„Prečo doplácam na svoju dobrotu?“ Zamýšľate sa niekedy nad tým, prečo sa dobrým ľuďom dejú zlé veci?

Za dobrotu na žobrotu? „Prečo doplácam na svoju dobrotu?“ Zamýšľate sa niekedy nad tým, prečo sa dobrým ľuďom dejú zlé veci?

Zamýšľate sa aj vy niekedy nad tým, prečo sa dobrým ľuďom dejú zlé veci? Prečo napriek dobrým úmyslom to či ono nevyšlo, alebo prečo dobrých ľudí iní zneužívajú, prečo zdanlivo doplácajú na svoju dobrotu a podobne?

Máme na to aj viaceré príslovia:

• Za dobrotu na žobrotu,
• Podaj prst a zoberú ti celú ruku,
• Chudobnému aj z hrnca vykypí
• …a pravdepodobne mnoho ďalších, môžete mi pripomenúť

Žiť vo svete, kde človek môže (napriek svojím dobrým úmyslom) dopadnúť zle kvôli nevďačnosti, chamtivosti, či sebeckosti iných ľudí, vytvára pocit ohrozenia alebo nespravodlivosti? A môže viesť ku skepse, zatrpknutosti či stavaniu ochranných hradieb izolácie? Teda, pokiaľ si chcete zachovať status “dobrého človeka”. Ako druhá možnosť sa javí prestúpiť do tímu tých “zlých ľudí”, ktorí naopak dobrákov vykorisťujú a zneužívajú. A ešte sa aj môže zdať, že sa im darí, nič ich nepostihne, nič ich netrápi a na nič nedoplatia.

Áno, je to zjednodušný a trochu nadnesený pohľad, ale v zásade si ním mnohokrát vysvetľujeme sklamania a nedobré skúsenosti  – či už osobné alebo iných ľudí. Ja som si týmito úvahami sama neraz prešla.

Ale! Čo ak sa dá na to pozrieť aj inak?

• Čo, ak je nesprávny už východiskový nevyslovený predpoklad tohto pozorovania? A síce, že človek dopláca na svoju dobrotu? Teda, že to, čo sa nám deje, súvisí s tým, či sme dobrí alebo zlí.
• Čo, ak sa to, čo zažívame, odvíja od úplne iných vecí a súvisí to skôr s tým, ako dokážeme vnímať sami seba?

Asi málokto sa identifikuje ako zlý človek.

Presvedčenie o tom, že som v zásade dobrým človekom, je pre každého z nás veľmi dôležité. Pre niektorých ľudí je skôr ich najhoršia obava, že sú v skutočnosti v hĺbke zlí a preto si nezaslúžia zažívať a prijímať dobré veci. To je však dôsledok nepodporujúcich alebo traumatických skúseností vo vzťahoch.

Vo vzťahoch sa formuje naša identita a rovnako aj naše najhlbšie presvedčenia. A aj pohľad na to, ako fungujú vzťahy a svet.

Od toho sa potom odvíja aj naša predstava, čo to znamená “byť dobrým človekom”. Napríklad aj na úkor vlastných potrieb, hodnôt, bezpečia, snov. Ale o to viac s ohľadom na to, čo „sa patrí“ alebo nepatrí a podobne. Je možné, že to, čo v živote zažívame, viac súvisí s mierou, do akej sme sa niekde cestou odpojili od svojich pocitov, vedomia vlastnej hodnoty a svojho vnútorného kompasu?

Predpoklad, že čo sa nám deje, nejako súvisí s nami samotnými, je správny.

• Náš život sa nedeje prostredníctvom iných ľudí alebo okolností, ale odvíja sa od nás. My sami si ho aktívne tvoríme.
• Nie sme pasívnymi divákmi, ale aktívnymi tvorcami svojich životov.

Takýto pohľad na život znamená prevziať 100% zodpovednosť za to, čo prežívame.

Nie sme zvyknutí takto k tomu pristupovať, lebo sme poväčšinou nemali v živote príklady, ako na to a nevieme to uchopiť. Akoby to naznačovalo, že je to naša vina, ak sme zažili niečo zlé. No obviňovanie a odsudzovanie iných, ale aj seba samého je slepou uličkou a bráni zmene k lepšiemu.

Aktívny a sebareflexívny pohľad, naopak, dáva omnoho väčšiu nádej, pretože sa môžeme oslobodiť od pocitu, že sme bezmocnými obeťami nejakého kozmického princípu. Či obeťou iných ľudí alebo spoločnosti. Dáva nádej žiť slobodne s vedomím, že sme schopní učiť sa, rozvíjať, rásť, tvoriť si svoj život a vytvárať lepšie vzťahy a krajšie skúsenosti.

Prevziať 100% zodpovednosť znamená nadobudnúť 100% slobodu.

Kľúčové je nabrať odvahu nazrieť do seba so súcitom a bez sebaobviňovania, ale s neúprosnou úprimnosťou. A so záujmom skúmať, aká je moja skutočná motivácia k určitému správaniu? Je to napríklad strach z odmietnutia, neurčitý pocit povinnosti, túžba byť ocenený? Či potreba zapadnúť, pocit, že si nezaslúžim to alebo ono? Čo sa skrýva za mojím správaním, ktoré viedlo k sklamaniu?

