Bolo by ľahké opisovať situáciu, v ktorej sme. Ale načo? Všetci ju poznáme. Dalo by sa mudrovať ako z toho von. Ale načo? Bol by to iba názor, ktorý nič nezmení. Zdá sa, že nemáme nič v našej moci, že sa nič nezmení. Pritom zabúdame, že ak sa nič nemení, ale zmeníme sa my, tak sa zmení všetko.
Zabúdame, že východiskom z temnoty je vyjsť na svetlo.
Všetko je to také jednoduché. Nie, ľahké to nie je. Ľahko sa o tom píše, lebo je to iba o klikaní na obrazovku či klávesnicu. Zvykli sme si mnohé riešiť iba na pár kliknutí. Je to však ako cestovanie po svete prostredníctvom obrazovky – bez osobnej skúsenosti. Áno, môžeme a mali by sme byť vďační, že taká možnosť existuje, ale nenahradí to skutočný život.
Prečo som napísal, že je to jednoduché, ale nie ľahké?
Jednoduché je pozrieť si dobrý recept. Ale uvariť dobré jedlo, resp. jedlo, už vyžaduje niečo urobiť. A tak je to so všetkým. Chceme byť zdraví a v bezpečí, ale robíme si stres, nasávame negatívne informácie, pestujeme v sebe hnev a strach. Stres, hnev, smútok a beznádej podľa štúdií zhoršuje zdravie až o 70%! Prečo si to robíme? Nie, to nie je masochizmus, to je čistá nevedomosť a/alebo hlúposť.
A teraz čo s tým? Máme prestať vnímať okolitý svet a tváriť sa, že je všetko OK, že nás sa to netýka? Že nech si každý robí čo chce? Fakt vám to napadlo alebo to niekoho priam vytáča?
Dám vám vzorec, za ktorý si doplňte svoj výsledok.
Vzorec pozostáva z myšlienky, ktorú som už vyššie napísal: Ak sa nič nemení, ale zmením sa ja, zmení sa všetko.
Je to slovná úloha s množstvom premenných, ktoré je rovné množstvu ľudí. Môj vzorec som si skladal sám a neustále ho vylepšujem (aj vďaka okoliu).
Teraz je takýto: To čo robím ma obohacuje, posúva ďalej a pomáha to aj niekomu ďalšiemu. Keďže chcem kladný výsledok, pridávam čo to znásobuje a uberám čo to znehodnocuje.
V praxi sa snažím čítať menej negatívnych informácií a ak neviem nijak pomôcť, tak sa vyhýbam komunikácii a diskusiám. (Ešte to nemám na 100% zvládnuté, ale som iba človek.) Niekedy je to ťažké, pretože spoločnosť je veľmi polarizovaná a každý očakáva, že práve jeho názor je správny. Posledný rok ma učí stále viac mlčať. Ak vyjadrím svoj názor, ak mám postreh o nedostatkoch, vždy sa nájdu takí, ktorí budú presadzovať svoj názor a nezaujíma ich, prečo čo robím a píšem.
Udivuje ma, že sa ľudia správajú ako nadľudia s patentom na rozum kde jediná pravda je tá ich a keď sa pozriem na ich kroky, zásadne idú vo vychodených koľajách.
Idem si teda svoje.
Pracujem, venujem sa deťom, záujmom a hľadám priestor ako prispieť svojou vlastnou cestou, ktorá sa nie každému bude páčiť – vyžaduje totiž aktivitu a zodpovednosť za seba samého. A možno sa aj prostredníctvom 40+ podelím o moje malé príspevky k zlepšovaniu života naokolo.
Vyhovuje vám , ako je riadená pandémia na Slovensku? Chceli by ste jej odborné riadenie? Prečítajte si petíciu.