Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Poznáte ten výrok: „ Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole!“
Čím dlhšie som, počas korony so svojím dieťaťom, tým viacej tomuto výroku verím.
ČO SA MOŽEME, MY DOSPELÍ, NAUČIŤ OD DETÍ?
Ihneď sa Vám objaví námietka: „Čo sa hentá chce učiť od detí, veď my rodičia vychovávame!“ To je hlboké nedorozumenie. My ideme len príkladom. Keď sme egocentrickí, naliehaví , bezcitní nedospelí, oblečení v maske starostlivého rodiča, tak vychovávame? Zabudli sme, že sme boli deťmi? Že máme zranené, alebo slnečné dieťa vo vnútri?
Začnem mojimi zážitkami, skutočnými udalosťami s DEŤMI, ktoré sa naozaj stali.
SÚCITIM S TRPIACIMI
Mladý zédeeškár, obeť týrania, sa 2x pokúsil otráviť tabletkami. Deti ho 2x zachránili. Raz ho zachránili osobne v škole a druhý raz postrehli jeho volanie o pomoc na sociálnej sieti. Poslali za ním domov záchranára. Naučila som sa od nich, že SÚCIT, je omnoho dôležitejší ako „konvencie“, keď niekto naozaj potrebuje pomoc. No a čo, že sa to všetci dozvedeli? Deti sú súcitné, vnímavé a obetavé, kým ich nenaučíme, že sa do cudzích vecí nemajú starať.
NEPOTREBUJEM PROTEKCIU
Spolužiaci boli u nás. Bolo pred polročným vysvedčením. Všetci traja sú dobrí matematici. Prísna pani učiteľka im plánovala dať o stupeň horšiu známku, ako sú ich schopnosti. Povedala som: „Decká, napíšem pani učiteľke a prihovorím sa za Vás“.
„Teta v žiadnom prípade! My nechceme protekciu!“ Tak sa stalo. Aj na vysvedčení môjho syna trónila sólová dvojka medzi samými jednotkami. Deti ma utrdili v tom, čo žijem celý život, že NEPOTREBUJEM PROTEKCIU!
PREJAVUJEM LÁSKU A CITY
Syn sa prvý raz zamiloval. Mal malé úspory. Kúpil svojej priateľke v kvetinárstve za všetky peniaze dvadsať červených ruží k narodeninám. Nehrešila som ho. Keď mám niekoho rád, tak je to LÁSKA a môžem ju prejavovať tak, ako ja chcem.
NEPOSUDZUJEM, NEODSUDZUJEM, LEBO CHCEM BYŤ ŠŤASTNÁ
Sedeli sme za stolom v krásnej reštaurácii. Otec, ja a 8-ročné dieťa. Otec všetko kritizoval. Ja som bola čím ďalej, tým viacej bez nálady. Zrazu z úst 8 ročného chlapca vyletel výrok : „Ty by si mohol PRESTAŤ POSUDZOVAŤ a ODSUDZOVAŤ a Ty by si MOHLA BYŤ ŠŤASTNEJŠIA!
VIDÍM KRÁSU
Deti hrali bedminton na záhrade. Zrazu sa ku mne, počas hry, otočilo najmladšie dievčatko: „ Teta, vy máte krásne ruže!“
VERÍM, ŽE VŠETKO DOBRE DOPADNE
Mám obavy. Syn hovorí: „Urob to!“ Urob radikálnu zmenu vo svojom živote. A naozaj sa všetko obrátilo k lepšiemu, keď som to urobila.
ODPUSTÍM
Deti sa pohádali. Údajne preto, že jeden ignoroval druhého. A ten, bez pozornosti okolia žiarlil na tretieho. Nejaký čas sa nerozprávali. No nevydržali to dlho. Všetko si vysvetlili. Znova sú kamaráti. Deti si odpúšťajú navzájom úplne prirodzene.
POMÁHAM
Pani triedna učiteľka mi rozprávala, že môj syn doučuje slabých žiakov.
„Ako to, že o tom neviem, synáčik?“
„To je NORMÁLNE, to nestojí za reč, mami.“
Všetky tieto zážitky s deťmi mi teraz psychicky pomáhajú v čase korony. Stačí mi spomenúť si na ne. A čo mi pomáha najviac? Bedminton s mladším synom na záhrade. Viem, nemáme všetci záhradu. No môžeme ísť von do prírody, keď tam nikto nie je. Verím, že všetko dobre dopadne.
Ing. Karolína Ivanová, Profesionálna certifikovaná intregratívna koučka, www.kajakoucing.sk
