Soňa Borušovičová: Tieto Vianoce budú nezabudnuteľné

Martina Valachová, ktorú láskyplne a veľmi výstižne volám Kosatka, ma požiadala, aby som napísala článok o Vianociach. „O láske, o podpore, o spájaní sa a o hodnotách. Niečo krásne Soničkovské.“

Neviem, prečo som jej povedala, že napíšem.

V skutočnosti ma v posledných dňoch v súvislosti s Vianocami nič úžasné nenapadá. Mám pocit, že nič nie je tak, ako sme chceli, plánovali alebo predpokladali. Naša patchworková rodina sa premenila na množstvo malých bublín.

Bolo by asi naivné očakávať po tomto roku, za ktorý by sa nemusel hanbiť žiadny tvorca dystopických filmov, keď nič nešlo podľa našich predstáv, že Vianoce budú zrazu ako z reklamy. Určite by sme si radi ten čudesný rok, ktorý je konečne za nami, niečím pekným prekryli.

Všimli ste si, v koľkých rodinách sa tento rok poponáhľali so stromčekom? Nezdá sa vám, že sa sviatočne pečie skôr a omnoho viac, ako inokedy? Aj vaječný likér si v mojom okolí miešajú mnohí prvýkrát v živote a rovno dvojitú dávku.

Je to asi celkom normálne, lebo ak máme stráviť Vianoce v bubline, tak aspoň v cukrovom náleve.

Jeden z pekných rodinných zvykov, ktoré u nás zaviedla moja sestra, je zaspomínať si na začiatku štedrovečernej večere, čo pekné každému z nás ten rok priniesol. Taká chvíľka vďačnosti. Zakaždým ma to udiví, ale aj v rokoch plných potu, krvi a bolesti si nakoniec dokážem spomenúť na toľko dobrých vecí, ktoré ma postretli, že pocit skutočnej vďačnosti, ktorý ma zaleje, je hrejivý ako mäkká deka.

Aj v najtemnejších časoch sa vždy nájde nejaké svetielko, ktoré nás vyvedie z temnej rokle beznádeje.

Spomínate si na začiatok tohto roka?

Na jar bola ešte väčšina z nás plná entuziazmu, snažili sme sa vidieť pohár poloplný a lockdown vnímali ako voľno od života, v ktorom sa konečne budeme venovať svojim koníčkom, naučíme sa niečo nové, prečítame všetky knihy, na ktoré sme dlhé roky nemali čas, začneme pravidelne cvičiť a zlepšíme si životosprávu, dáme si do poriadku vzťahy a upraceme si v celom byte/dome/svete.

Proste z nás po týždňoch nedobrovoľného uzavretia vyjdú noví, krajší a lepší ľudia.

Neviem, ako vám, ale mne sa to nestalo.

Po lockdowne sa zo mňa nestala nová Soňa.

Ale objavila som vo svojom živote niekoľko vecí, ktoré som si predtým neuvedomovala.

Napriek strachu a úzkosti nikto z mojich blízkych neochorel.

Láska má toľko rôznych prejavov a podôb. Stačí sa len stíšiť, dobre sa pozerať a konečne ich vidieť.

Naučila som sa nechať veci viac plynúť. Neplánovať, nič neočakávať, tešiť sa z maličkostí.

Zistila som, že môžem byť niekomu nablízku, aj keď sme od seba fyzicky vzdialení.

Skutoční priatelia sa o seba pravidelne zaujímajú, dá sa s nimi šomrať, aj smiať sa. Pošlú ti poštou balík plný čokolády, keď ti je ťažko alebo ti prinesú nákup.

Možnosť kedykoľvek vyjsť do záhrady, byť na slnku, v prírode, môcť si dopestovať vlastné jedlo, je skutočný dar.

Pravidelnosť je základom šťastia. V životospráve, v práci, v celom živote.

Prvýkrát v živote som robila parené buchty s lekvárom a tak ma to chytilo, že som si to ešte dvakrát zopakovala.

Toľko koláčov, ako tento rok, som ešte neupiekla nikdy. Hitom roka je koláč lenivej ženy v asi piatich rôznych verziách.

Na zlé myšlienky je najlepšia práca rukami, či už tie ruky šijú rúška zo starých blúzok, varia, pečú alebo upratujú skriňu.

Môcť po týždňoch odlúčenia objať svojich bolo silné a veľmi ozajstné.

Asi u mnohých z nás budú tohtoročné Vianoce iné, ako všetky ostatné.

A práve preto budú nezabudnuteľné. Verím, že si nájdeme dosť dobrých dôvodov, prečo si ich budeme chcieť zapamätať.

Strávme ich bezpečne s ohľadom na seba aj svojich milovaných. Skúsme odlíšiť, kedy nás do niečoho tlačí zvyk alebo vlastné ego a riadiť sa radšej zdravým rozumom.

Naša patchworková rodina sa premenila na množstvo malých bublín.

Ale sme blízko seba, oddelení a predsa spolu. Ako bublinky v pene, vidíme sa navzájom a odstupom si vyjadrujeme lásku.

Pozdravujeme vás do vašich bublín, užite si tieto jedinečné Vianoce!

Soňa Borušovičová, editorka a literárna koučka

Foto: Ján Belák