Zora Vypušťáková: Ženy, buďme úprimné.

Nedávno som zistila, že niektoré ženské záležitosti ostávajú stále akýmsi spoločenským tabu. A tak som sa rozhodla o tom dnes napísať. Pretože nastala doba, kedy je potrebné byť úprimný a je načase vyliezť z ulity.

Niektorí ľudia vnímajú svoje choroby ako čosi normálne a rovnako pristupujú k neštandardne prudkej nádche, seknutiu v krížoch, vytrhnutiu zuba, ako aj vyoperovaniu žlčníka. 

Iní si však všímajú, či sa im zdravotné ťažkosti dejú s nečakaným či silným priebehom alebo či prichádzajú opakovane a nachádzajú súvislosť medzi ich vznikom a svojim myslením a cítením.

Práve pre týchto môže byť užitočná psychosomatika ako náuka o vzájomnom pôsobení duševných a telesných procesov pri vzniku alebo liečení chorôb. A tak môže pomôcť uvedomenie, že nádcha v skutočnosti znamená vnútorný plač, problémy so zubami poukazujú na komplikované rodinné korene a nutnosť operácie žlčníka v dôsledku jeho nesprávneho fungovania je nahromadenie hnevu z dôvodu nespracovanej žlče.

Telo nám takto vlastne poskytuje možnosť čítať prvé signály, ktoré sú ako taká kontrolka na palubovke vozidla. 

Aj auto chvíľu ešte funguje, kým bliká kontrolka so signálom „natankovať“. Keď ju ignorujeme, logicky nastáva zastavenie a ďalej sa skrátka nepovezieme…

Čo však urobiť, keď žene od istej doby telo znemožňuje komfort a pracovný výkon?

Ženy sú vlastne bytosti „štyri v jednom“, ako cyklické stvorenia sú v určitých fázach svojho cyklu dynamickejšie, kreatívnejšie, zadumanejšie alebo ich prejav je na vrchole. O tomto krásne hovorí dnes už dostupná literatúra a ženám umožňuje sledovať svoje  telo, ale aj svoje odchýlky od normálu. Cyklický manažment pomôže všetkým ženám v práci plánovať si náročnejšie podujatia, porady či rozfázovať si sily pri jednotlivých projektoch.

Úplne kultová je kniha od Mirandy Grey Cyklická žena, ktorú možno odporučiť ako bestseller aj mužovi, ak mieni rozpoznať hlbšie príčiny nálad svojej milovanej ženy. Tie ženy, ktoré vnímajú nielen svoje fyzické telo, sa môžu ponoriť ešte hlbšie do seba prostredníctvom knihy od tej istej autorky s názvom Rudý měsíc. Kniha je akýmsi návodom na chápanie toho, čo sa nám každý mesiac deje a súčasne rozpoznanie sexuálnych a spirituálnych darov, ktoré nám menštruácia prináša.

Keď zdravá žena cíti, ako z nej každý mesiac uniká krv, vníma svoju prirodzenosť a súčasne svoju ženskú jedinečnosť berie ju ako svoj údel a je vďačná za svoju obnovovaciu schopnosť. Prijíma to s pokojom a teší sa, že môže fungovať ako plnohodnotná žena. Niekedy ale potláča bolesť, pretože nás učili, že bolesť počas menštruácie je prirodzená a tak sa snaží aj naďalej podávať plnohodnotný výkon, či už v škole, pri športe alebo v práci.

Vedomá žena však vie, že bolesť a silné krvácanie, ktoré ženu oslabuje, nie je prirodzené.

Vníma, že telo jej cez blikajúcu kontrolku ukazuje, že niečo nie je v poriadku.

Ženám po štyridsiatke, pričom nie je podstatné, či deti stihli mať alebo nie, sa skôr či neskôr začne niečo diať. Vek je v tomto neúprosný. Napriek tomu, že žena sa môže cítiť lepšie ako v tridsiatke – deti už väčšinou podrástli, vyzerá fantasticky, je plná tvorivej energie a elánu, čomu zodpovedá aj jej pracovný výkon, môže ju prekvapiť vlastné telo spôsobom, aký naozaj nevie predvídať. Ak dostane menštruáciu, ktorá je  tak silná a neobyčajne bolestivá, že musí opakovane vstávať v noci, ak sa každú hodinu musí v práci kontrolovať, je vyradená z pracovného a spoločenského diania.

Vlastne, radšej sa sama vytratí, lebo v takomto stave nemá na nič silu a už vôbec nie chuť sa spoločensky angažovať. A tak sa do práce tlačí a jej výkon prudko klesá. Ak však takáto menštruácia trvá viac ako je prirodzené alebo je takej intenzity ako nikdy doposiaľ, treba zbystriť pozornosť. V takomto stave už návštevu lekára  nemožno odkladať v dúfaní, že „sa to samo spraví“.

