Dýchanie ústami? Mirka Števková: Ľudia často neveria v zázrak samoliečenia. Toto zmeňte!
Keď som Mirke Števkovej povedala, že to vyzerá, ako keby sa vŕtala v nose, rozosmiala sa. A pritom práve v tej chvíli demonštrovala jednu z najjednoduchších vecí, ktoré môžeme pre svoje zdravie urobiť – a sú úplne zadarmo. Dýchanie ústami? Nie… Reč je o dýchaní nosom.
Znie to banálne? Možno.
Lenže keď sa dozviete, že podľa odhadov až 90 % ľudí dýcha ústami, začnete sa na túto tému pozerať inak. Mirka, ktorá sa už roky venuje dentosofii – teda múdrosti zubov a prirodzenej náprave našich zlozvykov – prišla do podcastu ODznova už po druhýkrát. A priniesla so sebou nielen Filipa (svojho verného kamaráta – model čeľuste s extra dlhým jazykom), ale aj kopu rád, ktoré vám môžu zmeniť život.
Dýchanie ústami
Mirka na sebe odhalila, že celé roky dýchala ústami – ako následok bolestivého strojčeka v puberte, kedy si telo zvyklo chladiť bolesť práve dodýchavaním cez ústa. „Nikto mi to nepovedal, nikto si to nevšimol,“ hovorí. A dnes to vidí u mnohých detí aj dospelých.
Pritom dýchanie nosom nie je len o filtrovaní vzduchu. Ide o spracovanie oxidu dusnatého, ktorý je kľúčový pre metabolické procesy. Keď dýchame ústami, vysušujeme si sliznicu, meníme mikrobiálne prostredie a dávame baktériám zelenú. Zubný kameň, kazy, zápaly – to všetko sú často len následky. Nie príčina.
Jazyk na podnebie – elektrický vypínač vášho tela
„Keď jazyk pricapíme hore, je to ako keď zapnete svetlo v byte,“ vysvetľuje Mirka. Nejde len o špičku jazyka – celý jazyk, až po koreň, má byť pritlačený na podnebie. Tým sa uzatvára elektrický okruh tela a aktivuje parasympatikus – stav uvoľnenia. Vyskúšajte si to: kde máte teraz jazyk?
Keď vám nos nedýcha – a vy už skúšate všetko
A tu prichádza moment s tým „vŕtaním v nose.“ Mirka totiž priniesla nosný balancér – malý nástroj, ktorý si jemne vsuniete do nosa a okamžite pocítite, ako sa dýchacie cesty otvárajú. „Len sme si otvorili spodnú časť a do tela ide o 20 až 30 % viac kyslíka,“ hovorí. Moja dcéra by to chcela ozdobiť trblietkami – vraj módny doplnok. Ale pointa je inde: ak roky neviete dýchať nosom, toto je cesta, ako začať.
Zadarmo a ihneď
Mirka nechala v rozhovore sedembodový návod, čo môžete urobiť hneď teraz: zavrieť ústa, vypolohovať jazyk na podnebie, pozorovať svoje dýchanie, uvoľniť čeľusť, sledovať, ako dýchajú vaše deti, a trikrát denne si dať hlboké nádychy aj výdychy nosom. Nič z toho nestojí ani cent.
A ak vás téma zaujala, viac nájdete na stránke biostrojčeky.sk, kde Mirka poskytuje aj konzultácie. Pre divákov ODznova stále platí výhodnejšia cena pri zadaní kupónu do poznámky. Kupón VYHODNE
Lebo ako Mirka vraví – telo je extrémne múdre. Len mu musíme vytvoriť podmienky. A začína sa to tým, že zatvoríme ústa a nadýchneme sa. Nosom.
Pozrite si celý rozhovor…
Článok vznikol na základe rozhovoru s Mirkou Števkovou v podcaste ODznova. Celý záznam nájdete na YouTube kanáli ODznova.
Sme asi dve hodiny pred príchodom domov a naše stroje „točíme“ rakúskou diaľnicou. Kašlem na to, odpájam sa z komunikátora od chalanov a púšťam si konečne hudbu do prilby. V ušiach mi začína hrať Drupi a skladba Piccola e Fragile. Znova sa teda napájam na onú taliansku cestovateľskú vlnu a zrazu sa už mentálne domov neponáhľam.
Zamýšľam sa, spomínam.
Je koniec ďalšieho nášho mototripu a tento akosi závratnou rýchlosťou „utiekol“. Jirka Korn v druhej skladbe, „Žal se odkládá“, mi akokeby vnukol myšlienky, že nie je dôvod na smútok. No pravá príčina divného pocitu mi prišla až pri tretej skladbe. Aj som si ju chcel „skipnúť“ po prvých tónoch, no akosi som tuto funkciu na komunikátore Sena zabudol.
„Můj čas, je pouhopouhé prozatím“
V tom momente sa mi už slzy tlačia do očí a ja okamžite pochopím.
Mal som celý čas počas tripu hlavu úplne niekde inde. Vôbec neviem kde, možno starosti, veľmi nabitý program?
To je asi jedno.
Dôležité je, že som nebol v prítomnosti a neužil som si ten prítomný okamih. Okamih, na ktorý sa teším celý rok, pretože práve na mototripoch prežívame nádherné cestovateľské chvíle.
Aj tento rok sme vyrazili v overenej štvorčlennej zostave. V piatok večer sme naložili motorky na autovlak vo Viedni a pod prísľubom nočného oddychu a spánku sme sa ráno zobudili vo Feldkirchu pri Lichtenštajnských hraniciach. Ten oddych a spánok berte s rezervou. Jasne, že sme poriadne vo vlaku nespali a tak ráno 7:30 unavení sadli na motorky, aby sme sa cez Lichtenštajnsko presunuli do Švajčiarska, kde sme cez dva horské prechody prešli až do Talianska. A keďže termín nášho tripu bol ten „najteplejší“, tak veru dobre sme sa zapotili. Aspoň na horských prechodoch vo výškach 2.100m n.m. bolo príjemných 23oC. No nižšie v horský centrách 30oC. Naozaj to bolo veľmi náročné, keďže po opustení hôr v Taliansku v smere do Janova, teplota neklesla pod 36oC.
V sobotu večer sme teda dorazili do Janova a nalodili na trajekt smer Palermo.
Cieľom tohtoročného tripu bolo pojazdiť Sicíliu a Sardíniu.
V nedeľu podvečer sme sa vylodili v Palerme, kde nás čakalo „chladnejšie“ počasie. Príjemných 33oC, čo síce v motorkovom oblečení je tiež riadne peklo, ale vždy lepšie ako našich 35-38oC.
Čo si najviac pamätám zo Sicílie?
Neskutočnú vôňu, ktorú som ihneď cítil po opustení Palerma! Zvláštna korenistá vôňa, občas zmiešaná so sladkastou vôňou kvetín. Ešte som nikdy takúto vôňu necítil.
Zvláštne.
230km okruh okolo sopky Etny bol famózny. Sledovať meniacu sa vegetáciu bolo nádherné. Obzvlášť do turistickej oblasti pod Etnou, odkiaľ šli lanovky až hore. V zime je to ako lyžiarske stredisko, čo som vôbec netušil. Hlavne tie čierne lávové kamene. Vlastne všetko tam bolo čierne. Zvláštny pocit.
Targa Florio
Asi väčšine z vás napadnú tie nealko nápoje. Ale Targa Florio je hlavne automobilový závod, ktorý sa jazdil práve tu na Sicílii od roku 1906 do 1977. A my sme sa práve po týchto úzkych cestách vozili. Bolo to nádherné no aj trošku nebezpečné, keďže cesta bola na mnohých miestach zlomená a časté skoky asfaltu pripomínali rozpadajúcu sa krajinu. Naozaj táto časť krajiny ma očarila.
Presun zo Sicílie na pevninu sme šli cez Messinu. V podstate na konci cesty ostrova vás odnavigujú na trajekty, ktoré chodia cez deň nonstop. Náročné bolo v zápche naobliekaný motorkami „štrikovať“ v 40oC pekle mesta Messina.
Dňovým presunom sme skončili v Salerme a na ďalší deň sme sa vozili po pobreží a spoznávali malebné talianske mestečká osadené do skál nad pobrežím. Za mňa práve tie cesty boli nádherné. Úzke cesty zapustené do skál, ako také balkóny s nádhernými výhľadmi viac na mňa zapôsobili, ako turisticky známe Amalfi.
Ešte pohľad pred Neapolom na majestátny Vezuv a náš deň sme zakončili v prístave Civitavecchia, kde sme sa opäť nočným trajektom presunuli tentokrát do Porto Torres na ostrov Sradínia.
Modré zóny
Viete čo sú modré zóny? Sú to jedinečné oblasti na svete, kde sa ľudia dožívajú vysokého veku. A práve jedna takáto modrá zóna je na Sardínii. My sme jeden deň venovali jazdami v centre ostrova, práve cez tieto zóny. Opäť nádherné kľukaté cesty horskou krajinou boli ideálne pre „motorkovanie“. Letnú teplotu 33oC sme už brali ako normál.
Zvykli sme si.
Všetky tie dedinky nám pripadali veľmi podobné. Vždy veľmi úzka cesta viedla stredom dediny. Neboli nijak malebné, tie Sicílske mi prišli „starodávnejšie“.
Sardínia je veľký ostrov, nám sa podarilo prejsť aj čas pobrežia a pojazdiť tie najkrajšie cesty s nádhernými výhľadmi na pobrežie.
Vcelku si zvyknete na početnú dennú dávku nádherných výhľadov či už na pobrežie, dedinky v skalách alebo nádherné pláže. Už ďalšie dni toľko nezastavujete a nefotíte, ani nehíkate od úžasu. Za to užívate každým pohľadom tú nádhernú krásu, ktorú vám takéto moto cestovanie ponúka.
Motorka ponúka dačo naviac, okrem vizuálnej nádhery, precítiť krajinu aj iným orgánom. Sardínia opäť inak voňala ako Sicília.
