Veľké korbáče, bolesť za rozpustilého mladíckeho rehotu. Niektoré tradície sú prasácke a treba ich zrušiť.

Redakcia MAGAZIN40plus 5. apríla 2021

Veľkonočné tradície delia ľudí na rôzne tábory.

Dnes som si všimla spomienku Evy Babitzovej na jej mladosť (veľkonočná tradícia) a tiež na to, čo to v nej zanechalo. Hovorím si, že možno by to bolo dať do pléna viacerým ľuďom. A možno… Možno to bude začiatok konca jednej nezmyselnej tradície…

Tak najprv Eva…

Veľkonočný pondelok je deň, kedy vždy v duchu objímem moje malé ja. Dnes ju nechám rozprávať:

Stojím v chodbe panelákového bytu. Zvoní zvonček a mama kričí: „Otvor, Evička.“
V očiach mám slzy hnevu a poníženia. Je už okolo obeda, takže viem, že budú opití a bude to bolieť. Oblečená som príšerne, lebo od rána ma už dvakrát hodili do vane a trikrát poliali vedrom a už si nemám čo obliecť. Napriek všetkej tej vode smrdím a deň prežívam v opare Živých kvetov a tej bulharskej hrôzy v drevenej fľaštičke.

Otváram, do bytu vtrhne partia starších chalanov zo susedstva.

Nie sú to moji kamaráti – berú to po rade, lebo si chcú vyšibať čo najviac peňazí a alkoholu. Veľké korbáče, bolesť za rozpustilého mladíckeho rehotu. Mama im ponúka koláče, ďalších panákov, dáva peniaze (toto som ja odmietla a hnevajú sa na mňa za to). Večer zaspávam s myšlienkou na to, že mi spolužiak hovoril, že keď chodí celý deň, vyšibe si aj 350 korún a že by som si za to kúpila fotoaparát Smena, keby som bola chlapec.

Niektoré tradície sú prasácke a treba ich zrušiť. Ja som to pre moju dcéru urobila.

Eva Babitzová

A teraz teda ja…

Sado maso s povolením 

Keď som mala 16 či 17 rokov, uvedomila som si, že šibačka je vlastne také sado maso s povolením vykonať akt násilia v prítomnosti ďalších ľudí. Podľa princípu sado maso by sa mala deva chovať náležite submisívne, priblblo sa usmievať, gúľať očami. Podriadiť sa. A na konci procesu odmeniť svojho pána za nakladačku. Bridilo sa mi to celé. Blížilo sa k obedu a ku nám sa vovalila partia chlapcov z vedľajšej dediny.

V jednej chvíli mi preplo.

Alebo sa možno ukázalo, že v prípade tejto hry som skôr Domina. Čo ja viem? Vošiel do mňa taký hnev, že som poslednú partiu, už riadne podguráženú, dala dole. Do slova a do písmena. Najprv som schytila prvého. Bol vetchý. Dala som mu päsťou. V tom spozorneli ostatní a neveriacky pozerali, že čo sa to tu deje? Jeden z nich na mňa vylial vedro vody a hurónsky sa zasmial. Pekne v predsieni a pekne na koberec. Skočila som na neho a zvalila som ho na zem. Obkročmo som ho ukotvila na tom mokrom koberci a domlátila som ho.

Takto som pokračovala s ešte ďalšími dvomi.

Na záver som zavelila, aby vyvliekli koberec z predsiene a prevesili ho vonku na plot!

Nikdy na túto príhodu nezabudnem. A viete čo? Uľavilo sa mi. Neviem ako by to vyhodnotil psychológ, ale bolo mi to jedno. A popravde je mi to jedno dodnes. Odvtedy som mala svätý pokoj.

Mám dvoch synov. Chodievali šibať. Ale veľmi slušne. Korbáčik a namiesto lacnej voňavky aspoň béčkový parfum.

Martina Valachová

Ako vnímate tradíciu vy? Pošlite nám svoje príbehy (valachova@40plus.sk) . Možno to je na knihu. A možno sa zaslúžime o zrušenie tejto „tradície“…

 

 

 

Mohlo by vás zaujímať