Žiadna práca a žiadne povinnosti nemôžu ženu odradiť od zámeru poradiť sa s lekárom. Ak sa vylúči tehotenstvo a teda spontánny potrat, hlavne ženy po štyridsiatke nemôžu očakávať samovoľne zastavenie.

Ak nie sme schopní vnímať prvé signály už v začiatkoch našej nerovnováhy, môžeme sa dostať až do stavu, keď už nie je priestor na „svojpomocné“ riešenie. V takom prípade nastupuje akútna alopatická medicína. Niekedy pomôže vitamín K, či už v kvapkách alebo injekčnej forme. Alebo injekcia progesterónu, na doladenie hormonálnej nerovnováhy. Ak však nezaberá ani toto, vtedy nie je čo riešiť.

Stratou krvi dochádza k poklesu červených krviniek a stav hemoglobínu sa prudko znižuje. Výsledkom môže byť akútna anémia. Vtedy pomáha chirurgická kyretáž spravidla v celkovej anestéze, odoberie sa  časť sliznice maternice, pričom sa získa vzorka na histologické vyšetrenie. Rozprávala som sa s mnohými ženami, ktoré kyretáž vnímali akoby mali iba nádchu.

Je potrebné apelovať na ženy, aby sa zamysleli, prečo sa im to deje. Zrýchlené pracovné tempo, osobný pocit zodpovednosti, strach zo zlyhania, že ak dá žena na sebe znať, že je toho veľa, nemožnosť dovoliť si  robiť chyby … to všetko spôsobuje v žene rastúci tlak, že nebude dosť dobrá a to všetko ju často dovedie až  na hranicu jej osobných síl.

Možno by niekto opäť povedal, že ide v podstate o rutinný zákrok a žena môže takmer okamžite „fungovať“ ďalej. Narkóza však tiež nie je celkom bez následkov. Niekoľko dní môže byť človeku zle – môže cítiť bolesť hlavy. Je ale fakt, že bez krvi sa žiť nedá a jej obnova v tele trvá od troch do šesť mesiacov.

A tak ženy, ktoré sa vrhajú do práce prakticky hneď po zákroku, riskujú zdravie a život.

Príznaky anémie sú malátnosť, slabosť, únavnosť, znížená pracovná výkonnosť, búšenie srdca, bolesti hlavy, poruchy spánku a koncentrácie, ale aj hučanie v ušiach, zvýšená citlivosť na chlad, nechutenstvo a bledosť kože a slizníc.

Výsledok je, že žena nevie pomôcť ani sama sebe, dostane sa do stavu absolútneho vyčerpania a slabosti a až keď precíti bezmocnosť  a padne na svoje energetické dno, možno až vtedy precitne a pochopí (nie však vždy), že niečo treba v jej živote zmeniť.

Aj keď fyzickým riešením je pokoj na lôžku, priznanie si vlastnej práce neschopnosti a dodržiavanie liečebného režimu s prísunom železa, je možné inšpirovať sa, čo v tomto smere hovorí psychosomatika a pomôcť si nájsť cestu k sebe, najmä ak má žena pocit, že sa kdesi stratila. I keď žena absolvuje takúto pôsobivú periódu a má už za tým, je dôležité pochopiť, že sa tak deje v dôsledku hormonálnej nerovnováhy. A tá sa jej z nejakého dôvodu udiala.

„Veľa povinností, málo radostí, dokonca  pocity neúspechu a citových sklamaní“, hovorí známy český odborník na psychosomatiku Miroslav Hrabica v knihe Co nám tělo říká. A dopĺňa, že menštruáciou stráca žena krv (alebo radosť) a v nej obsiahnuté železo, ktoré symbolizuje pripravenosť na znášanie ťažkostí v živote. Nenaplnenie jej role dať nový život ju citovo vysiľuje, preto strata krvi pri menštruácii  naznačuje isté sklamania. Takže silná a dlhá menštruácia ukazuje buď na zbytočne aktívny život alebo na časté pitvanie sa v starých bolestiach.

Nemecký lekár Ruediger Dahlke s manželkou Margit napísali  skvelú knihu Nemoc jako Řeč ženské duše. V nej analyzujú ženské potiaže z iného uhla pohľadu, pretože ženské lekárstvo sa v posledných desaťročiach spolieha takmer výlučne na medicínske techniky a dávno už neprihliada na prírodné ženské rytmy a individuálne potreby žien. 

Silné a bolestivé menštruačné krvácanie mávajú ženy, ktoré vynakladajú  pri plnení svojich každodenných úloh veľa fyzických a psychických síl.

