

Ak skutočne prijímate málo kalórií, máte aj pohyb a vy stále nechudnete, niekde je zrada. Tak poďme spolu pátrať, čo za tým môže byť.

• V prvom rade sa pýtam na vek.  Čím sme starší, tým je to viac nafigu, čo sa týka udržania ideálnej hmotnosti. To je bez debaty.
• Ďalej sa pýtam na diagnózy.
• A potom na jedálniček a množstvo jedla a porcií za deň. Niekto sa fakt stravuje ukážkovo. Klobúk dole pred ním. A úplne súzniem s jeho rozčarovaním, keď napriek svojmu úsiliu a odopieraniu obľúbených jedál zatiaľ nechudne.

Môže to byť aj preto, že už chudne celé roky.  Má za sebou nezmyselné tukožrútske kapustové hlupociny, až mal z toho kapustné listy namiesto uší a zo zadku mu už trčal kapustný hlúb. Alebo držal čokoládovú či ananásovú diétu a iné výmysly. A popritom neexistuje žiadna zázračná superpotravina, vďaka ktorej budete chudnúť. Však si varte trebárs pórovú polievku bez tuku, jedzte len ju trikrát denne v kuse jeden mesiac, a tiež schudnete, ale na betón si vyrobíte bunkovú podvýživu, budete podráždení a nie moc príjemní.

Väčšina žien s nadváhou celý život chudne.

V podstate jedia veľmi málo, ale to im vydrží len zopár dní, potom sú z toho nervné, tak sa pre zmenu prejedia a sú v bludnom životnom kolotoči. Hladujú, prejedajú sa, potom príde zas obdobie hladu a po ňom zas objedanie. Ale ani pri jednom nevydržia celé mesiace, lebo… no lebo ony tak rady jazdia na tomto nezmyselnom kolotoči. Jedna jazda je jedným smerom, druhá zas opačne, nech ten život nie je taký monotónny. A ich telo je už z toho mešuge. To chúďa nemá oči, ono nevidí v akom dostatku sa tu vlastne žije po celý rok.  Darmo má ono zakódované z dávnej minulosti, že sa striedajú obdobia dostatku a nedostatku.

Síce to zažíva aj teraz, ale tak nejak v zrýchlenom konaní (však kolotoč, ňe?).

Lebo jeden deň je párty deň, všetkého je dosť, a potom sú pár dní suchoty a šup, zrazu tu máme zase párty. A kebyže tomu telu dodáme oči, tak pri pohľade na ten permanentný dostatok jedla by skonštatovalo, že ono patrí totálnemu bláznovi. Takto bez očí usúdi, že percentuálne to vychádza v podstate na neustály nedostatok a má pocit, že jeho majiteľ žije v Somálsku. A už je jedno, či je párty deň, či je tu anorektická jazda, obrazne napísané, len na šupke z jablka.

Takéto telo začne zhŕňať tuky do špajze z každého jedla, lebo nikdy nevie, kedy bude zas obdobie dostatku. Ono má pocit, že vlastne nikdy. A tak tu máme mylné pocity, že ľudia snáď priberajú aj z tej šupky. Čo je síce riadna hovadina, ale veď na niečo to treba zhodiť.

Títo „kolotočiari“ majú potom metabolizmus dodžubaný ako scenár podľa knihy, všetko je proste inak, ako pôvodne malo byť.

• Film je film.
• Kniha je kniha.
• Tak kde je pravda?

Aj film podľa skutočnosti býva neraz prekrútený.

Aká je teda skutočnosť? Skutočne existujú ľudia, ktorí sú schopní pribrať z ničoho a z trochy vody? 

Zdanlivo to tak môže byť, ale poďme sa na to pozrieť až na začiatok. Do detstva. Vráťme sa k tých chutnučkým drobčekom, ktorí majú šesť mesiacov. Toto je prvé kritické obdobie. Ak vaša mamka so záľubou pozerala, ako krásne papáte a priberáte aj za susedovie bábo, tak už vtedy vám vymaľovala neradostnú budúcnosť. Vtedy sa nám prvýkrát tvoria tukové bunky vo väčšom množstve. Ak máte v tomto období vysoký prísun tukov, a nebodaj už aj jednoduchých sacharidov, vďaka milujúcej maminečke a vášmu apetítu máte sklon k nadváhe už na celý život. Potom je to relatívne jedno, ale spozornieť treba opäť okolo 9. roku života. Vtedy sa opäť enormne tvoria tukové bunky.

V dospievaní sa niekto vytiahne a zrazu je štíhly. Stáva sa. Ale aj tak musí byť už celý život v strehu.

