Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Hovorí o sebe, že je akčný typ s vrtuľou v zadku. Hneď mi to ostalo sympatické. Keď som pripravovala otázky na rozhovor, poprosila som ju, nech mi urobí zopár bodov o sebe. Zaujalo ma, keď napísala, že vždy chcela byť mama a niekoho žena. To druhé ju už prešlo. Je možno prvou ženou, ktorej vyhovuje striedavá starostlivosť o deti. Rozprávala som sa s Norou Remiarovou...
Ako dlho si už mama a koľko máš detí?
Mám dvoch synov, 12 a 10 ročného. Sú práve v predpubertálnom veku, je to skvelé obdobie, formujú sa z nich muži, aj keď ešte majú pred sebou kus cesty. Baví ma pozorovať ako sa menia, ako si hľadajú svoje miesto a teritórium, je to veľmi testosterónové. Ukazujú mi veľký kus mužského sveta z inej strany, vidím ho inou optikou.
A ako sa dá zvládať striedavá starostlivosť?
Striedavá starostlivosť je o tom, ako komunikujú expartneri a ako majú nastavené vlastné vzťahy, deti to nejako prirodzene odčítajú. Aspoň tak to bolo v našom prípade. My sme mali veľmi slušný a civilizovaný rozchod/aj rozvod a myslím, že práve to, že medzi nami nedochádzalo k žiadnym drámam spôsobilo, že deti situáciu zvládli veľmi dobre. Určite svoje urobí aj povaha, moje deti sú pragmatické a myslím, že si od svojich rodičov vybrali ten správny koktejl dobrých vlastností, čo sa týka zvládania záťažových situácií a životných zmien.
Ale k tvojej otázke: mne striedavka veľmi pomohla v osobnom raste, paradoxne až po rozchode s expartnerom som sa začala venovať sama sebe, svojim záľubám, plniť si sny. Deti mi samozrejme chýbajú, ale keďže striedame po týždňoch, dá sa to vydržať. A ja mám dostatok času na svoje aktivity, šport, priateľov a sociálne kontakty.
Vydať sa už nikdy neplánuješ?
Nie, to mám už so sebou vysporiadané. Vždy som chcela byť niekoho žena a podarilo sa mi to na 13,5roka, ale myslím, že stačilo. Zisťujem, že inštitúcia manželstva nie je veľmi koncept pre mňa, potrebujem viac voľnosti a osobného priestoru. Som rada aj sama a veľmi rada doprajem tento pocit aj môjmu prípadnému potenciálnemu novému partnerovi. Vzťahy nemusia byť o papieri a je to len o tom, ako si to kto nastaví.
Slovenskí muži nie sú veľmi zbehlí v budovaní vzťahov s dvoma domácnosťami, ja to ale presne takto považujem za ideálne. Zjednodušene povedané – mať vzťah kde spolu ľudia trávia čas, chodia von, na dovolenky, prípadne cestujú, ale majú každý vlastnú domácnosť kam idú ak potrebujú byť občas aj sami, to je podľa mňa ideálny scenár.
Ako vnímaš voľné vzťahy? Mne sa niekedy zdá, že vyhovujú najmä mužom a ženy sa tvária, že je to cool, ale niekde v hĺbke ich to srdí.
Voľný vzťah vyžaduje veľkú dávku odvahy a liberalizmu, to nie je pre každého. Presne ako píšeš, my ženy sme nastavené evolučne na jedného partnera, sme párové typy a dokážeme byť s jedným partnerom a sme tak spokojné. Voľný vzťah je častokrát o tolerancii ( aj) iných partnerov a to nie je pre mňa. Som za akúsi exkluzivitu, som s niekým, lebo má pre mňa hodnotu a potenciál, niečím ma inšpiruje a niečo k nemu cítim. Toto nás odlišuje od zvierat. Môžeme sa hrať na sex a snažiť sa ho oddeľovať ho od citov, ale takto to u žien nefunguje, resp. len chvíľkovo.
Vo voľnom čase sa venuješ cestovaniu a skúšaš rôzne adrenalínové veci. Ako to bolo s tarantulou? A čo všetko si už stihla vyskúšať?
Po rozvode som si začala plniť sny a s tým automaticky prišla aj potreba zbaviť sa svojich strachov, lebo tie nás brzdia od prežívania vecí naplno. Som arachnofobička a vedela som, že toto ma v živote obmedzuje, skúsila som preto pavúky, postupne som ich nechala liezť mi po tele. Testovala som svoje hranice a išlo to pomaly, ale som rada že viem, kam dokážem zájsť. Stále tieto živočíchy neobľubujem, ale už neodpadávam keď idem do lesa, nenapína ma keď v chalupe nájdem pavúka ako dlaň.
Takto som si vyskúšala let padákom, výšky boli ďalší problém. Nezvládla som zatiaľ bunjeejumping, na to ešte musím dorásť. Na to, aby som sa cítila slobodná som potrebovala vedieť, čo dokážem a čo nie a to sa podarilo. Paradoxne až po rozvode sa mi podarilo uskutočniť veci, ktoré som vždy chcela, mám prácu o ktorej som snívala, padla mi doslova do lona z ničoho nič, v pravý čas. Pracujem s knihami, som redaktorka v knižnom vydavateľstve a špecializujem sa najmä na výber titulov z psychológie.
Je to ideálna kombinácia práce so slovom, ktorá ma baví a oblasti, v ktorej sa cítim doma. Navyše mám prvý raz v živote šéfku ženu a výborne to funguje, ženy sú argumentačne silné partnerky a majú skvelé strategické rozmýšľanie. Všeobecne mám v mojom živote teraz veľa ženskej spolupatričnosti a stretávam obdivuhodné ženy, veľmi ma to teší.
Som jazykárka a chcem sa naučiť nový jazyk, veľmi ma láka švédčina. To je môj plán na najbližší rok.
Keď pominú obmedzenia s cestovaním, rada by som sa k nemu opäť vrátila. S kamarátkami sme si naplánovali ešte pred koronou Irán, žiaľ tam sa situácia skomplikovala, ale verím, že vymyslíme náhradnú destináciu. Na svete je mnoho miest, kam ešte potrebujem ísť.
My dve sme sa stretli v online. Napísala si mi že, bloguješ a rada by si rozšírila rady autorov v magazíne 40plus. Na čo sa môžu čitatelia tešiť?
Môj život je o príbehoch, hľadajú si ma samé. Žijem zaujímavý a pestrý život. Rada by som ľuďom sprostredkovala pocit a emóciu, že začať znova sa dá vždy a úplne od začiatku. Mám rada človečinu a inšpiruje ma bežný, ľudský život. Aj keď sa považujem za racionálny typ, rada verím v dobro ľudí a vyznávam pacifistické metódy. A keď to inak nejde, so zlom sa dá bojovať aj spoza klávesnice, je to dlhý proces, ale ja nám ľuďom dôverujem.
Každý riadok si môže nájsť svojho čitateľa a ak vyvolá úsmev, dobrý pocit alebo dokáže inšpirovať, splnil účel. A presne toto by som rada posunula ďalej.
Rozhovor pripravila: Martina Valachová