Vylodenín z trajektu v Livorne v nedeľu ráno, sme sa bezpečne po 10 dňoch a 4.300 km všetci šťastne a bezpečne vrátili domov.
Čo mi najviac utkvelo v pamäti?
Niekde v strede ostrova na Sardínii sme zastavili. Našli sme taký malý miestny bar, žiaden turista, iba miestni štamgasti. Proste po našom „šenk“.
Objednali sme si pitie, kávu a miestni sa nás okamžite pýtali čo sme, odkiaľ sme. Keďže Pali hovoril taliansky (ostatní sme sa len snažili), vysvetlil im, že sme zo Slovenska a že cestujeme takto po krajine zo Scilicie, cez Sardíniu až domov na Slovensko.
V tom miestny pánko vstal a povedal: „Je nádherné, že si takto užívate na motorkách našu krajinu. Nikdy neviete čo sa zajtra môže stať a možno tu už nebudeme, treba si užiť práve tieto chvíle ako sa len dá“.
Ja som po týchto slovách okamžite spozornel, držiac v ruke telefón Motorola, ktorý som práve testoval. Môj pohľad „zamrzol“ v aplikácii googlemaps, naša aktuálna poloha bola práve v onej modrej zóne.
Bude festival Odznova? Aj to sa ma už pár týždňov pýtate. A viete čo? Bude! S obrovskou radosťou vás pozývam na ďalší ročník festivalu ODznova, ktorý sa uskutoční 17. októbra 2026 v Dome kultúry Dúbravka. A viete čo? Tento rok to bude výnimočné. Téma, ktorú som si pre vás pripravila, je Medzi nebom a zemou. A verte mi, že keď som skladala program, sama som cítila, ako mi pri ňom behá mráz po chrbte. Napadlo mi to celé na bicykli. Tam som vždy tak trochu napojená… Tí, ktorí ma poznáte, viete čo hovorím…
Prečo práve táto téma?
Lebo to, čo sa dnes deje okolo nás, často presahuje to, čo vidíme očami či vieme vysvetliť rozumom. A ja som presvedčená, že prišiel čas otvoriť dvere aj tomu, čomu možno nerozumieme, ale čo v hĺbke duše cítime. A práve o tom bude tento festival.
Kto príde?
Ako prví sa vám predstavia Emil a Jozef Luptákovci, liečitelia, ktorí spájajú liečenie duchovnou cestou so silou bylín. Poznáte ten pocit, keď stretnete človeka a už po pár vetách viete, že pri ňom je vám jednoducho… lepšie? Presne takí sú. Emil a Jozef vám porozprávajú o tom, ako funguje liečenie na úrovni duše, ako nám môžu pomôcť byliny, ktoré rastú doslova okolo nás, a hlavne – ako sa spojiť so svojím vnútorným uzdravením. Toto nebude žiadna suchá prednáška. Toto bude stretnutie, z ktorého si odnesiete niečo, čo vás naozaj posunie.
Potom príde žena, ktorej príbeh ma osobne dostal. Marika Mackaničová – mentorka a koučka, ktorá v kľúčovom momente svojho života, keď jej ovedali, že jej dieťa sa jej narodí ťažko postihnuté a vyzývali ju na potrat, urobila rozhodnutie, aké by väčšina ľudí nepochopila. Dala na svoju intuíciu a napriek všetkému sa rozhodla neísť na potrat. Dnes má skvelého syna, ktorý práve dokončil medicínu! Marika učí iných, ako počúvať svoj vnútorný hlas aj vtedy, keď celý svet hovorí niečo iné. Marika vám ukáže, že intuícia nie je žiadna ezoterická bublina – je to náš najvernejší sprievodca. Len sme sa ho, žiaľ, odnaučili počúvať.
A keď už sme pri tej intuícii – čaká nás aj skutočná lahôdka. Pani Ľubka Madudová, Zakladateľka ŠKOLY INTUÍCIE a spoluautorka knihy Vidieť bez očí, lektorka intuície, sa s nami pustí do otvorenej debaty o tom, čo intuícia vlastne je, ako ju rozpoznať od strachu či zbožného priania, a hlavne – ako ju trénovať. Pripravte sa na to, že odídete s úplne iným pohľadom na to, čo znamená „počúvať svoj vnútorný hlas“.
A napokon doktorka Skrovná – lekárka, ktorá sa nebojí ísť za hranice klasickej medicíny. Mapuje prípady uzdravení, ktoré sa udiali duchovnou cestou. Áno, čítate správne. Lekárka, ktorá dokumentuje zázraky. Jej svedectvá a skúsenosti sú niečím, čo vás prinúti zamyslieť sa nad tým, kde sú skutočné hranice medicíny – a či vôbec nejaké sú.
Čo všetko vás čaká?
Začíname o 13:00 a pripravte sa na popoludnie plné silných príbehov, otvorených rozhovorov a možno aj niekoľkých sĺz. Lebo keď sa dotkneme tém, ktoré sú medzi nebom a zemou, emócie prichádzajú samé. A práve v tých chvíľach sa často deje skutočná zmena.
Príďte, ak cítite, že potrebujete nový pohľad. Príďte, ak vás trápi niečo, na čo neviete nájsť odpoveď. Alebo jednoducho príďte len tak. Posedieť, počúvať, nechať sa unášať energiou ľudí, ktorí žijú to, o čom hovoria. A ja sa budem snažiť ich pri tom nerušiť. Snáď to budem moderovať dobre. Držte palce.
Praktické info
📅 17. október 2026, 13:00 – 19:00 ( môže sa predĺžiť o pár minút)
📍 Dom kultúry Dúbravka, Bratislava
🎫 Vstupenky v predaji priamo tu nižšie…
Ak máte akékoľvek otázky, pokojne mi napíšte. A neváhajte dlho. Už to poznáte. Kapacita je obmedzená a z minulých ročníkov viem, že miesta miznú rýchlo. Téma „medzi nebom a zemou“ nie je len o duchovne. Je o nás všetkých. O tom, čo cítime, keď večer zavrieme oči. O otázkach, ktoré si kladieme, keď sme sami so sebou. A o nádeji, že existuje viac, než len to, čo vidíme.
Samoliečenie a byliny. 94 ročný Liečiteľ Emil Ľupták a jeho brat Jozef šokujú svojimi skúsenosťami
Keď som išla do Banskej Bystrice za bratmi Ľuptákovcami, netušila som, že odídem s pocitom, ktorý vo mne bude rezonovať ešte týždne. Emil má 94 rokov a dodnes je chodiacou reklamou na zdravie. Jozef je o desať rokov mladší, 20 rokov slúžil ako vojenský pilot a tvrdí, že je tu už po tridsiaty raz. Samoliečenie a byliny? A BOH…
Priznávam — váhala som, či tento rozhovor vôbec zverejniť.
Niektoré veci, ktoré odzneli, sú za hranicou bežného chápania. No keď som si to premietala znova, uvedomila som si, že práve to najpraktickejšie, čo v rozhovore odznelo, sú návody na samoliečenie bylinami a prvkami, ktoré máme doslova na dosah ruky.
Smil piesočný a teloméry
Táto drapľavá bylinka s jemnými háčikmi rastie všade tam, kde žihľava. Jozef ju odporúča rozmixovať a piť — podľa neho predlžuje život a ovplyvňuje aj dĺžku telomér. Zmrazíte ju do mikroténových sáčkov a máte ju celý rok.
Imelo biele z jablone
Emil s ním pracoval systematicky — 260 lístkov, presné dávkovanie, každý tretí večer. Opísal prípad ženy s metastázami, ktorej lekári dávali desať dní života. Po použití imela žije dodnes, už vyše 20 rokov.
Bór — bez neho by nebol život
„Bez bóru by nebol život na zemi,“ povedal Jozef. Bor sa používa na stavbu buniek a práve tento prvok podľa neho väčšine ľudí fatálne chýba. Stačí špička noža denne. A ak máte jabloň v záhrade, nasypte pod ňu za hrsť boraxu — jablká potom obsahujú až 20 mg bóru.
Jód
Dve tabletky jódu zmenili život Zuzanke, ktorá opakovane potrácala — dnes má zdravé deväťročné dievčatko. Emil odporúča Lugolov roztok 5 %, kvapku denne.
Eukalyptový olej a oregáno
Kúpeľ s 25-30 kvapkami eukalyptového oleja — pol hodiny a telo sa zbaví nielen toxínov, ale podľa Emila aj entít, ktoré nás ťahajú k alkoholu či drogám. Oregáno zasa funguje ako prírodné antibiotikum — tri kvapky do lyžičky olivového oleja denne.
Mesiačik, nechtík, repík
Všetky tri bylinky podľa Jozefa pomáhajú pri liečbe rakoviny, pretože likvidujú plesne v tele.
Emil na záver povedal niečo, čo si zapisujem priamo sem: „Vo svojej dlhoročnej praxi som zistil, že tých liečení je všade nekonečnosť. Všade a vo všetkom je nekonečnosť. Liečiť sa dá či už bylinkami, myšlienkou, modlitbou, vierou, propolisom.“
Samoliečenie a byliny?
Áno, niektoré pasáže tohto rozhovoru sú odvážne. No tie praktické rady o bylinách a samoliečení sú také jednoduché a dostupné, že by bola škoda nechať si ich len pre seba. Tak som sa rozhodla, že tento rozhovor pôjde von. Aj vďaka vám — pretože práve vy ste mi bratov Ľuptákovcov odporučili.
