Žijem v DSS, pretože mám svoju rodinu rád. Nemohol som žiť s predstavou, že sa o mňa musí niekto starať…

Žijem v DSS, pretože mám svoju rodinu rád. Nemohol som žiť s predstavou, že sa o mňa musí niekto starať…

…Sme odložení, keď sa ocitneme v domove sociálnej starostlivosti? Možno sme len v období nesamostatnosti premiestnení na iné pohodlnejšie miesto. To najdôležitejšie zostáva s nami. Vlastný postoj k životu, srdce zaplnené milovanými a mech spomienok večne žiariacich v našom vnútri.

V domovoch sociálnych služieb vypĺňajú rozdielnym spôsobom klienti svoj čas.

Vo väčšej miere to závisí od celkovej fyzickej i duševnej kondície človeka. Ako sociálna terapeutka v domove seniorov som mala možnosť pozorovať život klienta v domove zblízka.. Čas a priestor klienta bol vyplnený inak. Niekto rád sledoval filmy, iný trávil čas vo vonkajšom átriu, alebo v spoločnosti klientov pri partičke kariet.

Dnes pootvorím dvere do príbehu pána Ing. Daniela Brezovana, ktorý je v súčasnej dobe klientom domova sociálnych služieb v Košiciach. Možno vás jeho príbeh osloví, alebo aspoň čiastočne zviditeľní život človeka, ktorý sa ocitne v domove.

Pán Daniel, ako by ste sa predstavili našim čitateľom?

Mám 67 rokov a počas môjho aktívneho života som pôsobil väčšinou v riadiacich funkciách. Som „ležiaci klient“, čiže pohybovať sa môžem len za pomoci invalidného vozíčka. V domove sociálnych služieb som približne rok. Najprv som bol hospitalizovaný v nemocnici a neskôr v zariadení ošetrovateľskej starostlivosti. Napriek môjmu neutešenému zdravotnému stavu sa považujem za extroverta s optimistickou povahou.

Ste človek, ktorý vykonával svoju prácu, má rodinu, priateľov, ale jeho sily ubúdajú. Vašim domovom sa stalo zariadenie DSS v Košiciach. Myslím si, že je veľmi ťažké opustiť svoj domov a dobrovoľne sa presunúť do zariadenia. Aké to bolo u vás?

Pre mňa nebolo ťažké opustiť svoj domov a presunúť sa do DSS, bola to nevyhnutnosť. Postupne som strácal schopnosť chodiť a bolo jasné, že v krátkej dobe nebudem schopný samostatného života. Pretože mám svoju rodinu veľmi rád, nemohol by som ďalej žiť s predstavou, že sa o mňa musí niekto starať, poskytovať celodennú starostlivosť. Presunúť sa do zariadenia bola optimálna možnosť.

 

Ako sa cítite vo vašom novom domove? Ktorí ľudia z personálu sú pre vás kľúčoví?

V novom domove sa cítim dobre. Vytvoril som si tu novú rodinu s personálom (opatrovateľky a dievčatá zo sociálneho úseku). Nespája nás pokrvné príbuzenstvo, ale vzťah niekoho, kto potrebuje pomoc. A niekoho, kto mu tú pomoc poskytuje. Snažím sa byť (nemusím sa namáhať) k personálu slušný, milý, vďačný a oni mi to vracajú rovnakou mincou. Mám také súkromné krédo „prečo by sme sa mali na seba mračiť, keď sa môžeme usmievať“. A ono to funguje a kvalita života je úplne iná. Lepšia.

Slová o tom, ako vo vyššom veku už nemusíme nič robiť, iba čakať na smrť znejú deprimujúco. Priblížite nám taký obyčajný váš deň?

