Zberateľstvo je nekončiaca vášeň

Začína sa to nenápadne, hovorí o zberateľstve rekordér Robo Papán. Napríklad pri zeleninovom aspiku…

Rodinku, ako sú Papánovci z Banskej Bystrice, nestretnete len tak. Robo aj Anka podľahli zberateľskej vášni. Dokonca jeden z nich je hrdým rekordérom, zapísaným v Slovenskej knihe rekordov.

Robo je profesiou strojár, ale je vášnivý amatérsky kuchár. Raz, keď chystal občerstvenie na rodinnú oslavu, padli mu do oka kalíšky na vajíčka, ktoré patria k obedovej sade.  Vymyslel si, že urobí do nich predjedlo, zeleninu v aspiku. Lenže mal ich iba šesť kusov a to bolo málo.

„Tak som začal zháňať ďalšie na facebookovej Burze starých vecí. Pôvodne som chcel dokúpiť iba šesť kúskov, ale ľudia mi ich ponúkali, tak som kupoval.“ V podvedomí už tušil, že vlastne buduje zbierku. Aspik odvtedy nerobil, ale kalíškov pribúdalo.

Veď to je už rekord!

Na internetovej burze ho ľudia poznali a automaticky mu nielen priamo ponúkali ďalšie kúsky, ale ak videli niekde inzerát, upozorňovali ho, aby neunikol jeho pozornosti. A kalíškov pribúdalo a pribúdalo. Robo je spontánny človek so zmyslom pre humor a často pridáva na burzu aj vtipné komentáre.

Raz, len tak medzi rečou v nejakej debate prezradil, koľko „vajcovníkov“ už má. Zberateľská komunita usúdila, že to je už istotne rekord a poradili mu, aby sa skontaktoval s Igorom Svitkom zo Slovenskej knihy rekordov. A veruže to bol rekord! Od roku 2017 je zapísaný v knihe slovenských rekordov ako majiteľ najväčšieho počtu vajcových kalíškov.

Koľko ich vlastne má?

Ak sa pýtate, koľko ich musíte nazbierať, aby ste Roba Papána porazili, tak sa musíte snažiť. V čase, kedy sme robili tento článok, ich mal 594, ale to číslo už dnes nemusí byť aktuálne. Pribúdajú totiž takmer každý deň. A má modely od výmyslu sveta! Podarilo sa mu splniť si sny (aj s pomocou zberateľskej komunity na sociálnej sieti).

Veľmi túžil mať kalíšky s motívom, ktorému sa hovorí Tri Grácie a kalíšky s tzv. rokokovým vzorom. Oba už zdobia jeho zbierku. Tri Grácie dokonca získal priamo z fabriky, kde ich špeciálne pre neho vyrobili.Vlastní zopár unikátnych kúskov. Kovové z limitovanej edície švédskeho nábytkárskeho giganta, drevené s aplikáciou výšivky, alebo s čiapočkou, či „viacnásobné“ vajcovníky.

Manželka ich zháňa tiež

Zbierka sa utešene rozrastá aj vďaka Anke. Nielenže vypratala vitríny v obývačke, ale pomáha zháňať nové kúsky.  „V mojom veku, mám 55 rokov, je to už také „zabíjanie času“, hoci mám dve malé deti- 4,5 ročnú Paťku a 1,5 ročnú Terezku. Lenže keď  zberateľstvo už raz človeka chytí, tak mu je ťažko ujsť, vymaniť sa z jeho pazúrov. A ešte keď vás v tom podporuje aj manželka a veľa  úplne cudzích ľudí, na rôznych internetových burzách, ujsť sa tomu nedá,“ hovorí Robo. Stačí tam spomenúť, že hľadá to a to, a stáva sa, že do týždňa to má doma! Takže zbiera, zbiera, byt sa, pomaly zapĺňa…

Ostatné zbierky

Robo zbiera aj iné veci. Malé fľaštičky alkoholu (okolo 142 kúskov), perá (okolo 2500), magnetky, známky, lyžičky s obrázkami (vyše sto), a vidím aj náznak zbierky šperkovničiek v tvare vajca. A ešte niečo, o čom som nikdy v živote ani len nepočula, že môže byť predmetom zbierky. Etikety z ovocia! Má ich prehľadne skatalogizované…

To ale stále nie je všetko. Ďalšiu rozsiahlu zbierku buduje Robo z kuchárskych kníh  (292 ks) a zo starších vydaní kníh Agathy Christie. A ešte dodá, že má aj desať plných albumov poštovýchznámok!

Ani knihami sa zberateľstvo v tejto rodine nekončí. Robo prizná, že sa mu veľmi páčia etažéry (poschodové servírovacie taniere, poz. aut.) Zatiaľ ich nezbiera, v byte už by na ne nebolo miesto. Zdôraznila by som slovko ZATIAĽ, lebo ako Roba poznám, raz sa to začne.

Aj Anka zbiera

Spoločnú vášeň majú manželia Papánovci pre africké fialky. Sú všade, kam oko padne.Stará sa o ne najmä Anka. Ona si tiež buduje svoju vlastnú zbierku. Zapáčila sa jej hračka ktorej sa hovorí Mončičák. Sú to tie rozkošné japonské figúrky, ktoré frčali u nás najviac na začiatku osemdesiatych rokov.

Ťažko povedať, či sú to medvedíci, alebo opičky, ale napokon, na tom nezáleží. Dnes zažívajú svoj obrovský comeback. Anka ich má už 128 kusov, najmenší má 3 cm a najväčší 48 cm. Vždy sa to u nich doma  začína vetou – kúpim si jeden, dva kusy. A zrazu ich je celá kopa… Lebo už vidíte, že sú medzi nimi rozdiely a chcete mať všetkých. Vyrábajú sa stále, ale Anku zaujímajú najmä tie staré.

„Spoznáte ich podľa toho, že na lístočku je uvedený rok výroby. Najviac si cením nenápadný kúsok, ktorý je stále v pôvodnom balení a s cenovkou  25 tuzexových bonov, “ hovorí Anka, v civile zdravotníčka.

Ty sa v tom vyžívaš!

A na záver dám slovo opäť Robovi:

„Už som si aj vravel, že kašlem na to a všetko predám. Raz som, viac-menej zo žartu, ponúkol kalíšky na internetovej burze. Ibaže ľudia ma mali už prekuknutého, vôbec neverili, že chcem predať celú zbierku a písali mi – nebuď blázon, nepredávaj to… Tak som zbieral ďalej. Je pravda, že niekedy mám toho už ozaj dosť.

Mám plnú obývačku  vajcovníkov, padá na to prach. Niektorí ľudia na burzách ma už poznajú a pýtajú za obyčajné kalíšky nehorázne sumy. Asi si myslia, že nehľadím na peniaze a kúpim všetko za akúkoľvek cenu. Ale ja nekúpim! To je ten moment, keď ma to prestáva baviť.

Na druhej strane, sú ľudia, ktorí mi krásne kúsky aj darujú – za poštovné, alebo len tak, s tým že – veď mne je to naprd a ty sa v tom vyžívaš,  tak tu máš, ber si to! A tým veľmi pekne ďakujem! V takom momente sa moja zberateľská vášeň zase rozhorí veľkým plameňom.“

Rozhovor pripravila: Monika Macháčková