0:18 – Emil Ľupták – vojenský pilot a 20 rokov v armáde
2:05 – Jozef a Emil ako bratia liečitelia – detský zážitok s bytosťou
7:00 – Príbehy uzdravení: dievča v kóme, babička v nemocnici
13:00 – Etiópska Biblia, Steve Rider a modlitby za uzdravovanie, Ján Naťuk, Jeseník 1993 a hromadné uzdravovanie v nemocnici
18:02 – Tod Levin, hluchý chlapček Jirko Sedláček a audio test
21:06 – Pani Catučíková (dorastená noha) a pani Dulová (vozík)
27:20 – Dievčatko závislé od drog a potreby dnešnej doby
29:15 – Metastázy, rakovina a recept na diaľku – tri roky zdravá
31:50 – Imelo z jablní, teloméry a predĺženie života
36:47 – Smil piesočný, Gotu (270 rokov), nechtík a repík
41:48 – Boraxová konšpirácia, metastázy a kamarát z Banskej Bystrice
42:45 – Eukalyptový olej, oregáno a odpudenie entít
44:51 – Dôkazy reinkarnácie, minulé životy bratov a krúžky
47:48 – Záverečný odkaz: láska, odpúšťanie, vďačnosť a duša
50:05 – Akášické záznamy, Leopold Ignác a druhý časopriestor
53:00 – Finále: ľudské srdce má oči, všetko učenie je láska
Ďakujem, že podporujete tvorbu podcastu svojimi darmi. Aj vďaka vám smiem pokračovať… ****************************************************************************
Ďakujem, že ma podporujete svojimi darmi na HeroHero alebo tu na YouTube.
Chcete ma začať podporovať?
Info tu: https://herohero.co/odznova Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať…
Hero berie len 12,3%) INFO: Predplatné 2,99 na YT je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujem… Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu o.z. : SK45 8330 0000 0022 0165 1060 – názov účtu: Institut Trvaleho Rozvoja 40+ do poznámky uveďte, že ide o DAR ĎAKUJEM a nezabudnite pozrieť info a linky o podujatiach …
Ako pestovať bez rýľa a driny? Objavte silu regeneratívneho poľnohospodárstva
Túžite po bohatej úrode, ale odrádza vás nekonečné rýľovanie a hnojenie? V najnovšom diskusnom večere v Lozane sa stretli odborníci Robert Dohál a Bohuš Buday, aby odhalili tajomstvá regeneratívneho pestovania. Zistite, ako spolupracovať s prírodou, ozdraviť svoju pôdu a dopestovať potraviny plné živín.
Záhony Rozuma: Revolúcia v záhrade
Jedným z hlavných pilierov úspechu sú tzv. Záhony Rozuma. Táto metóda, ktorú vyvinul Volodymyr Rozum, spočíva v kontinuálnom dopĺňaní organického materiálu do špeciálnych výživových žľabov. Namiesto klasického rýľovania pôdu „kŕmite“ zvrchu štiepkou, pokosenou trávou či dokonca kartónom. Výsledkom je funkčná pôdna biota, ktorá pracuje za vás.
Prečo prestať rýľovať?
Rýľovanie ničí prirodzenú kapilaritu pôdy a narúša jemné väzby medzi koreňmi a mikroorganizmami. Keď pôdu necháte na pokoji, korene rastlín (napríklad raže) dokážu za 24 hodín narásť o desiatky kilometrov, čím vytvárajú prirodzenú drenáž a prevzdušňujú zem. Tým sa do hĺbky dostáva dusík priamo zo vzduchu, čo je najprirodzenejšia forma hnojenia.
Prirodzená ochrana proti škodcom
Trápia vás drôtovce, krtonôžky alebo slizniaky? Bohuš radí:
Metarizium: Užitočná huba, ktorá prirodzene likviduje larvy chrobákov v pôde.
Mulčovanie: Štiepka z mladých konárov dodáva pôde energiu a chráni ju pred vysychaním.
Kukuričný šrot: Skvelý „atraktant“ na slizniaky, ktorý vám pomôže vyzbierať ich na jednom mieste bez použitia chémie.
Ivermektín a tajomstvo zdravej pôdy
V záverečnej časti Robert Dohál prináša fascinujúci pohľad na Ivermektín. Vedeli ste, že nejde o umelú chemikáliu, ale o produkt vláknitých pôdnych baktérií? Práve v živej, neporušenej pôde sa nachádza množstvo látok, ktoré budujú našu imunitu a chránia nás pred vírusmi.
Budujme sebestačnosť
Cesta k zdraviu vedie cez zdravú pôdu. Či už máte malú záhradku alebo veľké pole, princípy regenerácie sú rovnaké: zadržať vodu, chrániť povrch a nekopať. Ako hovorí staré príslovie: „Národ rastie vtedy, keď starí muži sadia stromy, v tieni ktorých už nebudú sedieť.“
Pozrite si celý záznam besedy plný praktických tipov a odpovedí na otázky divákov priamo v členskej sekcii na YouTube pre predplatiteľov tu: Ivermektin je produkt vláknitých baktérií!?
Záznam je len pre ľudí, ktorí ma podporujú. Je to darček odo mňa za ich podporu a dary. Ideálne odsledovať na https://herohero.co/odznova
Môj malý zlepšovák na zápal tam dole – overený a funkčný
Keď som v jednom rozhovore len tak medzi rečou spomenula, že na zápal tam dole mám taký svoj malý zlepšovák, netušila som, akú lavínu tým spustím. Napísalo mi vtedy asi 80 žien. A píšu mi dodnes. Týkalo sa to obyčajného kúpeľa v lavori a zeolitu. Ale úprimne – kto má dnes čas sedieť v lavori? Ja teda nie. A presne preto som vymyslela niečo praktickejšie. A keďže otázky stále chodia, rozhodla som sa to spísať. Verím, že mnohým z vás to pomôže.
Čo budete potrebovať
Kvalitný zeolit (toto je naozaj dôležité – nie hocijaký)
Vodu
Vložku (ja som mala také tie aniónové… ale hlavne nie Always. Libres či iné chemické strašidlá…)
Ako na to
Vezmite si vložku a jemne ju pokvapkajte vodou. Potom na ňu nasypte asi jednu kuchynskú lyžicu zeolitu a pridajte pár kvapiek vody – len toľko, aby vznikla taká hustejšia kašička. Len pozor – zeolit má tendenciu „utekať“. Viete, ako to myslím… robia sa z neho také prachové guľôčky, takže vodu pridávajte naozaj postupne, po kvapkách. Keď máte kašičku hotovú, vložte si vložku do nohavičiek. Ráno bol u mňa väčšinou úplný POKOJ.
Druhá možnosť – zmiešajte si zeolit s vodou na hustejšiu kašičku v miske a natrite ju priamo na vložku. Oba spôsoby fungujú.
TIP: Keď pri objednávke zadáte kupón VYHODNE, dostanete aj zľavu.
A rovno odporúčam aj ich zubný prášok – je výborný.
Celkovo si pri zeolite dávajte pozor. Na trhu sa dá kúpiť všeličo a niektoré typy sú naozaj vhodné len pre zvieratá. Preto siaham po overenom a čistom zeolite od dievčat zo ZeoZoe. Toto je základný zeolit a podľa mojich skúseností bol na zápaly vhodnejší.
Ešte jeden tip
Na „tam dole“ mi dobre fungoval aj skorocel. Tak snáď niečo z toho zaberie aj vám.
Z čoho vlastne zápal tam dole je?
Aby sme si rozumeli – gynekologické zápaly nie sú žiadna hanba. Trápi nás to takmer všetky. Najčastejšie za tým stoja:
Kvasinkové infekcie – premnoženie kvasiniek rodu Candida albicans, ktoré sú bežnou súčasťou vaginálnej mikroflóry. Keď sa rovnováha naruší, problémy sú na svete.
Baktérie – streptokoky, stafylokoky, enterokoky či Escherichia coli. Často sa k nám dostanú z črevnej mikroflóry.
Hormonálne zmeny – tehotenstvo, menopauza, antikoncepcia. To všetko vie zamiešať karty.
Nevhodná kozmetika a hygienické pomôcky – agresívne mydlá, parfumované vložky (áno, aj preto nie Always), syntetická bielizňa.
Oslabená imunita – stres, nedostatok spánku, zlá strava. Telo potom nemá silu držať veci pod kontrolou.
Antibiotiká – vybijú nielen zlé baktérie, ale aj tie dobré, ktoré chránia naše prirodzené prostredie.
A práve preto mám tak rada zeolit. Je to čisto prírodný minerál, ktorý pomáha telu detoxikovať a upokojiť zápalové procesy. Žiadna chémia, žiadne agresívne zásahy.
A čo funguje vám? Podeľte sa v komentároch – čím viac zdieľaných skúseností, tým viac žien si môže pomôcť.
„Smrť ma naháňala v spánku.“ Príbeh biochemika, ktorý po rakovine obličky objavil silu liečebného hladovania
Keď mu v roku 2009 diagnostikovali agresívny nádor obličky, lekári mu dávali rok, možno dva. Dnes, o 17 rokov neskôr, vedie kurzy liečebného hladovania a behá 5 kilometrov každé ráno. RNDr. Jozef Valuch v podcaste ODznova otvorene porozprával o tom, ako ho vlastné telo varovalo pred katastrofou – a ako mu liečebná hladovka pomohla vrátiť sa späť do života. Po rakovine obličky objavil…
Po rakovine obličky
Telo kričalo skôr, ako prišla diagnóza
Príbeh doktora Valucha sa nezačína v ordinácii, ale v snoch. „Mal som pocit, že niečo nie je v poriadku s mojím telom. Hoci zobrazovacie techniky ani vyšetrenia nič neukazovali, mával som také sny, že ma stále niekto naháňal, chcel ma zabiť. Jednoducho – unikol som smrti vždycky,“ spomína biochemik a toxikológ.
Lekári v Rusku mu neskôr vysvetlili, že takéto sny nie sú náhoda: „Telo hlási, že niečo je zlé a bije na poplach.“
Až kontrastné CT odhalilo pravdu – Grawitzov tumor obličky, mimoriadne rezistentný typ nádoru, na ktorý neexistuje chemoterapia, hormonálna liečba ani imunoterapia.
„Nevedel som nič o alternatívnych metódach. Neváhal som a do mesiaca som išiel na operáciu. Obličku mi vybrali,“hovorí Valuch.
