Kde počuť dušu
O pokore pred Bohom i pred všemocnou Prírodou sa veľa píše, hovorí… Pretože nám úcta a pokora zutekali pomedzi prsty i naše myšlienky niekde dostratena… Do tmavých kútov, kde možno čaká na znovuzrodenie, ako bájny vták Fénix, ktorý vstal z popola…
Veľké sviatky, či udalosti boli najčastejšie spojené s konfesiou ale aj so štyrmi ročnými obdobiami. Obyvatelia regiónov sa na takéto udalosti veľmi starostlivo vždy pripravovali, nielen doma, ale aj napríklad na veľké sviatky do kostola. Často sa obliekali do súčastí, ktoré boli vymedzené presne na určený sviatok.
Napr. Vianočné sviatky, Kvetná nedeľa, Veľký Piatok, Letnice. Dokonca je zdokumentované, že po bohoslužbách v chrámoch Božích sa hlavne ženy prezliekali do príslušných krojových súčastí, ktoré nosili len v nedeľu odpoludnia. Spišská goralská obec Ždiar je veľmi známa nielen častým pobytom a výskumami pána profesora Plicku, majstra devätorých remesiel, ale aj veľmi silnou spätosťou s kresťanskými tradíciami a sviatkami.
Tradícia pretrvala a dodnes sa starostlivo pripravujú, a aj patrične odejú, aby i cez rok poďakovali za všetko, čo ich dobré postretlo a požiadali modlitbou o odvrátenie zla. Pokora, poďakovanie, tichá, spoločná i spevná modlitba vyslovovaná zhromaždením krásne a dôstojne poobliekanými veriacimi sa niesla do uší Najvyššiemu…
Silný moment, z ktorého i dnes ide veľká sila a múdrosť. Patrí ešte do nášho života v modernej dobre? Určite áno. Je dôležité, aby sme aj v tejto tradícii vytrvali, vzali si z nej to dobré, nezabudli, že aj pokora a sebareflexia patrí do výbavy nášho života….
Kedysi sa ľudia aspoň Boha báli, dnes sa neboja ničoho, a to prináša nerovnováhu a aj dôsledky.
Na fotografii od Martina Habánka je 90-ročná Ruženka Záchvejová zo Ždiaru v prekrásnom sviatočnom kroji, v kostolíku, rozjímajúca…
Myslím, že zahĺbiť sa do ticha a počuť len ozvu duše a tlkot srdca nás aspoň na chvíľu zastaví v tejto unáhlenej dobe…
Tak sa zastavme a počúvajme, čo nám hovorí.