Životná zmena prichádza zvnútra. Každé ochorenie, každá únava či bolesť nesie v sebe odkaz.

Životná zmena prichádza zvnútra

Každé ochorenie, každá únava či bolesť nesie v sebe odkaz.

Keď mi zomrela mama, mala som 33 rokov. K tomu dve malé deti, náročnú prácu, ktorá si vyžadovala veľkú pozornosť a dlhé vysedávanie na pracovisku. Doma som mala okrem synov a manžela aj starnúceho otca a s humorom som hovorila, že ešte aj pes a kocúri sú u nás doma chlapi.

Jasne, že každý robí v danom okamihu najlepšie, ako vie. Ale v tej dobe sme sa s manželom so všetkým mohli spoľahnúť iba sami na seba. Svokrovci boli ďaleko, otec nebol veľmi adept na stráženie detí. A aj keď sa príbuzní dušovali, že kedykoľvek sa môžem spoľahnúť, či už dieťa postrážiť, vziať ho na pár hodín….zrazu sa ich sľuby rozplynuli. No moja silná potreba sa o všetko a o všetkých dokonale postarať, sa odkiaľsi vzala. Natiahla som do seba ako špongia vzorce správania silných žien nášho rodu.

V tej dobe som sa zabudla smiať sa. Bola som v neustálom napätí a nevedela som sa uvoľniť. Prestala som s deťmi pozerať rozprávky. Pretože nebol čas, niekto navariť a upratať musel. A v tých všetkých povinnostiach sa smiať akosi nedalo …

Keď v práci začali hromadne prepúšťať, aj na našom oddelení, všetci sme mali strach, čo len s nami bude. Zostali sme dvaja a bola som poverená viesť oddelenie. Je to bežný scenár, dvaja sme robili za všetkých, aj za tých, ktorí odišli. Tu kdesi som sa dostala v priebehu pár mesiacov do takého kolotoča, že som už padala od únavy. Zrazu som dostala horúčky. V lete. Nikto nevedel, čo mi je. Trvalo to tri týždne a za ten čas do mňa napchali troje anti-biotiká. Anti bios znamená proti životu. No ja som vtedy ešte bola taká poslušná, verila som, že toto je cesta. Bolo to vyhorenie. Keď prišlo uvedomenie, že potrebujem čosi zmeniť, svitla nádej. Rozhodla som sa zmeniť prácu. A toto je to, čo robíme mnohí. Meníme prácu, šéfa, prostredie, dokonca aj partnera. Ale takáto zmena je prospešná len krátkodobo, lebo nejde o zmenu zvnútra.

Cesta hľadania a liečenia

Začala som hľadať cestu zmeny pre seba, aj pre svoj tím, lebo medzitým som vhupla do novej práce, no s rovnakými vzorcami správania zachrániť všetkých a všetko. Dostala som sa k etikoterapii, sebapoznávacej metóde, ktorá ukazuje, aké sú príčinné súvislosti života.

No dlhodobý stres, nepohoda, veľa povinností a málo radosti spôsobilo, že som si to celé ešte o pár rokov zopakovala. S tým, že aj keď to začalo zdanlivo únavou a potom hormonálnou nerovnováhou, tentoraz bola diagnóza horšia – onkologická. Už to bude šesť rokov…

No v tej chvíli som mala jedno šťastie: už som mala v rukách nástroje poznanie, ako sa cez otázku „prečo sa mi to deje?“ prelúskať k osobnej životnej zmene.  A tak som zmenila svoje nastavenia, svoje vzorce správania, myslenia a cítenia. A potom som zmenila svoju  prácu. Pretože ak už vieme, čo nám nerobí dobre, nemôžeme zotrvávať na takomto mieste.

Emócie ako katalyzátor

Emócie, či už vedomé alebo hlboko potlačené, majú silný vplyv na naše telo. Smútok, ak sa v nás usadí na dlhý čas, dokáže blokovať prirodzený tok energie, čím postupne oslabuje nielen našu psychiku, ale aj fyzické zdravie. Je úzko prepojený s pocitmi vyčerpania, únavy, nízkou hladinou energie a môže viesť k chronickým stavom, ako sú depresie, znížená imunita, poruchy spánku či problémy s metabolizmom. Dlhodobý smútok môže narušiť hormonálnu rovnováhu, spôsobiť tráviace ťažkosti a ovplyvniť aj činnosť srdca či dýchací rytmus.