Lenže po zákroku prišla veta, ktorá mu zmenila život:
„Operácia sa podarila, ale väčšinou do dvoch rokov bývajú všetky tieto diagnózy s takým nejakým horším a tragickejším koncom.“
„Keď horí dom, skáčete z okna“
Ošetrujúci lekár mu odporučil, aby si naštudoval alternatívne metódy – konkrétne liečebné hladovanie a fytoterapiu. Ako vyštudovaný biochemik sa Valuch pustil do výskumu s vedeckou dôslednosťou.
„Keď horí dom, skáčete z okna. Bol som po rakovine obličky rozhodnutý žiť a spraviť pre to všetko,“ opisuje svoje odhodlanie.
Vďaka kontaktom v Moskve sa dostal k špičkovým ruským vedcom, ktorí sa liečebnému hladovaniu venujú desaťročia – v Rusku je súčasťou národnej medicíny. Navštívil aj legendárnu Buchingerovu kliniku v Nemecku a študoval výskum z USA a Japonska.
„U nás sme boli ako spiaca šípová Ruženka. Čím menší národ, tým menej si verí, čo môže dokázať,“ komentuje slovenský prístup k tejto téme.
Čo sa deje v tele po 12 hodinách bez jedla
Valuch dnes vysvetľuje, že liečebné hladovanie nie je módny výstrelok, ale evolučne zakódovaný mechanizmus prežitia, ktorý sa v bunke vyvíjal 3 miliardy rokov.
„Už po 12 alebo 24 hodinách hľadovania sa zapínajú biologické mechanizmy, ktoré ochraňujú. Žiadne svaly nám neubúdajú – práve sa vyplavuje rastový hormón, ktorý chráni naše svaly,“ zdôrazňuje.
Kľúčové procesy, ktoré sa pri hladovaní spúšťajú:
Autofágia – bunkové „upratovanie“, pri ktorom telo likviduje poškodené bunky a proteíny
Zníženie IGF faktora – „kým ho máme nízky, pôsobí proti rakovinovému bujneniu“
Tvorba BDNF proteínu – chráni mozog, vytvára nové synapsie, pôsobí proti Alzheimerovi, Parkinsonovi aj depresii
Ozdravovanie kmeňových buniek a mitochondrií na subcelulárnej úrovni
Detoxikácia od tretieho dňa – „začne sa topiť tukové tkanivo, čiže sa detoxikujeme aj od týchto látok. Iná metóda na to neexistuje.“
Prečo lekári vedia, ale nehovoria
Valuch sa netají sklamaním z postoja časti slovenskej lekárskej obce:
„Povedomie o tom, čo sa deje v hladujúcom organizme, je veľmi malé – u lekárov hlavne, bohužiaľ, musím to povedať. S výnimkami, samozrejme.“
Paradoxne, práve kardiológovia vraj na svojich odborných stretnutiach venujú liečebnému hladovaniu pravidelný priestor:
„Prvá polhodina sa vždy debatuje o liečebnom hladovaní.“ Pacienti mu dokonca opisujú, že lekári ich zastavia so slovami: „Nehovorte nič, boli ste na hladovke u doktora Valucha, že áno.“
Napriek tomu sa podľa neho na Slovensku nikto do výskumu nepúšťa: „Keď stále hovorím, poďme do výskumu na hladovanie, nikoho sa to ani len nedotkne. Akoby boli hluchí.“
Prípady, ktoré hovoria za všetko
Počas rokov vedenia kurzov nazbieral Valuch desiatky pozoruhodných príbehov:
„Mali sme pacientov, čo boli zaradení do transplantačného programu na obličky. Po hladovke sa parametre zlepšili natoľko, že ich vyradili. Nie sú úplne v poriadku, ale musia to dodržiavať. Keď hladovanie reaguje na patológiu, neznamená to, že to dám len raz – musí sa to stať životným štýlom.“
A čo on sám, 17 rokov po operácii?
„Každé ráno vstávam o štvrtej, cvičím, behám 4–5 kilometrov. S kurzistami je to 7–8 kilometrov po horách. Mäso som obmedzil, bol som aj 4–5 rokov vegetarián. Hlavný príjem jedla mám raňajky – trikrát raňajkujem.“
Hladovanie a plodnosť – téma, o ktorej sa mlčí
Jednou z najcitlivejších, no vedecky podložených tém, ktorú Valuch v rozhovore naznačil, je vplyv toxínov z prostredia na reprodukčné zdravie.
„Sú to hormonálne disruptory – obsadzujú androgénne alebo estrogénne receptory. Jedine hľadovaním sa zbavíme týchto látok,“ vysvetľuje.
„Mali sme prípady manželských párov, ktoré nemohli mať deti. Obaja prišli na hladovanie. Samozrejme, problémov môže byť viac, ale keď gynekológ nevidí iný problém len nejakú nekompatibilitu, trebalo by aj toto vyskúšať.“
Bezpečné hladovanie: čo odporúča odborník
Valuch jasne rozlišuje medzi tým, čo je bezpečné doma a čo vyžaduje odborný dohľad:
1–3 dni – bezpečné v domácich podmienkach
5–7 dní – varuje pred nimi: „To hneď vidím, že tí ľudia o hladovaní nemajú dostatok vedomostí.“
10–11 dní – až po tzv. acidotickej kríze, kedy telo prejde plnou adaptáciou. Len pod lekárskym dozorom.
„Hľadovanie je reset organizmu. Pôsobí na srdcovocievne ochorenia, neurodegeneratívne choroby, choroby zažívacieho traktu, onkologické ochorenia, alergie. Stačí čiastkový krok – že nebudeme brať päť piluliek, ale možno len dve.“
Rozhovor tu:
„Počúvajme svoje telo“
Na záver rozhovoru som položila otázku, ktorá rezonuje celým príbehom: čo by sme si mali odniesť?
„Počúvajme svoje telo. Ja som ho počúval, keď prišla diagnóza – ale my nevieme počúvať svoje telo,“ uzatvára Valuch.
A s nadhľadom sebe vlastným dodáva: „Keď som zabudol, čo som chcel povedať – musím ísť na hladovku, aby sa mi obnovili kognitívne funkcie.“
Celý rozhovor s RNDr. Jozefom Valuchom si môžete pozrieť na YouTube kanáli ODznova. Ak vás téma liečebného hladovania zaujíma, navštívte stránku www.liečebnehladovanie.sk alebo si pozrite online kurz bezpečného trojdňového hladovania na skola.odznova.sk.
Článok vznikol na základe rozhovoru v podcaste ODznova. Všetky tvrdenia medicínskeho charakteru slúžia na informačné účely a nenahrádzajú odbornú lekársku konzultáciu.
70-ročný majster sveta Koloman Tóth: Prečo sú svaly po päťdesiatke vaše najlepšie zdravotné poistenie
Viete, čo majú spoločné bolesti krížov, cukrovka, Alzheimer a predčasná staroba? Nedostatok svalovej hmoty. A viete, čo s tým môžete urobiť — dokonca aj keď máte 50, 60 alebo 70 rokov? Presne o tom je najnovší rozhovor Martiny Valachovej s Kolomanom Tóthom v podcaste ODznova.
Kto je Koloman Tóth?
Má 70 rokov, ale vyzerá minimálne o 20 menej. Je sedemnásobný majster sveta, trinásťnásobný majster Európy a päťnásobný víťaz Natural Olympia v Las Vegas. Ako jediný aktívny naturálny kulturista na Slovensku bol uvedený do Siene slávy. S cvičením pritom začal vážnejšie až ako 48-ročný. Žiadne steroidy, žiadne zázračné tabletky — iba dôsledný pohyb, primeraná strava a disciplína.
Prečo svaly nie sú len o výzore?
Koloman Tóth v rozhovore vysvetľuje, že svalová hmota nie je iba estetická záležitosť — je to funkčný orgán, ktorý:
Reguluje hladinu cukru v krvi — čím viac svalov, tým lepšia citlivosť na inzulín
Ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu — svaly produkujú látky, ktoré spomaľujú starnutie
Chráni pred pádmi a zlomeninami — silný stred tela (core) znamená lepšiu stabilitu; práve zlomenina bedrového kĺbu je u seniorov častou príčinou straty sebestačnosti
Spaľuje tuk — čím viac svalovej hmoty máte, tým rýchlejšie chudnete, pretože svaly spaľujú kalórie aj v pokoji
„Častokrát si ľudia neuvedomujú, že keď sa nehýbu na čerstvom vzduchu a necvičia, tak sa im vyslovene aj scvrkáva mozog. A tam potom nastupuje Alzheimer, demencia.“ — Koloman Tóth
Je po päťdesiatke neskoro začať?
Nie. Kolomanov príbeh aj príbehy jeho klientov dokazujú, že začať sa dá v akomkoľvek veku. Spomína kolegu z Nitry, ktorý mal 56 rokov, nadváhu, vysoký krvný tlak a viacero diagnóz. Lekár mu odporučil cvičenie a diétu. O šesť rokov neskôr, ako 62-ročný, sa stal majstrom Európy v naturálnej kulturistike — a všetky choroby mu zmizli.
Kľúčové pravidlá pre začiatočníkov po 50-ke:
Začnite jemne. Najmä ak vás bolia kríže, posilňujte stred tela (brucho, chrbát)
Postupne zvyšujte záťaž — tzv. progresívne preťažovanie. Cieľ: 8–10 opakovaní, pričom posledné sú už citeľne ťažké
Kruhové tréningy nestačia — tie sú dobré na kondíciu, ale svaly s nimi nevybudujete. Na rast svalov potrebujete váhy
Bez stravy to nejde — tuk sa stráca v kuchyni, nie v posilňovni. Musíte byť v kalorickom deficite
Ako sa stravovať?
