Výstava v Galérii Zavodny stvorená na zamyslenie

Včera som sa túlala aj s kamarátkou po Mikulove. Dôvod bol prozaický. Chystáme ďalší víkendový reštart. Tentokrát možno gastronomicko vinársky.

Keďže kamarátka sa v Mikulove orientuje (nie, že by to bolo obrie mesto, ale ja som tam nikdy nebola), zaviedla ma od Marcela Ihnačáka kúsok vedľa. Moderná galéria, ktorú sa oplatí navštíviť nielen kvôli dobrej káve a koláčiku – môžete kúpiť na prízemí – ale nádherné moderné priestory s dokonalou svetelnosťou.

Privítala nás pani galeristka a zaviedla na poschodie. Už po schodoch nám vysvetľovala, nech neostaneme prekvapené.

Lebo…vystavujú prázdne formáty. Hneď ma to zaujalo.

JASANSKÝ / POLÁK / NOVOTNÝ | VZOROVÁ VÝSTAVA

Použité fotografické papiere rôznych formátov, ktoré prešli technologickým procesom vzniku fotografie klasickou metódou spracovania analogické fotografie a nesú na sebe stopy vývojky a ustaľovačov, tvoria chrbtovú kosť celej výstavy. Jednotlivé formát sú zaujímavé tým, že na svojom povrchu nesú vizuálnu genetickú informáciu o zrode jednotlivých uzavretých fotografických cyklov.

Každý arch prešiel výrobným procesom, ktorý je na povrchu fotografického papiera zrejmý. Dlhé skladovanie navyše zanechalo stopy vo farebnej štruktúre a v miere zožltnutia bielych a čiernych plôch fotopapierov.

Lukáš Jasanský a Martin Polák vopred poznali interiér Galérie Závodný aj premeny svetelného osvitu v dennej časovej osi v týchto priestoroch. Jemné abstraktné vzory jednotlivých fotopapierov spoluvytvárajú dialóg s členitým a súčasne puristickým priestorom galérie.

Jaromír Novotný bol k spolupráci prizvaný úplne zámerne. Jeho veľmi kompaktná a ucelená tvorba takisto reaguje na samotné bytie plochy obrazu, neponúka divákovi nič jednoznačné a konkrétne.

Za touto zdanlivou jednoduchosťou a statickosťou obrazovej plochy sa ale skrýva veľmi premyslená práca s obrazovou plochou a jej členením, s účinkami svetla a s interakciou s vonkajším priestorom, predovšetkým stenou, na ktorej obraz visí.

Harmónia, ktorá spočíva vo vizuálnej čistote dvoch odlišných autorských prístupov, otvorený dialóg s architektúrou budovy, hra s formátmi a senzitivita diel, ktorá odkazuje k minulým a už odžitým dejom, sú prísľubom jedinečného, takmer meditatívneho zážitku výstavy, ktorú sami autori nazvali “ Vzorovou výstavou. “