Za každou hmlou je slnko
Tak a mám to. Čierne na bielom. Bum! Prepustená z práce pre nadbytočnosť. Vraj. Doteraz som sa im hodila.
Oznámené, podčiarknuté, sčítané. Udalosť, doteraz pre mňa nepredstaviteľná, je viac než reálna. A čo teraz s tým sa pýtam… Ja, workoholik, čo nevie obsedieť len tak nečinne. Lomcujú mnou zmiešané pocity. Bolesť, strach, smútok, sklamanie. Dokolečka dokola.
Musím sa s tým nejako vysporiadať. Po prvotnom šoku začínajú úvahy čo ďalej. Nemám už štyridsať a do dôchodku ďaleko. Zrátavam svoje plusy a mínusy. Rodina a priatelia ma podporujú. Zvládneš to, určite si niečo nájdeš… Len čo je to „niečo“? A tak mozog pracuje na plné obrátky. Snáď mi ten škriatok niečo našepká. Hoci nie dnes, možno ani zajtra. Verím však, že prídu aj dobré dni a deň sa opäť rozjasní.
Za každou hmlou musí byť predsa slnko, aj keď ho práve nevidíme.