Koloman odporúča:
Bielkoviny ako základ — mäso, vajcia, mliečne výrobky. Kvalitné, ideálne z fariem
Zelenina každý deň
Nič sa nezakazuje — sám si dá štrúdľu alebo cheesecake, ale s mierou a iba vtedy, keď má dostatok pohybu
Nehladujte — fasting (prerušovaný pôst) nie je nutný. Dôležitý je celkový kalorický príjem, nie to, kedy jete
„Keď si prerátate, koľko stojí denne pivo a cigarety — povedzme 10 € — to je 300 € mesačne. Permanentka do posilňovne stojí 40 €. Za zvyšných 260 € si kúpite kvalitnú stravu. Je to len o prioritách.“
Prevencia, nie tabletky
Jedna z najsilnejších myšlienok rozhovoru: mnohí ľudia míňajú stovky eur na lieky, pretože musia — bolesti, tlak, cholesterol. Koloman investuje do kvalitnej stravy a doplnkov výživy (proteín, kreatín, glutamín) — a lieky nepotrebuje.
Nie je to o tom, aby ste sa stali kulturistom. Je to o tom, aby ste vo veku 70 rokov neboli ležiakom, ale človekom, ktorý si užíva dôchodok — chodí na túry, do kina, na výlety. Presne ako Koloman Tóth.
Chcete začať? Tu je váš prvý krok
Nemusíte hneď do posilňovne. Stačí hodinová prechádzka denne. Ale ak vás trápia bolesti chrbtice a krížov, ktoré vám bránia v pohybe, Martina v rozhovore odporúča kurz „Kríže bez bolesti“ naškola.odznova.sk
Celý rozhovor s Kolomanom Tóthom nájdete na YouTube kanáli ODznova. Je to 54 minút čistej inšpirácie, praktických rád a dôkaz, že začínať ODznova je vždy možné — bez ohľadu na vek. A ja som nesmierne rada, že mi posielate takéto tipy. Úžasná inšpirácia
Marta Šimečková kradla a podvádzala? Kultúra zomiera. Ale niektorí z jej smrti žijú veľmi dobre.
Keď som pred pár týždňami zverejnila krátke video o peniazoch, ktoré tiekli Marte Šimečkovej a jej spoločníčke, netušila som, kam až ma táto téma zavedie. Položila som v ňom otázku, ktorá by mala byť úplne prirodzená: aký význam majú takéto projekty? Načo nám slúžia? A kto sa vlastne z toho nasýti? V slovenskej kultúre je otázka „akú hodnotu sme za tie peniaze dostali“ prakticky zakázaná. Marta Šimečková kradla a podvádzala? No nieee!
Krádeže a podvody Šimečkovcov a LGBT svorky
Odpoveď mi prišiel ponúknuť človek, ktorý to videl zvnútra. Anton Bitner – jediný Slovák, ktorý viedol Slovenskú národnú galériu aj Slovenské národné múzeum. Človek s ekonomickým vzdelaním, ktorý sa nebojí pomenovať veci pravými menami. To, čo som sa od neho dozvedela, vo mne zanechalo pocit, ktorý sám výstižne opísal: „Mám chuť si dať pivo. Cítim sa ako v krčme.“
Fond na podporu umenia rozdelil za desať rokov 175 miliónov eur.
Znie to krásne, kým si neuvedomíte, že 1 % žiadateľov – 25 subjektov – získalo 20 % všetkých prostriedkov. Medzi nimi kraľuje rodina Šimečkovcov. Za desať rokov z fondu „vydojili“ milión eur.
Spôsoby, akými to robili, sú neuveriteľné. Faktúry si nechávali preplatiť trikrát – tú istú poslali na Fond na podporu umenia, na ministerstvo kultúry aj na ministerstvo spravodlivosti. Bankové výpisy falšovali: mazali čísla účtov, menili sumy. Od roku 2021 nepodali daňové priznanie, napriek tomu od štátu dostávali státisíce. Keď ráno prišlo na účet 15-tisíc eur, poobede boli fuč. Ako? Jednoducho. Vyplatili ich spoločníčke a Marte Šimečkovej cez účet, ktorým obchádzali exekúcie.
Z verejných peňazí platili súkromné exekúcie, telefónne účty za stovky eur mesačne, dokonca klimatizáciu do bytu. Dcéra pani Šimečkovej sa verejne poďakovala spoločníčke za notebook. 88 % žiadaných prostriedkov išlo na mzdy a honoráre – nie na kultúru.
Divadelné predstavenie za 12-tisíc eur. Desať účinkujúcich. Päť divákov, väčšinou rodinní príslušníci. A to nie je vtip – je to zápis z výročnej správy Kunsthalle.
Nie je to však len o jednej rodine. Je to o systéme, ktorý sa budoval desať rokov.
Ide o prepojenie politickej strany, mainstreamových médií a vybraných mimovládok. Je to o ľuďoch, ktorí medzi týmito piliermi kolujú a čerpajú z verejných zdrojov. Ale aj o tom, že kým poctiví umelci zháňajú sponzorov, tí „správni“ majú prístup k peniazom vďaka kontaktom.
Marta Šimečková kradla a podvádzala?
Tento rozhovor ma zasiahol. Nie preto, že som bola naivná. Ale preto, že skutočná kultúra naozaj zomiera. Len nie pre nedostatok peňazí. Ale preto, že niekto sa naučil z jej smrti veľmi dobre žiť.
Uhorkový šalát s mrkvou a cibuľou. Chrumkavá dobrota bez konzervovania
Poznáte to asi aj vy, priatelia. Nazbierate uhoriek, že ani neviete, čo s nimi. A tie, čo sú trošku prerastené či krivé? Normálne by skončili niekde vzadu v chladničke a potom… no, radšej ani nehovorme. Ale ja som sa naučila, že aj takéto uhorky si zaslúžia šancu. A nielen ony.
Minulý rok som sa pustila do zavárania úplne základným spôsobom. Bez dlhého varenia, bez zložitej sterilizácie. A viete čo? Je to nielen jednoduchšie, ale aj zdravšie. Pretože keď zeleninu neprevárate, uchováte si v nej oveľa viac vitamínov, minerálov a všetkých tých dobrých vecí.
A teraz pekne po poriadku, ako to robím ja.
Prečo práve takto?
Uhorka je hotový zázrak. Obsahuje až 95 % vody, takže fantasticky hydratuje. Ale to nie je všetko. Sú v nej antioxidanty (flavonoidy a taníny), ktoré bojujú proti voľným radikálom, plus draslík, horčík a kremík pre krásnu pleť. A takmer žiadne kalórie. Navyše pomáha udržiavať správnu zásaditosť krvi. A to sa, ľudia moji, v dnešnej prekyslenej dobe naozaj ráta.
Mrkva do šalátu patrí. Navyše je to najbohatší zdroj betakaroténu. Z neho si telo vyrába vitamín A, ktorý potrebujú oči, pokožka aj imunita. Sto gramov mrkvy vám vraj dá trojnásobok odporúčanej dennej dávky. A vláknina v mrkve krásne prečisťuje črevá. Takže keď ju pridáte k uhorkám, nielenže to lepšie chutí, ale tomu celému dávate ďalší zdravotný rozmer.
Cesnak je prírodné antibiotikum. Jeden strúčik do každej fľaše a tá chuť je hneď výraznejšia, ale hlavne cesnak podporuje imunitu, srdce aj cievy.
Cibuľa je plná antioxidantov, pôsobí protizápalovo a krásne celú zmes dochutí. A čo je na tom najlepšie? Keď to celé len zalejete nálevom a neprevárate, zachováte si v zelenine maximum toho, čo v nej príroda dala. Je to také naše domáce probiotické bohatstvo.
Ako na to – krok za krokom
Nakrájate uhorky takto pekne, potom samozrejme aj mrkvu, ručne, stručne. Ja si vždy hovorím – netreba to komplikovať. Zoberiete do hry aj cibuľu, ktorú si môžete nakrájať buď na krájači, alebo tiež ručne, a potom už postupne vrstvíte do umytého pohára všetky tieto tri ingrediencie. Cibuľa, uhorka, mrkva – a takto dookola.
Pripravte si aj nejaký cesnak a keď dáte do každej fľaše jeden strúčik, tak tá chuť bude ešte lepšia a výraznejšia. Ja osobne bez cesnaku ani jeden pohár neurobím.
Potom je už na rade zelko – môžete si ho pripraviť veľmi jednoducho. Návod nájdete na zadnej strane balenia. Prevaríte ho a potom do každej fľaše nalejete.
Odložíte. A zima môže prísť.
A viete čo je na tom najkrajšie? Že aj tie uhorky, čo by ste normálne vyhodili, lebo neboli „dosť pekné“, sa takto úplne parádne zužitkujú. Nič nepríde nazmar a vy máte v špajzi poháre plné zdravia.
Rastlinné oleje a vplyv na zdravie: Čo som sa dozvedela od Pavla Machniča a prečo niektoré oleje patria skôr do kosačky ako do kuchyne
Keď som sa pred časom začala hlbšie zaujímať o tému dlhovekosti a výživy, jedno z najväčších prekvapení prišlo práve v oblasti tukov a olejov. Roky sme počúvali, že rastlinné oleje sú tou zdravšou alternatívou – masť je zlá, maslo škodí, a slnečnicový olej je predsa ľahký a „zdravý“. Rastlinné oleje a vplyv na zdravie? Realita je oveľa zložitejšia. V rozhovore s publicistom a propagátorom dlhovekosti Pavlom Machničom, ktorý sa téme zdravia venuje viac ako 18 rokov, padlo niekoľko viet, ktoré ma prinútili zamyslieť sa
Ako biznis zamenil masť za rastlinné oleje
Pavol Machnič to v rozhovore povedal priamo: „To, čo nám biznis zameníl – masť a normálne veci, ktoré sú v poriadku – zamenil za rastlinné oleje.“ Ako spoločnosť sme prešli od tradičných tukov, na ktorých vyrástli generácie našich starých rodičov, k masívnej konzumácii priemyselne spracovaných rastlinných olejov. A výsledky? Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším výskytom rakoviny hrubého čreva a kardiovaskulárnych ochorení.
Samozrejme, nemôžeme všetko zvádzať len na oleje – strava ako celok, stres, nedostatok pohybu, to všetko hrá rolu. Ale keď sa pozrieme na to, čo sa zmenilo najvýraznejšie, tuky sú jednoznačne na prvom mieste.
