„KRASAVICE INTELIGENTNÍ“
Pred týždňom mi môj muž poslal video s dokumentárnym filmom o Hedy Lamarr. V ďalšej správe od neho bolo: „Krasavice inteligentní, možno námet na nový článok.“
Žeby mi tým chcel povedať, že som krásna a inteligentná? Alebo naráža na ten zľudovený výrok Jindřicha Plachtu z filmu To neznáte Hadimršku, na adresu kabaretnej speváčky Mici Angora? Táto speváčka bola krásna (v tej dobe) a tak inteligentná, že si veľmi rafinovane omotala okolo prsta mladého majiteľa a aj staršieho riaditeľa gramofónovej firmy a žila si ako kráľovná v krásnej obrovskej vile. Vyžadovalo si to obrovské manažérske a iné zručnosti. Skrátka, krásna, elegantná zlatokopka.
Obrovské krásne vily si môžem pozerať akurát tak na realitných portáloch, periem, varím, umývam riad, zbieram po byte špinavé ponožky a rúška, vysávam, umývam dlážku, odkladám veci, ktoré nejakí záhadní tvorovia neustále prekladajú na tie najneobvyklejšie miesta. Včerajší bordel sa už mieša s dnešným a už ho presvetľuje žiara toho zajtrajšieho. Nuž, asi nie som veľmi „inteligentná“ à la Mici Angora.
Musí v tom byť ten hlbší význam. Jediný spôsob, ako zistiť, čo sa môjmu mužovi preháňa v tom… onom, široko spektrálnom medzilaločnom priestore, je pozrieť si film.
Tak teda, tri, dva, jedna, ŠTART.
Zahrať orgazmus nie je žiadny kumšt…
Hedy Lamarr bola skutočne krásna a zahrala prvý orgazmus vo filme. Táto rakúska herečka odštartovala filmovú kariéru v 30-tych rokoch a dostala sa až do Hollywoodu.
Zahrať orgazmus nie je žiadny kumšt. Ale zahrať ho ako prvá vo filme, tak to je už niečo. A dokonca v československom filme! Film Extase sa stal v tej dobe tým najpikantnejším filmom, ktorý vyvolal veľké rozhorčenie a pobúrenie v Európe, ale aj v USA.
To, čo o nej ale málokto vedel, je, že bola nielen krásna, ale aj nadpriemerne inteligentná, sčítaná a vzdelaná. To sa vtedy od žien, a už vôbec nie od krásnych žien, neočakávalo.
Keďže krásne aj múdre ženy to majú ťažké, bola šesťkrát vydatá, ale ani jedno manželstvo jej nevyšlo.
Hneď prvý, panovačný a žiarlivý manžel jej zatrhol účinkovanie vo filme aj v divadle.
„Musím sa prestať vydávať za mužov, ktorí sa cítia menejcenní ako ja. Niekde musí byť muž, ktorý by mohol byť mojím manželom a necítiť sa menejcenný,“ povedala Hedy.
Svoju prirodzenú inteligenciu využívala najmä na vynálezy.
„Vynájsť niečo je pre mňa veľmi jednoduché. Nemusím sa usilovať o nápady. Prichádzajú samé.“
Cez prestávky, počas natáčania, odbiehala do svojho karavanu, kde robila vedecké experimenty. Od šumivej tablety, ktorá nahrádzala vtedy drahú Coca-Colu, cez krabicu na papierové vreckovky, svietiace obojky pre psov, stoličky pre imobilných do sprchy, k vylepšeniu semaforov a návrhu zaoblenia krídel lietadla. Ale málokto vie, že Hedy, spolu s hudobným skladateľom Georgeom Antheilom, vynašla niečo, čo práve teraz využívate aj vy.
