„V jednote je sila.“ Začneme sčista-jasna definíciou: Povýšenie záujmov celku nad potreby jednotlivca.

V jednote je sila a spolu to zvládneme?

Zjednoťte sa s  božským ZDROJOM

a zažijete osvietenú cestu (s) RAJOM –

rovno k  duše výpredajom.

Podobnosť s konkrétnym reťazcom, konkrétnym výrobkom, konkrétnym ezoterickým výrokom či náboženstvom je čisto náhodná. Považujte to skôr za vtipnú myšlienkovú rozcvičku, ktorá ale má v sebe skryté poučenie. Dávno sa hovorilo, že „V jednote je sila.“ a dnes tu máme „Spolu to dáme!“. Inými slovami, je to správny ťah v správny čas. A že fakt?

Keby sme teraz urobili virtuálny preklik skoro o 100 rokov späť, uvideli by sme davovú psychózu jednej doktríny, prezentovanú jedným šialencom.

Podobne, ale o pár desaťročí neskôr, jeden vodca „kultúrne“ dorazil svoju krajinu spolu s červenými gardami. Ani my sme nezaostali, dali sme to víťazne spolu v 1948, potom neslávne spolu v 1968 a v roku 1989 sme to dali spolu, samozrejme, nežne so študentami, hercami aj kľúčmi. Šľahačkou na káve bolo naše spoločné hospodárske, menové a vojenské zjednotenie (jeden by z toho zaplesal, niekto by zatlieskal a niekto by aj zaplakal). Mojou snahou tu však nie je pranierovať činy, ale pouvažovať nad tým, čo to znamená spolu.

Začneme sčista-jasna definíciou: Povýšenie záujmov celku nad potreby jednotlivca. Možno budete prekvapení, ale toto je definícia fašizmu (jedna z mnohých). Tieto a podobne modifikované myšlienky boli vždy prezentované jednotlivcami a vždy boli zabalené do obalu z lásky, pravdy, pomoci, spravodlivosti a slobody a je úplne jedno za akého režimu či ideológie.

Jednota a zjednotenie je stav známy najmä z ríše zvierat. Od kobyliek počnúc a primátmi končiac.

Charakteristickým prejavom ich správania je synchronizácia – taktovanie a takt udáva vždy najsilnejší jedinec a ostatní ho „sťaby jeden muž“ nasledujú. Ak by ste veľmi pozorne sledovali prejavy ľudí, tak zjednocovanie tu beží v prvom rade na úrovni strachu, hnevu a zábavy. Veď si len pozrite vianočné výpredaje, športové turnaje, „koksové“ a „perníkové“ koncerty, ale aj snahy o spoločné osvietenie či politické a ideologické verbovanie. Všade tu je na začiatku jedinec – zdroj, ktorý udáva tón a ostatní jednohlasne spievajú. Prečo? No, slabosi sa cítia zrazu silnejší a ten najväčší slaboch najviac huláka.

Sila zdroja, ktorá takto davy ovplyvnila, môže byť skutočná alebo len fiktívna, ak mu ju všetci zjednotení z pohodlnosti a nevedomosti prisúdia. Zjednocovanie sa podľa zdroja je buď cielené – riadené manipuláciou, alebo nevedomé. Nech je to tak alebo naopak, dá sa tak dosiahnuť u státisícov ľudí jednoliatosť a až monštruózna poslušnosť. Takýmto spôsobom riadená spoločnosť ide od stagnácie rovno do rozkladu.

Jednota sem, JEDNOTA tam, čo ten človek z toho vlastne má, keď sa nemôže vyvíjať?

Je to jasné – nemusí viac premýšľať. Ale ani sa nenazdá a zmení sa na zviera alebo stroj. Zviera treba správne zapojiť do oja a stroj treba správne zapojiť do systému a hybáááj.

Úplne iný level je taktovanie sa na úrovni pochopenia, kde každý ľudský tvor má svoj vlastný jedinečný zdroj skladajúci sa z mnohosti myšlienok, snov a úvah. Snaha o vzájomný takt, je snaha v dobrom úmysle svoje úvahy ponúkať, cudzie so zvedavosťou prijímať a byť tak spolu v porozumení a súzvuku.

Spoločným taktom, ktorý vyrástol na pochopení, sa potom tvárnia všetky medziľudské vzťahy.

V takejto spoločnosti jedinečnosť jednotlivca nikdy nezaniká, práve naopak, každý má svoju vlastnú silu aj svojich 5 P pokope. Že je to utópia? Možno, ale nehovorte hop, pokiaľ nám všetkým nepreskočilo. Až nám to ale správne zacvakne a naskočí, tak život na Zemi by mohol byť (skoro) božským rajom a nie iba lacným duševným výpredajom.

V jednote je sila a spolu to zvládneme. Resumé…

Jednota a spolupráca sú tak vzdialené ako „nebe a dudy“. My, ako spoločnosť, v skutočnosti nepotrebujeme jednotu (to už tu x-krát bolo a viedlo to vždy len k zneužívaniu moci), ale potrebujeme vzájomnú spoluprácu a tá zas potrebuje samostatné premýšľanie každého z nás. Nech by bol smerom k ľuďom vyslovený akokoľvek dôrazný apel, chápanie nikdy nejde na povel a ani rozum nikdy nebude na prídel. Premýšľanie je totiž vždy slobodné rozhodnutie.

Lenka Sapárová

Korektúry: Katarína Málková

 

Mohlo by vás zaujať…

Vyhorenie aktuálne hrozí ľuďom viac, ako kedykoľvek predtým. Vyhnite sa mu…