Keď prežívame smútok, naše telo sa dostáva do stavu napätia. Dýchanie sa stáva plytkým, telo sa sťahuje, strácame prirodzený pocit ľahkosti. Dlhodobé zotrvávanie v týchto emóciách nás oberá o vnútorný pokoj a postupne môže vyústiť do vážnych zdravotných problémov. Často sa sústredíme len na fyzické príznaky, ale zabúdame na to, že ich hlavným koreňom sú práve naše emócie a spôsob, akým k nim pristupujeme.

Sila vedomej zmeny

Každý človek má schopnosť ovplyvniť svoje myšlienky, emócie a tým aj celkový stav svojho tela. To, ako sa cítime, nie je len výsledkom vonkajších okolností, ale aj našej vnútornej práce so sebou samým. Ak sa naučíme pozorovať svoje myšlienky a uvedomíme si, aké pocity v nás prevládajú, získame možnosť vedome s nimi pracovať.

Starostlivosť o naše vnútorné prežívanie je rovnako dôležitá ako starostlivosť o telo. Ak dbáme na čistotu svojich úmyslov, ak si uvedomujeme, čo v nás vyvoláva negatívne emócie a ak sa učíme postupne ich uvoľňovať, môžeme si výrazne zlepšiť kvalitu života. Zdravie nie je len neprítomnosť choroby, ale stav rovnováhy medzi telom, mysľou a dušou.

Prijať zodpovednosť znamená oslobodiť sa

Prijať plnú zodpovednosť za svoj život je jedna z najťažších, ale zároveň najoslobodzujúcejších vecí, ktoré môžeme urobiť. Znamená to prestať hľadať vinníkov – či už medzi ľuďmi, okolnosťami alebo životnými situáciami – a namiesto toho sa pozrieť dovnútra. Často sa upíname na krivdy, sebaľútosť, kritiku alebo obviňovanie iných, pretože je to jednoduchšie, ako pozrieť sa pravde do očí a priznať si, že zmena musí nastať v nás.

Niektorí ľudia si uvedomujú, čo im škodí, čo ich ničí, ale aj tak sa odmietajú zmeniť. Radšej zostávajú v známom, hoci bolestivom prostredí, než by urobili krok do neznáma. To je jedna z pascí, ktoré si sami kladieme – strach zo zmeny nás drží v utrpení. Ale práve vtedy, keď sa rozhodneme prevziať kontrolu nad svojím životom, otvára sa pred nami úplne nová cesta.

Z choroby ako protivníka si spraviť spojenca

Ak začneme vnímať svoje zdravotné problémy nie ako trest, ale ako posolstvo, ktoré nám chce telo odovzdať, môže sa z nich stať náš učiteľ. Každé ochorenie, každá únava či bolesť nesie v sebe odkaz – volanie po zmene, po väčšej starostlivosti o seba, po novom prístupe k životu. Keď sa prestaneme na svoje telo hnevať a začneme s ním spolupracovať, môže sa stať naším najväčším spojencom na ceste k uzdraveniu.

Uzdravenie nie je len o medicíne, či terapii. Je o pochopení seba samého, o vyrovnaní sa s minulosťou, o schopnosti odpustiť – sebe aj druhým. Keď prijmeme myšlienku, že máme moc meniť svoj život zvnútra, začne sa meniť aj náš vonkajší svet. A vtedy si uvedomíme, že zdravie nie je cieľ, ale cesta, na ktorú sa môžeme vydať kedykoľvek.

Viac o emóciách, zdraví, o vzťahoch nielen k iným, ale hlavne k sebe samému sa dozviete na Konferencii ETIKOTERAPIA A PSYCHOSOMATIKA, ktorá sa uskutoční 12.apríla 2025 v Radošinskom naivnom divadle v Bratislave.

Vstupenky a všetko o konferencii tu: www.etikosomatika.sk

ZORA VYPUŠŤÁKOVÁ, etikoterapeutka, koučka, vzťahová mediátorka a lektorka emočnej gramotnosti, autorka portálu osobného rozvoja PRIESTOR PRE ZMENU www.priestor.plus