Išlo o technológiu, ktorá by nacistom znemožnila odhaliť a ničiť spojenecké torpéda. Bola založená na rádiovej komunikácii, ktorá „preskakuje“ z jednej frekvencie na druhú. Americká armáda ich vtedy odmietla. Až o niekoľko desiatok rokov sa táto technológia začala využívať v mobilnej a satelitnej komunikácii. Takže, vďaka nej dnes celý svet využíva bezpečnú Wi-Fi, GPS a Bluetooth.
V 40. rokoch sa vynálezom Hedy Lamarr nevenovalo veľa pozornosti. A ani jej úsilie režírovať a produkovať filmy nebolo prijaté s pochopením. Až po desaťročiach dostala uznanie za vynálezy a vďaka oceneniu Pioneer Award, bola konečne považovaná za inovátorku. Pokiaľ si myslíte, že na vynáleze zbohatla, tak vôbec nie. Technológia sa totiž začala komerčne využívať až po vypršaní patentovej ochrany.
Hedy po ukončení kariéry žila sama a v ústraní.
Nuž, čo je lepšie? Byť krásnou alebo múdrou? „Nebo obojí?“
Coco Chanel povedala: „Ženy musia byť krásne, aby ich muži milovali, a hlúpe, aby milovali mužov.“
Ale čo, keď je žena krásna aj múdra? Čo s tým? Prílišná krása sa dá nejako okresať. Treba využiť len ten správny HYZDIČ. Mám s nimi skúsenosti. Sú naozaj účinné. Niekedy mám ráno pocit, že som si ho večer zabudla zložiť, také sú dokonalé.
Ale čo s tou múdrosťou? To už je ťažšie, to už chce viac sebazaprenia.
Ako povedala Hedy Lamarr: „Každé dievča môže byť očarujúce. Stačí len stáť na mieste a vyzerať hlúpo.“
„Vieš, ako si udržať muža?“ opýtala sa vo filme Pred polnocou žena po štyridsiatke svojej mladej priateľky.
„Musíš ho nechať vyhrávať v tých hlúpych hrách, čo má rád. V každom mužovi je skrytý mačo.“ A zahrala názorný modelový rozhovor so svojím mužom, spisovateľom:
„Tak, vy ste spisovateľ?“
„Áno, to teda som.“
„Takže píšete knihy?“
„Pár som ich napísal, áno.“
„Teda. Spisovateľa som ešte nestretla.“
„Čože, vážne?“
„Vy musíte byť veľmi múdry.“
„No, to asi áno.“
„Ja sa nedokážem ani podpísať, keď som unavená.“
„A aké knihy máte rada?“
„No, páčia sa mi príbehy, ktoré majú hlbší zmysel. Napríklad nejaká krásna láska.“
„To chápem.“
„Viete, raz som čítala knihu Rómeo a …“
„Júlia. Že?“
„Ánoooo, vy to poznáte?“
„Je to vynikajúce. Ale je to hra. Nie je to kniha, ale hra.“
„Óóó, ja som myslela, že je to kniha podľa filmu.“
„Nie, hra.“
„Aha, tak to bola hra.“
„Viete, vy ste vážne veľmi múdry.“
„Stačí VYZERAŤ hlúpo.“
Áno, je to nadnesené, ale niečo na tom trochu bude. Nemyslíte? Lenže, to už mierne zaváňa „inteligenciou“ à la Mici Angora. Tváriť sa hlúpo, občas prinesie pekné chvíľky, ale tváriť sa hlúpo celý život je pre inteligenciu a múdrosť nemožné.
Čo je teda lepšie? Čo si vybrať z balíčkov?
Byť krásna ako Mici Angora?
Žiť v „luxuse“. Byť obletovaná a možno aj tak trochu preferovaná.
