Viete si predstaviť, že vám v živote všetko vychádza, lebo do svojej práce dávate všetko? Eva Babitzová sa mohla držať pevne svojej stoličky v rádiu Expres, ktoré pomáhala budovať a neskôr ho 9 rokov viedla ako generálna riaditeľka. Ona ale išla skúsiť niečo iné. Pustila sa do politiky a zažila tvrdé odmietnutie a kýbeľ hejtu…
S Evou som sa rozhodla urobiť rozhovor z dvoch dôvodov. Ja som tiež neuspela v politike ( v boji o primátorské kreslo) a zažila som si kýbeľ hejtu. Eva aj ja sme to prežili a možno bude tento rozhovor prínosný pre tých, ktorí si myslia, že neuspieť je koniec. On to môže byť nový začiatok…
Evi, my sme sa v živote stretli len tak zbežne. Vždy som ťa vnímala ako silnú ženu, v oblasti manažmentu. Začnime tou politikou. Čo ti to napadlo?
Myslím si, že to je prirodzené v mojej generácii a stalo sa to viacerým mojim spolupútnikom. Detstvo a časť mladosti sme prežili v socializme. Preto si vždy budem nesmierne vážiť slobodu, ktorú máme. Zároveň sa nám na štarte dospelého života otvoril svet možností a my sme si ich užívali – kariéru, cestovanie, objavovanie.
No a potom, po dvadsiatich piatich rokoch práce a (veľmi arogantne povedané) úspechov, máš pocit, že by si niečo mohol dať aj spoločnosti, ktorá ti to všetko umožnila. Navyše, keď sa ti nepáči, ako to funguje. Je nás takých viac. Je to normálne – manažéri nefrflú – keď sa im niečo nepáči, skúsia to zmeniť.
Ako sa pozeráš dnes na svoje rozhodnutie? Ľutuješ?
Urobila by som mnoho vecí inak. Ale to platí na každú životnú skúsenosť. Neľutujem – ani chvíľu. V živote nás neposúvajú a netransformujú chvíle spokojnosti, úspechov a triumfov, ale práve prehry. No a táto bola teda monumentálna.
Ty si žena činu. Čím sa teraz bavíš?
Konzultujem firmy v problémoch. Mám to rada – počúvať ľudí, hľadať s nimi riešenia, opraviť mašinku.
Videla som tvoju prednášku k súčasnej situácii. Hovorila si o vykročení z hmly. Myslíš, že táto kríza, ktorou budeme prechádzať, môže byť prínosná? A ak áno, pre koho?
Môže, ak ju pochopíme. Môže byť prínosná pre nás všetkých, ak sa otvoríme poznaniu. Ale tomu sa bránia reprezentanti starého sveta, tí, ktorým to tu patrilo. Veľmi sa smejem, keď od kamarátov počúvam, ako napríklad korporácie ešte stále predstierajú, že sa nič nezmenilo.
Cez mnoho stupňov riadenia a neviem koľko úrovní stredného manažmentu ešte stále vyžadujú množstvo hodín conference callov, forecasty príjmov na týždne, mesiace a roky, prerábané každý týždeň. Zubami nechtami – keď zavriem oči, žiadna zmena nebude. No bude.
Veľa ľudí sa teší na návrat do normálu. Ja si myslím, že sa neuskutoční. Že skrátka svet bude iný. Ako to vnímaš ty?
Myslím si, že to záleží od nás, či bude iný. Tí, čo to pochopia prví, odbehnú tým, ktorí budú na chrbte vliecť modely a presvedčenia starého sveta. Ak nebude iný, príde ďalšia výchovná lekcia, len drsnejšia.
My sme spolu rozprávali aj o tom, že by si pre nás tu i tam písala stĺpiky a zamyslenia. Na čo sa môžu naši čitatelia od teba tešiť?
Toto je trošku sugestívna otázka – ešte len nad tým premýšľam. Ale vyzerá to na témy, ktoré budú spájať autentické ľudské témy a hodnoty s biznisom, s firmami, s budúcnosťou. To je môj myšlienkový svet, kde sa rada hrám, premýšľam a objavujem.
Rozhovor pripravila: Martina Valachová
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/