Prečo nie sú všetky rastlinné oleje rovnaké
Tu prichádza kľúčové rozlíšenie, ktoré Pavol v rozhovore vysvetlil. Nie je rastlinný olej ako rastlinný olej. Poďme sa pozrieť na tie najčastejšie:
Slnečnicový olej radšej ho vyhoďte
„Slnečnicový olej hoďte radšej do koša,“ povedal Pavol doslova. Dôvod? Je extrémne bohatý na omega-6 mastné kyseliny, ktoré v nadmernom množstve podporujú zápalové procesy v tele. Navyše má veľmi nízky dymový bod – približne 160 °C. Pri vyprážaní sa preto rýchlo prepaľuje a vznikajú v ňom škodlivé látky.
Repkový olej a prekvapivá pravda
Mnohí výživoví poradcovia ho odporúčajú pre vysoký obsah omega-3. Lenže je tu háčik. Rastlinná forma omega-3 (ALA – kyselina alfa-linolénová) sa musí v tele transformovať na formy, ktoré naozaj potrebujeme EPA a DHA. A tu to začína byť problematické. Transformácia ALA na EPA je len okolo 5 %. Transformácia na DHA, teda to, čo potrebuje náš mozog (40 % mastných kyselín v mozgu tvorí práve DHA) je pod 1 %. Aby ste z repkového oleja získali dostatok EPA a DHA, museli by ste ho denne vypiť približne 450 ml. To by vaše telo jednoducho nezvládlo.
A ešte niečo dôležité. Repka je monokultúra, ktorá sa masívne postrekuje. Pavol, ktorý mal sám včely, to zhrnul jasne: „Monokultúra nikdy nie je dobrá. Vysáva z pôdy stále rovnaké látky.“
Ľanový olej rýchlo oxiduje
Ľanový olej má síce ešte viac omega-3 ako repkový, ale je extrémne náchylný na oxidáciu. Keď ho necháte tri týždne v chladničke, pravdepodobne vám v tele narobí viac škody ako úžitku.
Olivový olej je zlatý grál medzi olejmi
A teraz to pozitívne. „Pre mňa existuje jeden zásadný zlatý grál medzi olejmi. A to je olivový olej. To je totálna špička,“ povedal Pavol. Stredomorská kuchyňa, kde sa olivový olej používa masovo, vykazuje výrazne nižší výskyt rakoviny tráviaceho traktu.
Kľúčom sú polyfenoly. Ide o prírodné antioxidanty, ktoré chránia olej pred oxidáciou a zároveň chránia naše telo. Bežný olivový olej obsahuje 75–100 mg polyfenolov na kilogram. Kvalitný extra panenský olivový olej s vysokým obsahom polyfenolov ich môže mať aj niekoľkonásobne viac.
Dôležité upozornenie: ani na olivovom oleji nevyprážajte. Jeho dymový bod je približne 190–200 °C, čo pri dlhšom zahrievaní nestačí.
Čím teda vyprážať?
Ak už naozaj potrebujete vyprážať, Pavol odporúča olej z olivových výliskov (pomace olive oil), ktorý má dymový bod až okolo 230 °C. Stále však platí, že vyprážanie by malo byť výnimkou, nie pravidlom. Nuž povedzme si otvorene, keď to tak dobre chutí. Že?
Bravčová masť a maslo?
Ďalšia téma, ktorá v rozhovore rezonovala: „Keď si dáte raz za čas bravčovú masť alebo maslo, vôbec to neriešte.“Maslo obsahuje kyselinu maslovú, ktorá je kľúčová pre zdravie črevnej sliznice. Problém nie je v samotných živočíšnych tukoch, ale v ich každodennej nadmernej konzumácii, rovnako ako pri čomkoľvek inom.
Generácie našich starých rodičov na masti a masle vyrastali, ale mali podstatne viac pohybu a netrpeli prebytkom kalórií. Ako Pavol pripomenul: „Prebytok je základ nezdravia v súčasnej populácii.“
Omega-3 a olivový olej – ideálna dvojica
Jedna z najpraktickejších rád, ktorá v rozhovore zaznela, sa týka kombinácie omega-3 doplnkov s olivovým olejom. Keď si dáte omega-3 (rybí olej), EPA a DHA sú náchylné na oxidáciu v žalúdku. Polyfenoly z kvalitného olivového oleja túto oxidáciu výrazne znižujú. Preto ak užívate omega-3, vždy ich kombinujte s kvalitným olivovým olejom.
A pozor – ak si kúpite lacný, zoxidovaný olej, narobíte v tele viac škody ako úžitku. Pri olejoch skutočne platí, že kvalita je na prvom mieste.
Rastlinné oleje a vplyv na zdravie
Slnečnicový olej – vyraďte ho z kuchyne, najmä na tepelnú úpravu.
Repkový olej – jeho omega-3 sú pre telo ťažko využiteľné, neoplatí sa naň spoliehať.
Olivový olej – extra panenský, najlepšie s vysokým obsahom polyfenolov, je vaša najlepšia voľba na studenú kuchyňu.
Na vyprážanie – ak musíte, použite olej z olivových výliskov (pomace), ktorý znesie vyššie teploty.
Bravčová masť a maslo – s mierou sú úplne v poriadku, najmä v studenej kuchyni.
Omega-3 doplnky – vždy ich kombinujte s kvalitným olivovým olejom, aby ste zabránili oxidácii.
A na záver jedna myšlienka, ktorá z rozhovoru utkvela aj mne. V stredomorských krajinách, kde olivový olej používajú masovo a tradične, je výskyt civilizačných ochorení výrazne nižší. Možno by sme sa mali inšpirovať viac tamojšou kuchyňou a menej marketingovými sloganmi o „zdravých“ rastlinných olejoch.
Tento článok vznikol na základe rozhovoru s Pavlom Machničom, publicistom a zakladateľom značky Zdravý svet, v podcaste ODznova. Celý rozhovor si môžete pozrieť na YouTube kanáli ODznova. LINK
Ako na nervový systém? MOJE NERVY! Hovoríte si to aj vy?
Priznám sa vám, priatelia, že som dlhé roky žila v tom, čomu dnes hovorím „naháňanie samej seba“. A to ma, mimochodom, nikto nenaháňal. Ja som bola sama sebe najväčším stresorom.
Ráno som vstala, dala si vitamíny, odcvičila, najedla sa zdravo — a aj tak som sa cítila ako mechom praštená. Poznáte to? Keď robíte všetko „správne“ a výsledok sa nedostavuje? Keď prídete k lekárovi a on vám so súcitným pohľadom povie: „No, čo už, vekom to ide dolu vodou…“
Lenže je to naozaj tak?
Keď som pred pár dňami privítala v štúdiu ODznova Gabrielu Špánkovú — fyzioterapeutku, ktorá už roky pracuje s ľuďmi v teplej vode a ktorá sa špecializuje na tému, o ktorej väčšina z nás možno ani netuší, že existuje — zrazu mi došlo, že odpoveď na tú moju rannú únavu, na tie bolesti chrbta, na to večné napätie, ktoré nosíme v pleciach… nie je v ďalšom doplnku stravy. Ani v ďalšej masáži. Ani v ďalšom podcastu, ktorý si vypočujem.
Je v nervovom systéme.
Gabika to povedala úplne presne: „Riešime fyzické telo, ale neriešime to, čo ho riadi.“ A viete, čo ma na tom najviac zasiahlo? Že ten náš nervový systém funguje v dvoch režimoch — v režime obnovy a regenerácie, a v režime ochrany. A my, priatelia, sme väčšinu dňa v tom druhom. V strese. Či v napätí. Alebo v „ochrane“. A ani o tom nevieme.
Gabika mi povedala, že 95 % času by sme mali byť v kľudovom režime. Keď som to počula, vyhlásila som súťaž — ak sa niekto z vás prichytí, že je 95 % dňa v kľude, nech mi napíše. Pošlem mu darček. Úprimne? Dúfam, že vás nebudú tisíce, lebo toľko darčekov nemám. Ale zároveň si uvedomujem, aké je to šialené — že prakticky nikto z nás nežije v pokoji.
A potom mi Gabika predviedla niečo také jednoduché, až som zostala v úžase. Sadla si a začala hmkať. Obyčajné „hmmmm“, prirodzený nádych, výdych. A vysvetlila mi, že práve toto — táto vibrácia v krku — stimuluje blúdivý nerv. Ten istý nerv, ktorý je spojnicou medzi mozgom a všetkými vnútornými orgánmi. Ten istý nerv, ktorý rozhoduje o tom, či vaše telo regeneruje, alebo je v permanentnom strese.
Blúdivý nerv. Počuli ste už o ňom?
Ja som o ňom počula, ale úprimne — dlho som netušila, čo s ním robiť. A to je presne to, čo ma priviedlo k myšlienke spoločne s Gabikou vytvoriť kurz, ktorý sme práve spustili na našej škole ODznova.
Lebo viete čo? Ja som celé roky tomu svojmu telu nerozumela. A keď som začala chápať, ako funguje nervový systém, keď som začala chápať, že každá jedna bunka v mojom tele sa dokáže zregenerovať — ale len vtedy, keď jej na to vytvorím podmienky — zmenilo mi to pohľad na všetko.
Gabika v tom kurze ukazuje 35 spôsobov, ako si svoj nervový systém regulovať. Nie sú to techniky — to slovo by evokovalo, že musíte niečo robiť presne tak a tak. Sú to spôsoby. Dotykové, polohové, pohybové, zvukové, rituály. A každý si z toho vyberie to svoje. „Ako švédske stoly,“ povedala Gabika. „Nemusíte zjesť všetko. Okoštujete a vrátite sa k tomu, čo vám chutilo.“
Mňa osobne najviac zaujalo, že na upokojenie nervového systému stačí počúvať šum mora.
Alebo šuchot lístia v lese. Vlastne to, čo intuitívne robíme na dovolenke — len sme nevedeli, že je to liečebná metóda. A že keď si to pustíte doma na kvalitných slúchadlách, funguje to rovnako.
