Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
V 60-ke začínam odznova. Neutápam sa v minulosti, idem dopredu. Konečne mám skvelého manžela!
Volám sa Jana a chcem sa s vami podeliť o môj príbeh. Sledujem Magazín 40plus a ODznova podcast. Možno môj príbeh pomôže aj ďalším…
Prvé Odznova sa začalo, keď som po rodinnej takmer dráme zbalila zvyšky svojej osobnosti do kufra a vycestovala bez znalosti reči do zahraničia. Ujala som sa v rakúskom Gráci 91 ročnej učiteľky, ktorá žila sama a potrebovala už pomoc. Bola to pokojná malinká osôbka, ktorá ma ešte dokázala čo to naučiť. A ja som pochytila prvé znalosti z jazyka nemeckého. Sedávali sme vonku pri fontánke pod lieskovcom a predčítavala som noviny, alebo slovník. Ona ma korigovala.
Prešlo tak 6 rokov, sporadicky som cestovala domov, aj keď už sa to nedalo domovom nazvať.
Moji traja chlapci potrebovali peniaze na štúdia a štart do života a jeden po druhom sa odsťahovali k otcovi.
Po smrti pani učiteľky v Graci som spoznala krásy Merana v Taliansku a zvyky nóbl pani, ktorá mala podiel na gigante Unilever. Celé story tejto rodiny bolo tiež zaujímavé a práca bola práca. Ja som po 13 mesiacoch odišla. Čakala ma podobná práca s mojou mamou doma, ktorá sa medzitým stala nevládnou. Prvykrát to za pomoci otca rozchodila, druhykrát už nie. Dnes viem, že jej bolo pomoci s tými vedomostami, ktoré mám teraz, ale vtedy som ich nemala.
Potom nastal čas, že som potrebovala sa o seba znova postarať a vycestovala som do Nemecka.
Prvé miesto bolo v rodine, v ktorej boli takmer všetci doktori. Manželský pár, z ktorého jeden zakrátko odišiel a mamu dali do domova. Ukončila sa moja činnosť, našla dom si iné miesto a bolo ich zopár. Spoznala som aj Dachau s KZ – tam som objavila okrem smutnej minulosti aj karmelitánsky kláštorík a rada som tam vo voľnom case chodila. Karmel som poznala už z Košíc, bol mi oporou v najhorších časoch môjho života – posledné roky prvého manželstva. Naučil ma pokore a odovzdanosti, ale dával aj posilu.
Potom sa v Nemecku otvorili predo mnou posledné dvere a ja som vstúpila do kláštora.
Boli to veľké moderné budovy a v ich útrobách žilo posledných 6 rehoľníc, z toho 3 vyžadovali komplet pomoc.
Neboli to však žiadne posteľové babky a zúčastňovali sa na aktivitách v jedálni, kaplnke a ďalších. Bolo treba, okrem hygieny, učesať, zapletať vrkoče, pripínať závoje, obliekať rehoľné šaty. Niekoľkokrát do dňa sa tieto procedúry opakovali, nakoľko potrebovali už medyzitým svoj kľud a oddych. A v čase obeda som aj zvonila na miestnej zvonici.
Práca tu bola ťažká, predo mnou sa vystriedalo niekoľko osôb, nezvládli to. Denný režim bol rozpočítaný na minúty a musel sa dodržiavať. Napriek tomu, bola som tu veľmi rada, to miesto mi dávalo pokoj života a nezabudnuteľne na mňa zapôsobilo svojím čarovným jazerom a atmosférou.
Navyše, tu sa mi komplet zmenil život.
Kláštor mal aj svojho domáceho majstra a ten okrem vecí v domácnosti opravil aj moje srdce a okrem opory, stability a zázemia mi dal aj svoje meno. Vzali sme sa v nemeckom mestečku Kochel am See na miestnej radnici.
V tom istom čase nastala zmena môjho pracovného zaradenia a to tak, že som zažila na sebe uzdravenie pomocou očisty a zmeny životosprávy, ktorú som našla na Facebooku. A tak som sa žačala tomu venovať.
V práci opatrovatelky som dala výpoveď a začala som pracovať na svojom osobnostnom raste, vzdelavaní a práci vo vedomostnom sieťovom marketingu. S tým bolo spojených aj dostatok technických záležitostí, ako je práca s PC, práca na sociálnych sieťach a práca na sebe – sebarozvoji. A to všetko na prahu 60-ky.
S budovaním osobnej značky sa zo sivej myšky stávala verejne známa osoba.
A začali ma oslovovať ľudia so svojími ťažkosťami. Za posledné tri roky som mala vyše tisíc konzultácii, väčšinu online a aj online som si vybudovala na dialku z Nemecka sieť spolupracovníkov.
Keďže sme často merali tisícky kilometrov Kochel – Košice, nakoľko pochádzam z východu Slovenska, môj manžel navrhol „ poďme bývať na Slovensko“
Nechcela som túto myšlienku spočiatku prijať za svoju, ja som bola na tom mieste, kde sme si našli bývanie v Kochel veľmi spokojná, ale potom začali prevládať rozumné argumenty a ja som s presťahovaním súhlasila.
Bývanie sme našli v Prešove, aj keď ma s tým mestom predtým nič nespájalo, ale mala som už odtiaľ zopár ľudí v štruktúre.
V marci tohto roka sme sa presťahovali, trvalo nám tri mesiace sa odhlasovať a prihlasovať (pobyt, auto, cudzinecká polícia, nový občiansky, firma atď…). Možno to bol správny čas, veď manžel má 70, ja 62, ktovie, či by sme to neskôr tak ľahko zvládali.
Pomáham druhým nájsť zdravie. Neutápam sa v minulosti, idem dopredu a žijem svoj život.
Mám skvelého manžela, je to muž s charakterom, po akom som stále túžila. Verím, že všetko má svoj zmysel a že na sklonku života budem múdrejšia. Teším sa, že môj život pokračuje v mojich deťoch a vnúčatách. Milujem ich. Sú to jedinečné bytosti.
Kto som a čo robím:
Zoznámenie sa so Systémom zdravia, ktorý je produktom košickej firmy, mi prinieslo do života návod ako sa uzdraviť. Bolo to v čase, kedy som užívala už množstvo liekov a doplnkov výživy na zmiernenie príznakov, ktoré som si spôsobila nesprávnou životosprávou, stresom a neznalosťou. Ale pochopením a uchopením Systému zdravia, holistického prístupu a zmeny návykov sa tento stav zmenil a dnes nemám ani jednu z diagnóz, ktoré som mala pred 3 rokmi.
To mi dáva zmysel v tom, čo robím. Zúročujem tu svoje poznatky, skúsenosti z praxe v práci s ľuďmi – prístupu, empatie, nacítenia sa na ich potreby a hlavne odovzdaniu vedomostí o tom, ako sa môže človek sám uzdraviť a vyriešiť príčinu choroby.