Pretože počet tukových buniek sa mu už nikdy nezmení, len ich objem. Ale to nie je všetko. Každá jedna bunka má pamäť. Našťastie, nie ako slon. Ale úplne jej stačí, že si pamätá, aká bola bacuľatá. Lebo vy si žijete svoj kolotočový život, kde telo zhŕňa každý tuk do zásoby.

Takže, keď prestanete jazdiť na kolotoči v obidvoch smeroch a dostatočne dlho sa budete pravidelne stravovať a doprajete si výživné jedlo aj so zdravými tukmi, tak aj vaše telo pochopí, že všetko je v poriadku a časom začne púšťať aj tuky zo špajze. Objem tukových buniek sa zmenší. Ale niekomu to trvá dlho, až po pol roku môže vidieť prvé výraznejšie výsledky. Ak vydržíte ďalšieho pol roka, tak to bude už super. Bunky si zapamätajú novonadobudnutú štíhlosť a kilogramy sa vám už nevrátia späť. Jedine, ak zase začnete jazdiť na kolotoči obidvomi smermi.

A čia je to potom hlúposť?

No vaša, vaša.

Nikto vám už neuverí, že priberiete aj z pohľadu na tortu v časopise pre ženy. Tak sa radšej pozrite do svojej minulosti. Vydržali ste niekedy polovicu roka bez výsledku na nejakom špeciálnom programe, diéte? Jasne, že nie. Však ste sa točili na kolotoči. Pár týždňov houby, a potom otočka, aby bolo pre zmenu hojno, potom zas houby a zas chvíľu hojno a tralala takto dokolečka dokola.

Ako teda jesť to, čo máte radi a udržať si štíhlosť a zdravie na stálo? 

Sme späť pri prerušovanom pôste. Ja stále tvrdím, že je jedno, čo máte na tanieri, len nesmie byť toho veľa. Jesť až vtedy, keď je človek ozaj hladný, medzi jedlami nevyjedať. A jesť len v rámci 8 hodín trikrát počas dňa. Ostatných 16 hodín, jednoducho, nejesť. Chce to čas dostať sa do týchto intervalov. Postupne si pridávajte hodiny, keď vydržíte bez jedla a zmenšujte porcie. Keď ste boli extrémisti, urobte priemer medzi houby a hojnom.

A vydržte!

• Buďte konzistentní a vytrvalí.
• Pite dostatok tekutín, hlavne čistú vodu v objeme 3 – 4 dcl na 10 kg hmotnosti.
• A hýbte sa každý jeden deň!
• Stačí aj obyčajná rýchla chôdza, ísť po schodoch, nie výťahom. Alebo si doma len tak zatancujte pri niekoľkých pesničkách.
• Pohyb má byť prirodzený a príjemný.
• Nerobte nič s odporom.
• A opäť vytrvajte.

Trvá to len 21 dní, než si telo zvykne na pohyb, a potom si ho žiada samo. Vyskúšajte si to, či je to skutočne tak. Chce to vagón trpezlivosti. Škoda, že ju nepredávajú v obchode. Lebo niektorí ste ju do vienka nedostali.

Máte pocit, že som zlá?

To nie je pocit.

Som zlá.

A možno až nemiestne úprimná. Ale skúsenosti nepustia. Aj moje vlastné, ale aj z môjho blízkeho okolia, mi len vždy potvrdili zákon o zachovaní energie. Už mám dosť tých rozprávok „ja priberám aj zo vzduchu, z vody a z pohľadu do cukrárne“. Keď sa potom pozriem bližšie na životný štýl daného človeka, tak neraz odhalím, koľko blbostí ten človek za celý deň poje, popije a skoro vôbec sa nehýbe. Ja viem, že niektorým z vás telo zadržiava vodu, aj to, že niektorí sa nemôžete hýbať kvôli rôznym diagnózam. O vás tieto riadky neboli.

Tieto riadky sú o tých Ezopoch tejto doby, ktorí si navymýšľajú bájky, prečo práve oni majú nadváhu. Neverte im, že to majú v rodine. Nadváha sa nededí, dedí sa životný štýl. Pokiaľ máte diagnózy, ktoré vám bránia vydať sa na cestu za vaším štíhlejším a zdravším JA, neváhajte pridať sa ku mne do skupiny a napíšte mi tam, každému odpoviem. Pokúsime sa spolu nájsť, ak nie cestu, aspoň cestičku aj vám.

Link je tu: https://www.facebook.com/groups/806015580529344/?ref=share_group_link

Magdaléna Ruttkayová

(Text je postavený na pozorovní a vlastných skúsenostiach…)

Korektúry: Katarína Málková