A viete, čo je na tom najkrajšie? Že na to nepotrebujete hodinu denne. Ani pol hodinu. Gabika hovorí: „Nie intenzita, ale pravidelnosť.“ Minúta, dve. Každý deň. Kdekoľvek — doma, v práci, len nie za volantom (to Gabika vyskúšala a vraj to nie je dobrý nápad, lebo sa môžete ukľudniť tak, že vás to vypne).
Keď som sa jej spýtala, prečo o týchto veciach nehovoria lekári, odpovedala mi niečo, čo ma naozaj zamyslelo: „Toto sú veci, ktoré ešte nie sú v zdravotníctve ukotvené. Ale prví lekári už začínajú zisťovať, že tam je obrovský potenciál.“
A ja si myslím, priatelia, že ten potenciál je v nás.
V každom z nás. Len sme sa naučili čakať na zázrak zvonku — tabletku, procedúru, zákrok. A pritom to najdôležitejšie sa deje vnútri. V tom, či svojmu telu dovolíme prepnúť sa z režimu ochrany do režimu regenerácie.
Gabika to uzavrela krásnou myšlienkou: „Ja neopravujem telá. Ja vytváram podmienky, aby sa telo začalo opravovať samé.“ A ja som si v tej chvíli uvedomila, že presne o tom je ODznova. O tom, že začínať odznova je fajn. Že niekedy je to jediná cesta k radosti a spokojnosti. A že to najdôležitejšie, čo môžeme pre seba urobiť, je porozumieť sami sebe.
Ak vás táto téma zaujala, celý rozhovor s Gabikou nájdete na YouTube kanáli ODznova. A ak by ste chceli ísť hlbšie, kurz „Nervový systém a blúdivý nerv“ nájdete na www.skola.odznova.sk/bludivynerv. S kupónom VYHODNE15 získate lepšiu cenu.
Nech sa vám darí. A hlavne — nech ste zdraví. Nie len telom, ale aj tými nervami.
Ako sa zbaviť zápalu v tele? Vedec Alexander Dzubaj prináša prevratný pohľad na bunkové zdravie
Keď som si do svojho podcastu ODznova pozvala vedca a odborníka na bunkovú energiu Alexandra Dzubaja, tušila som, že to bude výnimočný rozhovor. No to, čo zaznelo, ma doslova prinútilo pozerať sa na vlastné telo úplne inak. Prečo? Pýtate sa aj vy, priatelia? Alexander vysvetlil, čo sa deje v našich bunkách počas zápalu – a čo je dôležitejšie, ukázal cestu, ako sa zápalu zbaviť prirodzenou cestou. Ako sa zbaviť zápalu v tele?
Jeho vysvetlenie je také jednoduché a zároveň vedecky podložené, že som si ho musela zapísať. Toto sú jeho slová:
„Akýkoľvek zápal v tele – čiže bolesť nejakého lakťa, chrbta, alebo ja neviem, migréna, paradentóza, či už je akútny alebo chronický – znamená pre bunky alebo pre daný orgán zníženie záporného náboja. Znižujú kľudový membránový potenciál z tých mínus sedemdesiat na mínus päťdesiat, mínus štyridsať. Oni trpia, ale ich susedia alebo tie susedné orgány a bunky sú veľmi solidárne. Čiže oni sa snažia pomôcť susedovi. Spolu trpia a dodávajú energiu dovtedy, pokiaľ môžu, až pokým ten orgán doslova nezlyhá. Ak my im dodáme dostatok tých voľných elektrónov, veľmi rýchlo dochádza k obnove a naštartujú sa procesy, ktoré môžu fungovať. V tomto prípade aj tie mitochondrie začnú úplne inak fungovať a dochádza k samoopravným procesom.“
Čo to znamená pre bežného človeka?
Zjednodušene povedané: každý zápal – či už vás bolí lakeť, chrbát, alebo trpíte chronickou migrénou – je na bunkovej úrovni vybitá batéria. Vaše bunky strácajú svoj prirodzený elektrický náboj a tým pádom prestávajú správne fungovať. A čo je na tomto pohľade krásne? Bunky si navzájom pomáhajú. Sú solidárne. Dodávajú si energiu, kým vládzu.
Lenže keď im tú energiu nedodáme aj my zvonka, orgán nakoniec zlyhá. A to už nie je len bolesť. To je diagnóza.
Ako sa zbaviť zápalu v tele?
Vedec Dzubaj v rozhovore podrobne vysvetľuje, že riešenie nie je v ďalšej tabletke proti bolesti. Kľúčom je dodať telu čo potrebuje – a to spôsobmi, ktoré sú dostupné každému z nás. Niektoré sú zadarmo – zmena a úprava stravy, kontakt so zemou (uzemňovanie), alebo iné formy prírodnej podpory bunkového náboja. Alebo sa dajú ovplyvniť aj inak. Aj o tom bol rozhovor.
Pointa je jasná: telo sa vie uzdraviť samo, ak mu na to dáme energiu. Nie liekmi, ale elektrónmi.
Ak vás táto téma zaujala rovnako ako mňa, celý rozhovor s Alexandrom Dzubajom nájdete na YouTube kanáli ODznova Podcast. Dozviete sa v ňom oveľa viac – o tom, aký náboj má materské mlieko, ako nás ovplyvňuje voda z vodovodu a prečo vlastne starneme.
Pretože niekedy stačí začať ODznova. Aj na bunkovej úrovni.
Odložte mobil a hrajte: Unikátny spevník „Čarovná píšťalka“ vracia hudbu do našich rúk
Túžili ste niekedy hrať na hudobný nástroj, ale odradila vás zložitá hudobná teória alebo strach, že nemáte dosť talentu? Máme pre vás skvelú správu. Hra na píšťalku je jednou z najjednoduchších a najradostnejších ciest k hudbe!Vďaka úspešnej kampani na portáli DONIO a štedrosti darcov sa predchádzajúci sen stal skutočnosťou. Fijá škola píšťalková, ktorá vyšla v roku 2025, dnes pomáha stovkám malých aj veľkých hráčov zvládať ich prvé kroky. Spoločne sme vytvorili prvé výukové videá, naučili sa 7 základných piesní a vytvorili úžasnú komunitu. Teraz však nastal čas pokročiť ďalej…
V dobe plnej obrazoviek, digitálneho smogu a neustáleho hluku všetci hľadáme spôsob, ako vypnúť. Tradičná šesťdierková pastierska píšťalka sa ukázala ako mimoriadne účinný nástroj na psychohygienu. Aj preto dostalo pripravované pokračovanie príznačný názov – SPEVNÍK ČAROVNÁ PÍŠŤALKA. Aby sme ho však mohli vydať a poslať do sveta, potrebujeme vašu pomoc: (obr. nižšie)
Kto stojí za kampaňou?
Miroslav Zachar v súčasnosti vyučuje v Súkromnej základnej umeleckej škole (SZUŠ) hudobnú prípravku pre deti v malebných dedinkách v okolí Martina. Práca s najmladšou generáciou mu priniesla obrovské množstvo inšpirácie a praktických skúseností, ktoré pretavil do účinnej metodiky hry.
Okrem učenia navštevuje materské a základné školy s pásmom ľudových piesní a rozprávania. Deťom naživo predvádza hru na rôznych druhoch pastierskych píšťaliek či na majestátnej fujare. Ak ho poznáte z online priestoru, pravdepodobne ste natrafili na jeho portál DUCH FUJARY.sk, ktorý už roky prevádzkuje a venuje šíreniu tohto dedičstva.
Minulý rok (2025) vydal Fijá školu píšťalkovú. Dnes podľa nej hrá už niekoľko stoviek píšťalkárov. Nový SPEVNÍK je prirodzeným pokračovaním tejto cesty. Umožní deťom aj dospelým bez akéhokoľvek hudobného vzdelania zažiť skutočnú radosť z hry. Navyše poslúži ako skvelá pomôcka v škôlkach, školách, ZUŠ-kách, centrách voľného času či knižniciach.
Čo všetko v novom spevníku nájdete?
Pripravovaný spevník bude mať praktický formát A5 portrait (na výšku) a rozsah cca 80 strán, takže sa poľahky zmestí do každého batoha na výlety. Nebude to však len obyčajný zošit s textami. Pripravili sme pre vás prepracovaný interaktívny obsah.
Bohatý obsah a netradičné úpravy:
33 tradičných ľudových piesní s notami, akordmi a kompletnými textami.
Úprava pre 2 píšťalky (dvojhlas): Ideálne pre hru s kamarátom alebo rodičom.
Part pre malú fujarku G: Basový part, ktorý skvele sadne aj pre veľkú G fujaru.
Jednoduchá rytmická linka: Perfektná pomôcka pre skupinovú hru v triedach či krúžkoch.
Hmatové kódy: Ak nepoznáte noty, nevadí! Vedľa nôt nájdete prehľadné grafické kódy pre hmaty.
„Odložme aspoň na chvíľu mobil, stíšme sa a… hrajme! Píšťalka lieči nielen dýchacie cesty, ale aj nepokojnú myseľ.“
Veríme, že Čarovná píšťalka bude úspešná a 150ks spevníkov bude distribuovaných do regionálnych knižníc, škôlok, škôl, základných umeleckých škôl acentier voľného času ako metodická pomôcka ainšpirácia vduchu heslaODLOŽ MOBIL AHRAJ:)
PODPORTE ČAROVNÚ PÍŠŤALKU EŠTE PRED DOVOLENKAMI A VYBERTE SI ODMENU:
Brusel otvoril dvere GMO a NGT — bez označovania, bez hodnotenia rizík
Pred pár dňami Európsky parlament schválil zákon, ktorý sa dotýka nás všetkých. Doteraz som si vždy v obchode vedela prečítať, čo si kupujem. Teraz sa situácia dramaticky mení. Brusel otvoril dvere GMO a NGT
V najnovšej epizóde podcastu ODznova som privítala dvoch hostí, ktorí sa téme venujú dlhodobo: Róberta Dohála, predsedu poľnohospodárskeho družstva Krakovany-Stráže, a Petra Sudovského, ktorý sa problematikou GMO zaoberá viac ako päť rokov.
