Zmysel života? Odpovede sú v našom hlbokom vnútri. Nevieme ich pomenovať, ale dokážeme vnímať a cítiť.

Čo je zmyslom života? Možno sú odpovede iba v našom hlbokom vnútri, nevieme ich vysloviť, ale môžeme ich vnímať a cítiť.

V liečebni pre dlhodobo chorých a hospici som pôsobila dvanásť rokov ako sociálna terapeutka. Tvorila som program pre pacientov vo forme besied, tvorivých aktivít a spoločenských hier. Bola som človekom, ktorý mohol aj sprevádzať pacienta na lôžku a vyplniť mu jeho priania. Spomínam si na mnohé z rozhovorov, zážitkov a situácií, ktoré som s pacientami zažívala. Mnohé rozhovory pri lôžku pacienta sa niesli v duchu prehodnocovania jeho života. Zmysel života. O čom vlastne ten život bol, a čo by si ešte prial…

Postreh z hospicu

Počas svojej poobedňajšej obhliadky oddelenia hospicu sa zastavím v jednej z izieb na prízemí. Dvere sú dokorán otvorené a na posteli leží pani s výrazne modrými, veľkými očami. Leží pokojne, mierne otočená nabok. Z jej pohľadu cítim smútok. Pristúpim k jej lôžku.

Rozprávam trochu o sebe, o svojej činnosti v liečebni aj o počasí a zdaroch či nezdaroch svojho dňa. Pani sa usmeje, a cítim ako opadajú prvotné zábrany v jej rečovom prejave.  Rozpráva mi o svojej bývalej práci, o synovi, ktorý študuje na medicíne a trochu zavtipkujeme na adresu nemocničnej kuchyne.

Pani s veľkými očami sa zahľadí do okna a s povzdychom vraví: „Viete, občas sa tak zamyslím, o čom bol môj život? A aký je skutočný zmysel ľudského života?“

Uvedomujem si, že na takúto otázku nie je rýchla odpoveď a preto len počúvam. Počúvam ženu Ležiacu na posteli,  oblečenú len v anjelikovskej košeli s nulovou prognózou na vyliečenie.

„Viete, niekto povie, že zmyslom života je rodina, dobrá práca, zázemie, cestovanie a pod.“

Ale, čo keď je zmysel života len život? Život sám?

„Veď predsa život, to nie sú len ľudia, ale aj stromy, oceány, živočíchy,“ šepká žena s veľkými očami. Kývne mi na pozdrav a otočí sa na svojom lôžku.

V miestnosti zavládne akési zvláštne ticho. Ticho sálajúce múdrosťou ženy, ktorá sa rozhodla odhaliť úvahy svojej duše.

V tej chvíli mám pocit, že terapeutom v miestnosti nie som ja, ale niekto iný. Je ňou žena, ktorá na sklonku svojho života uvažuje a rozbaľuje aj takúto otázku, akou je otázka zmyslu ľudského života.

A čo vy? Zamysleli ste sa niekedy nad takto vyslovenými otázkami? A poznáte odpoveď?

Možno sú odpovede iba v našom hlbokom vnútri, ktoré nevieme vysloviť slovami, ale dokážeme ich vnímať a cítiť. Tak ako napríklad vznešený cit, často vykresľovaný v dielach básnikov a spisovateľov menom LÁSKA.

Načo slová

Nehovorím už o láske,

o vôni padajúcich hviezd,

o lupienkoch v srdci kvitnúcich,

nehou bytia nechávam sa zviesť.

Nešepkám už o láske,

utieram hlasy z vlhkých pier,

už nezaspávam s vášňou v otázke,

hľadám odpovede v celách tajných vier.

Nenapíšem už o láske,

vykĺzli slová z atramentového pera,

zmenili sa v súcit a poznanie,

vyzlečená báseň zostáva nemá.

Tak ži oáza veľkých sŕdc,

ukáž nám cestu ako milovať a nikdy nezabudnúť.

(Z knihy veršíkov Chlpaté verše, r. 2020, vyd. Elist)

Z rozhovorov a zážitkov s pacientmi v liečebni a hospici som vytvorila v poradí už tretiu knihu.

Má názov ZA DVERAMI LIEČEBNE II A NÁJDETE JU UŽ ČOSKORO V INTERNETOVÝCH ALE AJ KAMENNÝCH OBCHODOCH.

Zmysel života – úvaha, rozprava o otázkach života a smrti:

Viac vo videu…

ZUZANA BALAŠOVOVÁ DONÁTOVÁ