Naše správanie vychádza z podvedomých očakávaní alebo presvedčení o sebe, o druhých a o svete ako takom, ktoré nosíme hlboko vo svojom vnútri.

Očakávania…

Tieto očakávania a presvedčenia sa formovali na základe skúseností najmä v detstve a sú pre nás automatické. Často si ich za celý život ani neuvedomíme, ale tvoria východisko pre to, ako vyhodnocujeme rozličné situácie a ako sa v nich na základe toho zachováme. A ešte jedna dôležitá vec – sú sebapotvrdzujúce.

Nie je to však žiadna mágia ani záhada, iba potvrdenie toho, akú tvorivú silu ako ľudia máme.

Ak je napríklad moje vnútorné presvedčenie, či skôr obava, že nie som dosť dobrá, mojou najhlbšou potrebou je získať potvrdenie, uistenie, prijatie a lásku od druhých ľudí, aby som sa konečne cítila dostatočná. Zároveň sa obávam a veľmi citlivo reagujem na akýkoľvek náznak nesúhlasu či odmietnutia. Hoci často ide len o moju vlastnú interpretáciu slov, správania či pohľadu iných ľudí.

Vyhovieť druhým? 

Môžem sa napríklad snažiť vyhovieť druhým a uspokojiť ich potreby a predstavy aj za cenu potláčania alebo ignorovania svojich vlastných. Tým u nich aj u seba vytváram nereálne očakávania o tom, kým som. Keď týmto očakávaniam skôr či neskôr nedokážem dostáť alebo dávam toľko na úkor seba. Až mám pocit, že ma tí druhí len využívajú, a už ďalej nevládzem, nevyhnutne dôjde ku sklamaniu a pocitu zlyhania, odmietnutia či nesúhlasu. A tým sa mi potvrdí, že pre druhých nikdy nie som dosť dobrá, bez ohľadu na to, ako sa snažím. A potvrdí sa tým často aj príslovečné za dobrotu na žobrotu.

Iným, menej evidentným následkom môžu byť rôzne ochorenia, najmä autoimunitné. Ak vás táto téma zaujíma, určite siahnite po knihe Keď telo povie “Nie” od Gábora Matého, v ktorej tieto súvislosti objasňuje.

Vnútorný zdroj…

Naopak, ak mám vnútorný zdroj a istotu vlastnej sebahodnoty a dostatočnosti, môžem s druhými komunikovať otvorene, úprimne a zraniteľne aj o svojich potrebách či nedostatkoch. Ospravedlniť sa v prípade zlyhania. Môžem povedať nie, zostať verná svojim hodnotám a necítiť sa odmietnutá a vyčlenená. Dávať druhým svoju pomoc, pozornosť či podporu z lásky a zodpovedne do takej miery, aby som sa necítila využívaná.

Samozrejme, nie každý nutne bude vedieť alebo mať záujem pristupovať ku mne rovnako. To však nie je pre mňa určujúce z pohľadu mojej hodnoty a pocitu dostatočnosti. Toto hlboké presvedčenie o sebe vytvára priestor v mojom živote pre autentické a obojstranne napĺňajúce vzťahy, ktoré mi moju hodnotu odzrkadľujú a v ktorých bezpečí sa môžem ďalej rozvíjať a rásť.

Preto na začiatku je v prvom rade sebapoznanie, sebaprijatie a láskavá, zdravá sebahodnota.

Takže môj odkaz pre všetkých dobrých ľudí, ktorí sa trápia s pocitom nespravodlivosti alebo krivy, bolesťou zo starých zranení, ktorých ženie pocit povinnosti alebo tých, čo si svojím správaním z nepochopiteľných príčin hádžu polená pod nohy, buďte dobrí v prvom rade sami k sebe 🙂

 

 – – – – – – –

 

Autorka má certifikát na sprevádzanie koučingovým programom Otvor sa láske, ktorý vytvorila americká psychologička a terapeutka Katherine Woodward Thomas, a ktorý pomohol už tisícom ľudí na celom svete prekonať svoje vnútorné bariéry a limitujúce presvedčenia, vrátiť sa k sebe a nájsť lásku svojho života.

Teraz je dostupný aj v slovenskom jazyku. Ak vás to článok zaujal a chcete sa dozvedieť viac, môžete navštíviť jej stránku www.otvorsalaske.sk alebo rovnomennú stránku či profil Liba Mikleticova na FB.

Pripravila: MartinaValachová

***

Zoberte zodpovednosť za seba a zdravie. Nakupujte overené produkty s výhodnou cenou…

Ešte platí kupón? Kde nájdem kupón? Aj takéto otázky mi píšete. V článku som zhrnula zľavové kupóny a výhodnejšie nákupy od hostí z podcastu ODznova. Stačí kliknúť na obrázok nižšie. Držím sa zásady, že podporujem mojich hostí. Nakupujem u nich. Ak budeme nakupovať u malých a overených firiem, nebudú nás valcovať korporácie – často chémiou, ale aj diktátom svojich vlastných korporátnych postupov, ktoré často zahŕňajú aj praktiky tzv. „politickej korektnosti“… Martina Valachová