Zvyčajne si sami seba všimneme až vtedy, keď už niečo nefunguje

Andrea Trávničková sa venuje koučingu,  komunikácii a tiež projektu Inštitút trvalého rozvoja 40+ (ITR40+). V Rámci ITR 40+ sme realizovali prieskum medzi 40+ľuďmi z ktorého okrem iného vyšlo, že ľudia po 40ke, ak sa ocitnú bez práce, tak v 80% prípadov nekontaktujú poradcov, koučov, psychológov. Skrátka „boria“ sa s problémami ako získať prácu, ktorá by ich bavila, sami.

Andrea – čím to je, že ľudia sa v ťažkej situácii, akou strata práce rozhodne je, neobracajú na odborníkov?

Dôvodov je určite viacero. V našej kultúre sa len veľmi pomaly usídľuje zvyk obrátiť sa na odborníkov v oblastiach ako hľadanie si vhodnej práce alebo osobný rozvoj, ktorý s novými pracovnými možnosťami úzko súvisí. Ľudia sú zvyknutí zájsť k lekárovi, ak sa necítia dobre. Vedia, že ak riešia otázku bývania, môžu sa obrátiť na finančných poradcov a realitných maklérov. Ale ak hľadajú novú prácu, o odbornej pomoci uvažujú naozaj zriedkavo. Často možno ani nevedia, že by pomoc vyhľadať mohli.

Myslíš, že široká verejnosť je dostatočne informovaná médiami a dostupnými zdrojmi, že obrátiť sa na kouča či poradcu je normálne?

Úprimne – neviem. Mám však pocit, že slovo kouč je už pomaly vnímané viac negatívne ako pozitívne. V posledných rokoch sa s koučmi akoby vrece roztrhlo a dnes nájdeš kouča na všetko, aj na to, ako odplienkovať malé deti. Ľudia často ani nevedia, čo by od kouča mohli chcieť, ako by im mohol pomôcť. Optiku toho, o čom koučing vôbec je, dosť nešťastne krivia aj procesy vo výrobných firmách, kde sa pod označením koučing skrýva skôr mentoring.

Nie som preto vôbec prekvapená, že ak sa v procese hľadania si novej práce ocitne človek, ktorý roky zažíval „koučing“ ako niečo, čo má od koučingu naozaj dosť ďaleko, ani mu nenapadne novú situáciu riešiť práve touto cestou.

Myslím si, že kvalitná a zrozumiteľná osveta na tému koučingu by mohla mnohým ľuďom otvoriť dvere k novým možnostiam. Možno by celkom stačilo, keby tí, čo sa ocitnú v situácii, kedy je fajn pozrieť sa na veci z nového miesta, inej perspektívy, vedeli, že kouč má pre nich otázky, ktoré si sami asi nepoložia. Kouč nehodnotí a nesúdi, neodporúča. Kouč sa pýta. Odpovede prichádzajú od klienta, lebo správne odpovede nosíme  v sebe. Iba nám niekedy chýba tá správna otázka, alebo odvaha položiť si ju. A tiež čas venovať sa sebe.

Aké sú konkrétne možnosti pre ľudí bez práce pri vyhľadaní odbornej pomoci?

Existujú kariérni poradcovia, ktorí klientom poradia ako správne nastaviť životopis, prejdú si s ním kariérne oblasti, ktoré by pre neho mohli byť atraktívne, hľadajú nový potenciál, ale aj zreálňujú predstavy klientov o aktuálnom dianí na trhu práce. Ak si človek hľadá prácu dlhšie, kariérneho poradcu by mal navštíviť.  V ITR 40+ spolupracujeme s viacerými kvalitnými kariérnymi odborníkmi a ak sa niekto ocitne v situácii, že pomoc kariérneho poradcu potrebuje, vieme mu poskytnúť kontakt, nasmerovať ho.

