Medzi ľuďmi, ktorí tvoria pár, sa sila vzťahu najlepšie zmeria v nepríjemných a zložitých situáciách…

Za dverami obytného domu

Na sídlisku v jednom z obytných domov  je rušno. Spoza dverí bytu na treťom poschodí sa ozývajú hlasné zvuky. Keby ste si priložili ucho k dverám, cítili by ste ako sa chvejú. V priestoroch bytu sa odohráva hádka medzi partnermi. Hlasný tón ženy naznačuje, že je s trpezlivosťou v koncoch.

„Už stačilo, už som to toľkokrát vyriekla, už som to toľkokrát opakovala a vysvetľovala, už  jednoducho nevládzem!“ hlasno vyriekne žena.  Cíti, že sa musí vykričať a vyventilovať  nahromadený hnev.

„A čo som také urobil?“ pýta sa so zvýšeným hlasom partner.

„Ešte sa pýtaj, ty, chmuľo, však som jasne povedala….“

Výmena názorov trvá ešte chvíľu a zvukové vlny narážajú na dvere bytu ako besné.

Pre okoloidúcich obyvateľov domu, ktorí stúpajú či schádzajú schodišťom je ich konverzácia priam výzvou, aby zastali a počúvali, čo sa za dverami  deje.

Pán Lacko, je starší pán bývajúci na štvrtom poschodí. Pravidelne venčí na nádvorí svojho psíka. Schádza po schodoch a započuje hlasné zvuky.  Na chvíľu zastane pri dverách na treťom poschodí a zamyslí sa.

Aha, už zase? Asi jednému z nich rupli opäť nervy a schádza ďalej bez známok vzrušenia schodišťom.

Kto sú tí, dvaja za dverami, ktorí nemajú práve dobrý deň?

V mladosti tiež prežívali jarú lásku, asi ako mnohí mladí a zaľúbení. On pracoval na poli a ona v kuchyni. Keď už boli svoji, narodili sa im tri zdravé deti.  Vychovali  ich s láskou až do dospelosti. A život plynul svojim tempom, až kým manželia nezostarli.

Na druhý deň.

Hodiny ukazujú pol desiatej dopoludnia. Na treťom poschodí sa otvárajú dvere, presne tie dvere, za ktorými sa odohrávalo emocionálne divadlo. Ako prvý z nich vychádza starší pán a privolá výťah. Za ním sa pomaličky šuchce jeho žena. Je oblečená v jesennom kabáte a na hlave má nasadenú baretku. Opiera sa o „francúzku barlu“ a s ťažkosťami v chôdzi stúpa po novokúpenej rohožke. Pán trpezlivo čaká, kým žena zavrie vchodové dvere a zastrčí kľúče do kabelky. Výťah pristáva. Pán otvára dvere výťahu a jemne, citlivo podopiera manželku počas nastupovania. Z ich tvárí sála zvláštny pokoj a odovzdanosť jeden druhému.

Povedali by ste, že títo dvaja pokojne kráčajúci ľudia, deň pred tým zažívali rušnú výmenu názorov?

Vraj medzi ľuďmi, ktorí tvoria pár, sa sila vzťahu najlepšie zmeria v nepríjemných a zložitých situáciách. Pretože v krátkych aj keď vášnivých stretnutiach sa ľudia skutočne nepoznajú. Len si vychutnajú zamatovo hebkú atmosféru intenzívnej krátkej lásky. Ale, život nie je len o sladkosti, ale aj horkosti dní.

A ako vraví pán Lacko zo štvrtého poschodia, vzťah dvoch ľudí nie je iba o prvotnej zaľúbenosti. Je to dlhá cesta zdolávania prekážok, cesta porozumenia a tolerancie.

Art. Gerhard Glueck.

Vo vedľajšom vchode na prvom poschodí býva ďalší manželský pár.

Pán je v dôsledku ochorenia málo pohyblivý a trpí zábudlivosťou. Už si nepamätá a reálne nedokáže vyhodnotiť situáciu.  Velenie vo vzťahu ako aj starostlivosť o neho prevzala manželka.

„Kam ideš, Jožko?“ pýta sa manželka v jedno dopoludnie.

„Do dielne, prečo sa pýtaš?“

„Nie, do dielne nesmieš, veď vieš, že si tam naposledy spadol.“

„Ale, čo mi ty budeš rozprávať, ty tomu nerozumieš,“ a otvára si dvere do komory, kde má všetko svoje náradie. Manželka mu chce vtom zabrániť a prehovára ho, aby tak nečinil.

V situácii prevláda trma – vrma. Jožko, ktorého chôdza je vetchá, a zábudlivosť napreduje, sa silou a päsťami snaží dostať tam, kam si namieril.

„Ale, Jožko, predsa si mi sľúbil, že už prácu v dielni necháš tak….“

Dialóg oboch zúfalých manželov sa končí duchaprítomnosťou manželky.

„Jožko, veď pôjdeš neskôr, teraz nás čaká desiata a dobrá kávička, dobre?“

Jožko súhlasí a po chvíli na svoj zámer zabúda.

Podobné situácie zažívajú manželia opakovane, pretože ako sa hovorí, choroba si nevyberá.

V súčasnej dobe sa často spomínajú krátke dve slovíčka – Tu a Teraz. Používajú sa v zmysle vychutnania si prítomnosti. Slová Tu a Teraz majú možno širší význam, ako by sa mohlo zdať.  Keby si manželka v prítomnej chvíli neuvedomovala krásne spomienky na minulosť s milovaným mužom, jej prežívanie súčasného stavu, by bolo omnoho ťažšie.  Možno v každom Tu a Teraz je ukryté aj trochu z minulosti, nemyslíte?

Gerhard Glueck.

Tu a Teraz

Ak ste Tu a Teraz v príjemnej spoločnosti, doma alebo s priateľmi, len toľko: Postoj chvíľa, si krásna.

S pozdravom Zuzana Balašovová Donátová, autorka kníh s humornými veršovankami ale aj úvahami a postrehmi zo života.

Viac tu: https://elist.sk/team/zuzana-donatova/