Ako keď Jindřich Plachta, opäť v „Hadimrškovi“, vyberal uchádzačku na miesto sekretárky:
Plachta: „Otočte se. Ano, jste hezká. Na to my tady klademe velkou váhu. Bude z vás taková fešní privátní sekretářka.“
Uchádzačka: „To je asi tady velmi namáhavá služba, že?“
Plachta: „Ale kdepak, tady vládne úplná volnost.“
Alebo možno aj takto:
Vlasta Burian: „Vy labuť!“
Angora: „Jaká labuť?“
Vlasta Burian: „ Nooo, já vám nechci říct ,vy huso!“
Alebo je lepšie byť inteligentná?
Ako, napríklad, Marie Curie, ktorá so svojím manželom Pierrom trávila dni prácou bok po boku toho druhého, oblažovaní žiarou lásky a rádia, ktoré ich nakoniec zabilo?
Anebo obojí?
Byť krásna aj inteligentná ako Hedy Lamarr, ktorá po skončení svojej kariéry osamote a v ústraní o sebe povedala: „Moja tvár mi päť desaťročí prinášala tragédiu a bolesť srdca. Moja tvár je maska, ktorú nedokážem odstrániť. Musím s ňou žiť navždy. Preklínam to.“
Našťastie, dnes už krásne ženy nie sú zaškatuľkované ako herečky alebo modelky a neočakáva sa od nich, aby boli len pôvabné ikony, pri ktorých všetci zabudnú na svoje starosti. Ich inteligencia nezostáva nepovšimnutá. Práve naopak.
Viete, čo je to KIM?
Je tu ešte jeden bonusový balíček. Trojkombinácia KIM – Krásna, Inteligentná, Múdra. (Sebe)vražedná kombinácia. Tu už treba s tými darmi múdro „zaobchádzať“.
Neviem, kde je ten ideál. Sú dni, kedy hovorím: „Dnes som za peknú.“ Potom sú dni „Dnes som za múdru.“ Sú aj momenty, kedy sa krivky pretnú a idú chvíľu spolu, ale tých je ešte na vypovedateľnú analýzu dát málo. Ale raz to určite zistím. Len sa obavám, že vtedy už nebudem ani za peknú a ani za múdru.
Tak či onak, krása a múdrosť idú dokopy. Pretože, ako sa hovorí: „V múdrosti je krása.“
Veď krása je aj tak relatívny pojem. Je nedefinovateľná. Každý vidí krásu inak. V praveku bola ideálom ženskej krásy Vestonická Venuša. V staroveku bola krása spájaná nielen s telom, ale aj dušou. Stredovek úplne popieral telesnú krásu, v renesancii boli ideálom ženskej krásy oblé tvary a plné krivky. V antike bola na piedestáli prirodzenosť nahého tela, v renesancii postava presýpacích hodín. V 16. storočí sú idealizované zdravé a zmyselné ženy, v baroku plnoštíhle bacuľky a v období romantizmu boli ideálom krásy krehké, štíhle, priam vychudnuté ženy.
A čo je krása dnes?
Takmer všetko. Záleží od individuálneho vkusu každého z nás. Aj trendy sú už rôzne.
Ja dúfam, že dospejeme do doby, kedy bude krása vnímaná ako v umení.
Pretože nádherné umelecké dielo nemusí byť krásne podľa tých našich stereotypných princípov, ale je krásne tým, že niečo na nás vyžaruje, niečo nehmatateľné, niečo, čo nás robí šťastnými. Každé niečím iným. Umelecké diela totiž nie sú krásne len námetom, ktorý stvárňujú. Obraz starej ženy je rovnako krásny ako obraz s malým rozkošným bucľatým dieťaťom alebo s aktom krásneho atletického tela. Vkus a názory na to, čo je krásne, sa rôznia. Môže trvať dlhšie, kým objavíme pravú krásu.
Ja som si dnes povedala, že budem „obojí“. Aj za peknú, aj za múdru.
Namiešam si ten dokonalý kokteil s deci krásy, deci inteligencie, deci múdrosti, so štipkou drzosti a kvapkou zdravého sebavedomia.
Uvidíme, či zaberie.
Dáte si? Platím rundu.
Na zdravie!
Silvia Grecová
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/