Existujú aj headhunteri – teda tí, ktorí pre svojich klientov – firmy, obsadzujú konkrétne pracovné pozície a hľadajú ľudí s konkrétne nastavenými parametrami.  Je dobré nakontaktovať sa na nich, stretnúť sa a dohodnúť sa s nimi, aby váš životopis zaradili do ponuky, ak je to možné. Samozrejme je aj viacero portálov, venujúcich sa pracovnému trhu, kde sa dá nájsť pomerne veľa užitočných informácií. Čím je človek dlhšie doma bez práce a prácu si nájsť chce a potrebuje, tým je väčšie riziko toho, že sa dostane do komplikovanej situácie. Nie len finančnej, ale aj psychickej.

Frustrácia z nekonečného zasielania životopisov, absolvovania pohovorov a zamietavých odpovedí, môže celkom reálne viesť k zlému psychickému stavu. Einstein hovoril, že robiť veci stále tým istým spôsobom a očakávať iný výsledok je hlúposť. Ak má človek pocit, že sa začal cykliť, je treba hľadať cestu von. A práve tu môže pomôcť kouč.

V čom by im mohol pomôcť?

Každý z nás je originál – jedinečný a jediný na svete. Je nás tu viac ako 7 miliárd, ale na svete neexistujú dvaja identickí ľudia. Preto aj kouč môže každému pomôcť v niečom inom. Niekto si potrebuje zrevidovať svoje priority, iný hodnoty, niekto sa potrebuje zorientovať vo vzťahoch na súčasnou pracovisku. Iný potrebuje nájsť, čo vlastne hľadá.

Život je neustála zmena a vždy je ten správny čas naučiť sa niečo nové, pozrieť sa na staré zabehané veci z nového miesta.  Nedávno som bola na jednej konferencii, kde padla otázka, ako často si „aktualizujeme vlastný systém“ , teda seba samých. Tuším som bola jediná, ktorá povedala, že každý deň:o))  Je to škoda, lebo život prináša nespočetne veľa možností príležitostí a my sa rozhodujeme o sebe v každej jednej sekunde. Či už si to uvedomujeme, alebo nie. A práve to, že si väčšinu času  neuvedomuje čo práve robíme, ako myslíme, ako sa rozhodujeme,  že nie sme prítomní v danom momente, nás oberá o možnosť rozhodovať o sebe vedome. Zvyčajne si sami seba všimneme až vtedy, keď už niečo nefunguje, keď už nás niečo trápi. Ak je v mojom živote niečo, čo potrebujem riešiť so sprievodcom – lebo dobrý kouč je v prvom rade bezpečný sprievodca, obraciam sa na moju koučku. Poznám viacero skvelých koučov, ktorých si veľmi vážim. Výber správneho kouča nie len o jeho odbornej spôsobilosti. Je to najmä o chémii a o dôvere.

Z prieskumu ITR vyplynulo, že ľudia po 40ke si hľadajú prácu v priemere 6-9 mesiacov. 20% ľudí si hľadá prácu viac ako rok. Čo s tým?

To je ťažká otázka a mne ani neprináleží na ňu odpovedať. V ITR 40+ sme chceli poukázať na to, že hoci trh práce na Slovensku láme rekordy a zamestnávatelia volajú po pracovnej sile zo zahraničia, je tu stále veľká skupina kvalitných ľudí, ktorí chcú pracovať, majú skúsenosti, osobnostnú aj profesijnú zrelosť. Potiaľto je to ideálna skupina ľudí, po ktorých by zamestnávatelia mali okamžite siahnuť. ALE… Títo ľudia poznajú cenu svojich kvalít a tu sa často rozchádza ich predstava s predstavou zamestnávateľov. Nehovorím len o finančnej stránke, ktorá je samozrejme veľmi dôležitá. Hovorím aj o tom, že zrelí ľudia  majú odvahu a dôvod chcieť work – life balance, už nebudú sedieť v zamestnaní 10-12 hodín ako ich mladší kolegovia. Ani sa nebudú hrnúť do projektov, ktoré im nedávajú zmysel.  Strážia si svoj čas a najmä energiu. Ich silnou stránkou je lojalita a stabilita. Nemenia zamestnávateľov ako ponožky a ak sa rozhodujú pre zmenu, je to zvyčajne dlhý proces, sprevádzaný zvažovaním všetkých aspektov, ktoré zmena môže priniesť. Na strane personálnych oddelení a tiež na strane personálnych agentúr sú zvyčajne juniori, ktorí svoje skúsenosti a zrelosť ešte len naberajú.