Ťažko opísať môj obyčajný deň, pretože si robím čo chcem. Okrem nejakej polhodinky, kedy sa venujem rehabilitácii. Keď chcem, čítam.  Je tu slušná knižnica a mestská knižnica je neďaleko. Moja Otylka (dievča zo soc. úseku, ktorej som pridelený), ma do knižnice vďačne odvedie. Mám na izbe TV, ktorý je pustený takmer non-stop. Voľakedy som hrával súťažne scrabble. Chodieval som na živé turnaje, ktoré sa konali každý mesiac na inom mieste a raz do roka aj na majstrovstvá Slovenska. V izbe mám počítač aj internet a scrabble hrávam on-line so živými súpermi. V zariadení mávame rôzne aktivity, ale pri nich sa väčšinou nudím.  Ale to nevadí,  lebo Otylka mi nosí krížovky a občas aj dobré pamäťové cvičenia.

Prečo píšem Otylka s Y:  Slávny jazzman Duke Elington si dával ladiť svoje piano tak, že jeden tón bol mierne falošný a poslucháči to vnímali viac-menej len v podvedomí, pretože inak bola jeho hudba dokonalá. Tým sa odlišoval od zbytku džezového sveta a jeho hudba bola „outstending“. Takto som ja odlíšil Otylku od ostatných Otílií, pretože je pre mňa outstendig, mohli by to tak v podvedomí cítiť aj čitatelia.

Je nejaká udalosť, zážitok z domova, na ktorý budete rád spomínať?

Celkom rád mám spoločné grilovačky, alebo guláš-párty, ale myslím si, že udalosť na ktorú budem rád spomínať, ešte len príde…

Sú veci, ktoré by mohli byť lepšie vo vašom zariadení?

Samozrejme že sú veci, ktoré by mohli byť lepšie, ktoré sa môžu zlepšovať. Veď „status quo“ nie je konečná.

Ale môžem v niekoľkých riadkoch spomenúť prácu opatrovateliek, ktorú si veľmi cením ako aj prácu dievčat zo sociálneho úseku. Vyberám zo svojich zápiskov.

Keď vidím, ako ide niektorá z opatrovateliek domov zo zmeny, prebehne mi myšlienka hlavou: „Dievča, keby si  vedelo, koľko dobrého si dnes urobila.“

Každá z nich je iná, výborná a výnimočná. Či je to starostlivá Danka z Gelnice, či naše slniečko Silvia, ktorá vstúpi do izby vždy s úsmevom a celý priestor sa rozžiari, či je to Ivanka, ktorá prehovorí na vás po východniarsky, a vy si pomyslíte si, že aká to „gadžovečka“ z blízkej dediny. V skutočnosti má dokonalé pracovné oblečenie, kostým bez jedinej škvrnky, dokonalý účes a veľmi rýchlo spozorniete keď zistíte, že hovorí plynulo po nemecky. Svojim pekným oblečením vyjadruje úctu voči klientovi. Keď sa na mňa prvý krát pozrela Janka, zľakol som sa,  či nepozerá na mňa „borsug.“ Do fajrontu mi bolo jasné, že v ten deň nemá v práci konkurenciu.  A keď mala službu s Boďou, tak to nebola opatrovateľká činnosť, ale klavírny koncert B-mol v podaní Nikolaja Rubinsteina. Takto by som mohol pokračovať ďalej…

Na fotografii s Mgr. Otíliou Dravickou

Máte nejaké prianie do budúcnosti a vaše motto na záver?

Už roky snívam, verím neoblomne, že raz keď zomriem, pomenujú po mne uličku, kdesi vonku na predmestí. Sivú a krivú, s nízkym plôtikom, kde sa len zopár lacných slečien zmestí. Ani jeden trochu súci strom veru, to je môj ideál. Tam by som potom strašieval. (Joachim Ringelnatz)

S úctou Ing. Daniel Brezovan

Do strediska sociálnej pomoci mesta Košice, kde žije pán Daniel, poputovala aj moja nová kniha kresleného humoru Vážne – nevážne II ako aj kniha Za dverami liečebne.

Zuzana Balašovová Donátová, autorka kníh aj z prostredia sociálnych a zdravotných služieb.

Prijmite pozvánku na stretnutie ODznova-VSTAŇ…