Podľa Dahlkeho typovo sa jedná skôr o štíhle ženy, ktoré sa  zhodujú s pomenovaním „rýchloobrátkové typy“.

Často ide o ženy, ktoré už deti mali v skoršom veku a pre potrebu splnenia spoločenskej normy demonštrujú navonok postavenie  dobrej matky a súčasne silnej ženy – dobrej pracovníčky, podnikateľky a podobne. Stále majú potrebu sa do niečoho  angažovať, potrebujú byť za všetko zodpovedné a mať nad všetkým dianím doma aj v práci kontrolu. Bolestivá a silná menštruácia teda všeobecne súvisí s tým, že ženy vydávajú viac energie a síl a to tak fyzických, ako aj psychických, než koľko jej prijímajú.

Na druhej strane si nedoprajú splnenie toho, po čom naozaj zo srdca túžia, často majú spasiteľský syndróm. Tento stav postihuje väčšinou ženy, ktoré sa starajú o všetkých navôkol s výnimkou seba. Idú na hranicu svojich síl tak vždy ochotné pomáhať druhým a nevedia povedať „nie“. 

Za svoju drinu, ktorú si však niekedy sami pridávajú bez toho, že by sa od nich aktivita žiadala, málokedy dostávajú uznanie či pocit vďaky.

Ak žena nenachádza naplnenie v nejakej roli a šťastie nenachádza, napríklad v roli matky, silné krvácanie je odozva na jej nenaplnenú túžbu a súčasne veľké sklamanie. Telo na to potom odpovedá takýmto spôsobom. Tento vzorec správania preberáme od svojich matiek a babičiek. Treba si však uvedomiť, že sú aj iné možnosti.

Môže však ísť aj o ženu, ktorá neprijíma svoju ženskú rolu a cíti odpor s tým, čo sa jej každý mesiac deje. Odmieta sa a nie je stotožnená s rolou ženy, nezriedka by sa rada svojich ženských sprievodných  menštruačných prejavov zbavila raz a navždy. A tak, keď si to veľmi želá, život jej to zariadi. 

Skončí s nejakou diagnózou na vybratí maternice, takže potom už nekrváca. Pretože tam kde nie je maternica, nemá čo krvácať. A tak žena prichádza o svoju ženskosť a s ňou aj o ženskú energiu.

Liečenie chudokrvnosti je okrem dodania železa a vhodnej stravy potrebné podporiť hlavne zmenou vlastných postojov. Ak precítime dôveru v život a necháme sa ním voľne unášať, môžeme fungovať ešte dlhé roky v súlade s mesačnými cyklami ako to dokázali ženy v dávnych dobách. 

Ak sa žena prestane vyčerpávať na telesnej úrovni a namiesto toho začne svoju energiu venovať duševnej sfére, naučí sa tešiť sa z tohto daru, ktorý nám menštruácia prináša – veď vďaka tomu nás prirodzene odlišuje od mužov.

Ak žena vydáva nesprávne zo svoje sily, niekedy doslova vykrváca. A tak milé ženy, aby sme si zachovali našu ženskú integritu, neupínajme sa len k hormonálnej liečbe, ktorá umelo navodzuje akože správny stav tela a chirurgickú liečbu, ktorá môže pomôcť odstrániť fyzický problém, nie však samotnú príčinu. 

Prijatie výlučne týchto postupov je však vnútorne známkou ženinej rezignácie, pretože žena sa púšťa svojej ženskej stránky, prípadne sa jej už nadobro vzdáva.

Existujú aj iné možnosti, ako si žena môže pomôcť : úprava stravy s množstvom vlákniny, fytoestrogénov a omega-3 mastných kyselín, tradičná čínska medicína, akupunktúra, jóga alebo hormonálna jóga špeciálne pre ženy. Aj vďaka nim môže žena ešte veľa rokov prekvitať v plnom zdraví.

A ešte niečo. Premenopauza a menopauza nie je nič neprirodzené.

Žena, ktorá má menštruáciu viac ako tridsať rokov má na oddych, ktorý jej ponúka život, nárok. Ak prestane menštruovať úplne, neznamená to, že je niečo menej ako iné ženy. Takže pustenie smútku za svojim reprodukčným obdobím je tiež veľmi dôležité. 

V dávnych časoch sa takáto žena práveže považovala za vedmu, ženu s výnimočnými schopnosťami. Stále má schopnosť milovať svojho muža a deti a dokáže sa o nich starať, dokonca inak ako žena v plodnom veku.

Stáva sa aktívnou sprievodkyňou, výnimočnou ženou, ktorá si precíti koniec jednej životnej fázy a s radosťou, bez akéhokoľvek smútku za niečím, čo odchádza, vstupuje do novej radostnej fázy – začiatku prekrásnej jesene svojho života.

Zora Vypušťáková