Ak čerstvý absolvent školy na pozícii personálneho agenta robí pohovor so 45 ročným manažérom, ktorý už viedol desiatky ľudí a má za sebou stovky vážnych pracovných rozhodnutí, je to zúfalá situácia pre oboch. Mám známeho, ktorého oslovila renomovaná personálna agentúra, vytipovali si ho na top pozíciu v nadnárodnej firme. On sám dlhé roky pracuje v medzinárodných tímoch, vedie projekty na úrovni niekoľkých kontinentov. Slečna z agentúry (vo veku jeho dcéry)  mu s kamennou tvárou položila otázku, či sa vie dohovoriť po anglicky.

Na druhej strane je veľa ľudí po 40tke, ktorí si málo veria a sami seba dávajú dole tým, že reflektujú na pracovné pozície, pre ktoré sú prekvalifikovaní. Toho sa zase obávajú zamestnávatelia, doslova majú strach, že takýto človek pozíciu berie len ako prestupnú stanici, kým si nenájde niečo iné, lepšie. Ak sa v takomto kolotoči človek ocitne a opakovane dostáva spätnú väzbu, že je prekvalifikovaný, je najvyšší čas poobzerať sa po službách odborníka.

Pri tvojej práci kouča si sa stretla s rôznymi ľuďmi a problémami. Našli sa medzi nimi takí, ktorým koučing pomohol k novému reštartu?

Áno a som za to veľmi vďačná. Väčšinou sa nový reštart rovnal prechodu zo zamestnaneckého pomeru k vlastnému biznisu. Sú to krásne príbehy plné odvahy a pozitívnych zmien. Veľmi si vážim, že títo klienti sa na mňa obracajú aj dnes. Už s inými témami, ale s rovnakou dôverou. A to je pre mňa najväčšie ocenenie.

Tvoja služba Walk&Talk mi je sympatická. Už som ju s tebou absolvovala. Dáva zmysel aj iným klientom? Radi ju využívajú?

Sú ľudia, ktorí preferujú práve walk&talk. Pohyb tela dáva do pohybu aj myseľ a Dušu. Niekedy práve cez pohyb človek nájde metafory, ktoré mu umožnia vidieť, pochopiť to, čím práve prechádza, čo sa v ňom deje. Myslím, že pointa je v tom, že pri pohybe sa človek uvoľní, začne vnímať prostredie, v ktorom sa nachádza, prírodu, zvuky, vône, farby. Pre ľudí, ktorí sú celé dni zatvorení v open space kanceláriách je čas strávený vonku na čerstvom vzduchu a v pohybe, terapiou. Čas, kedy dýchaš čerstvý vzduch, nechávaš plynúť vlastné myšlienky a máš sprievodcu, ktorý je tu iba pre Teba, môže priniesť veľa nových objavov a uvedomení si.

Na čo najprevratnejšie ste pri Walk&Talk prišli?

Tak to je otázka skôr na mojich klientov, než na mňa:o) Ale spomínam si na koučing po schodoch v horskom parku. Odspodu  tie schody vyzerali nezdolateľne. Nakoniec sme ich v ten deň prešli dvakrát. Poznanie, že veci často krát vyzerajú oveľa hrozivejšie, než v skutočnosti sú, bolo pre klienta  dôležité. A ešte silnejší bol pre neho zážitok z vlastnej sily zdolávať nové výzvy. Tie schody mu ukázali pararelu s témou, ktorú riešil. Bolo to silné.

Máš v oblasti koučingu nejaké méty na najbližšie obdobie?

Beriem to ako cestu. Každý deň je čo sa učiť.  Stále študujem nové veci, ktoré mi môžu byť prínosom v práci s klientmi. Dlhodobo sa vzdelávam v rámci Inštitútu Virginie Satirovej, ktorej učenie považujem za ľudsky aj odborne výnimočné. Mojou métou je byť tu pre klientov v správny čas správnym spôsobom. Robiť svoju prácu kvalitne a s radosťou.

Viac informácií o koučingu a Andreiných službách nájdete TU