NGT — nový názov, staré riziká
Doteraz platila v Európskej únii prísna GMO legislatíva: každý geneticky modifikovaný produkt musel byť autorizovaný, označený a museli sa hodnotiť jeho riziká. To sa zmenilo. Nové nariadenie zavádza kategóriu NGT 1(nové genomické techniky), ktorá je úplne deregulovaná.
Ako vysvetlil Peter Sudovský: „Produkty NGT sú GMO. Potvrdil to Európsky súdny dvor aj samotná Európska komisia. Napriek tomu sa v schválenom nariadení o GMO hovorí minimálne. Zmenili názov, aby to bolo pre verejnosť prijateľnejšie.“
Bez označenia, bez zodpovednosti
Najzásadnejšia zmena? Potraviny z NGT nebudú označené. Spotrebiteľ nebude vedieť, či konzumuje geneticky modifikovaný produkt. Jediné povinné označenie bude na osive pre farmárov — a aj to len informácia, že ide o NGT odrodu, bez hodnotenia zdravotných rizík.
Sudovský zdôraznil, že NGT technológie môžu okrem zamýšľanej zmeny spôsobovať aj neželané vedľajšie účinky — zmenu biochémie rastliny, vznik alergénov či toxických látok. „Čím viac týchto produktov bude na trhu, tým viac rizikových sa tam dostane,“ varoval.
„Toto je fašizmus“
Róbert Dohál nešetril ostrými slovami. Poukázal na to, že hlad vo svete nie je spôsobený nedostatkom potravín — podľa údajov FAO sa už v roku 2017 vyprodukovalo dosť potravín pre 10,5 miliardy ľudí, pričom potenciál pôdy je uživiť až 20 miliárd.
„Pod vyhrážkou, že ľudstvo bude hladovať, sa nám niekto vyhráža, ale proste on, nenažranec, na tom bude jediný zarábať,“ povedal Dohál a dodal: „Toto je fašizmus. Toto je prerastanie kapitalistického imperializmu do spoločnosti, do ovládania národov, zbavovania slobody. Treba to pomenovať na rovinu. Monsanto — náš nepriateľ.“
Existuje nádej?
Dohál a Sudovský upozornili, že nové nariadenie je v rozpore so zakladajúcimi zmluvami EÚ — konkrétne s právom občanov na informácie a s princípom predbežnej opatrnosti. Existujú právne analýzy, podľa ktorých by Európsky súdny dvor mohol nariadenie zrušiť. Iniciatívu však musí podať členský štát.
Slovensko bolo jednou z mála krajín, ktorej europoslanci hlasovali jednotne proti — naprieč celým politickým spektrom. Rovnako aj Ministerstvo pôdohospodárstva patrilo medzi najhlasnejších kritikov deregulácie.
„Na našej strane je pravda a Pán Boh,“ uzavrel Sudovský. Či to bude stačiť proti miliardovému lobingu agrochemického priemyslu, ukážu najbližšie mesiace.
Ako uchovať liečivú silu cesnaku po celý rok? Tipy od cesnakového kráľa
Cesnak nie je len obyčajným dochucovadlom v kuchyni. Je to prírodný liek, ktorý naše babičky využívali pri každej drobnej indispozícii. No mnohí z nás sa stretávajú s problémom: ako uchovať liečivú silu cesnaku tak, aby si aj po marci, kedy bežne dostupná zásoba dochádza, zachoval svoje unikátne zdravotné účinky cesnaku ? Na túto otázku nám odpovedal Imrich Kováč, pestovateľ a odborník, ktorý sa tejto plodine venuje s vášňou a rešpektom.
Pozrite si celý rozhovor:
Prečo je cesnak taký výnimočný?
Najdôležitejšou látkou v cesnaku je alicín. Ide o sírnu zlúčeninu, ktorá je zodpovedná nielen za typickú vôňu, ale predovšetkým za silné antibakteriálne, protiplesňové a preventívne účinky. Pôsobí ako regulátor krvného tlaku a čistič žíl. Aby ste však tieto účinky využili naplno, kľúčové je nepoužívať chemicky ošetrený cesnak a zvoliť správny spôsob skladovania či konzervovania.
Ako na konzervovanie cesnaku?
Imrich Kováč odporúča niekoľko overených metód, ako si uchovať liečivú silu cesnaku na obdobie medzi sezónami.
Cesnak v mede: Táto metóda je jednou z najúčinnejších. Celé strúčiky (ideálne s nakrojenými koncami) alebo kocky cesnaku zalejeme kvalitným včelím medom. Zmes necháme fermentovať približne mesiac a pol. Je dôležité nechať nádobu počas prvých dní fermentácie len voľne prikrytú, aby plyny mohli unikať a nádoba neexplodovala. Tekutina, ktorá vznikne navrchu, je čistý koncentrovaný liek.
Cesnak v oleji: Podobný postup ako pri mede. Olivový alebo tekvicový olej konzervuje cesnak a chráni ho pred oxidáciou. Pre zvýšenie zdravotných benefitov môžeme pridať čili, čo vytvorí skvelú kombináciu pre imunitu.
Cesnaková pasta: Najjednoduchšia cesta pre kuchárov. Zomletý cesnak zmiešaný s 20 % soli prirodzene fermentuje a v chlade vydrží mimoriadne dlho.
Čierny cesnak: Ázijská špecialita dostupná doma
Veľkým trendom súčasnosti je čierny cesnak . Ide o cesnak, ktorý prešiel procesom dlhodobého zahrievania (pri 40–60 °C po dobu 2–4 týždňov). Tento proces zmení jeho štruktúru, stmavne a stane sa oveľa jemnejším, pričom sa verí, že jeho zdravotné účinky sú ešte znásobené. Dnes už existujú špeciálne fermentačné hrnce, ktoré tento proces zvládnu za vás.
Rada na záver
Základom je vrátiť sa k základom – k sedliackemu rozumu. Pestovanie vlastných potravín bez zbytočnej chémie je cesta, ako si udržať zdravie. Ak máte možnosť, nájdite si lokálneho farmára alebo si skúste vypestovať aspoň pár riadkov cesnaku sami. Pamätajte, že kvalitné potraviny sú investíciou do dlhovekosti.
Celý rozhovor:
Časové značky kapitol
00:00 Úvod: Ako správne konzervovať cesnak01:10 Imrich Kováč: Cesnakový kráľ 04:07 Zdravotné účinky cesnaku a alicín 08:45 Cesnak v mede: Postup a tipy 16:08 Údený cesnak: Normandská tradícia 18:25 Čierny cesnak: Výroba a benefity 25:31 Cesnak v oleji a cesnakové pesto 28:22 Cesnaková pasta: Jednoduchá domáca príprava 37:16Starostlivosť o cesnak: Pestovanie a polievanie
Negatívny pocit okamžite spôsobuje stratu 50 % svalovej sily a zúži aj zorné pole
Emócie spôsobujú, že sme zraniteľní voči vonkajšiemu stresu. Práve potlačené emócie nás robia zraniteľnými voči vonkajšiemu stresu. Viete, čo robí negatívny pocit vo vás?
Pravý „zdroj“ stresu leží vo vnútri človeka. Nie je vonkajší, ako si ľudia radi myslia. Napríklad náchylnosť reagovať strachom závisí od toho, koľko strachu je už v našom vnútri uloženého a môže sa pri určitom impulze spustiť. Čím viac strachu v sebe máme, tým viac je naše vnímanie sveta posunuté smerom k ustrašenosti a očakávaniu ohrozenia.
Pre bojazlivého človeka je tento svet desivý.
Pre nahnevaného človeka je tento svet chaosom plným frustrujúcich a otravnych zážitkov.
Človeku s pocitmi viny sa svet javí ako plný pokušení a hriechu – vidí ho všade.
To, čo nosíme vo svojom vnútri, zafarbuje celý náš svet. Ak sa však viny vzdáme, vidíme všade okolo seba nevinnosť. Človek hnaný vinou však všade okolo seba vidí len diabla. Základné pravidlo teda je, že máme tendenciu sústreďovať sa na to, čo v sebe potláčame.
Stres je dôsledkom nahromadeného tlaku z vytlačených a potlačených pocitov.
Tento tlak hľadá spôsob, ako by mohol byť uvoľnený, a tak vonkajšie udalosti slúžia len ako spúšťače toho, čo v sebe „dusíme“, či už vedome alebo nevedome. Energia našich odsunutých pocitov opäť vychádza na povrch cez nervový systém a spôsobuje patologické zmeny vedúce až k chorobám. Negatívny pocit okamžite spôsobuje stratu 50 % svalovej sily a zároveň zužuje naše zorné pole – fyzické aj mentálne.
Stres je naša emocionálna reakcia na určitý spúšťací faktor alebo podnet.
Závisí od systému našich presvedčení a emocionálnych tlaků, ktoré sú s nimi spojené. Stres teda nie je vyvolaný vonkajším stimulom, ale stupňom našej reaktivity.
Čím viac sme sa sami seba vzdali, tým menej sme náchylní na stres.
Poškodenie, ktoré stres spôsobuje, je teda iba dôsledkom našich vlastných emócií. Keď dovolíme, aby sa pocity jednoducho diali, bez toho, aby sme sa s nimi stotožňovali a lipli na sebe, znižuje sa reaktivita tela na stres, čo potvrdili aj vedecké výskumy (pozri kapitolu 14 knihy Nechat jít…).
Mnohé dnešné programy zamerané na redukciu stresu prehliadajú to najpodstatnejšie.
Snažia sa uľaviť od následkov stresu, ale neodstraňujú jeho príčinu. Zameriavajú sa na vonkajšie udalosti. Je to, akoby chceli znížiť horúčku bez toho, aby sa venovali infekcii. Napríklad svalové napätie vzniká v dôsledku úzkosti, strachu, hnevu a viny. Ak taký človek absolvuje kurz svalovej relaxácie, jeho prínos bude veľmi obmedzený.
Oveľa efektívnejšie by bolo odstrániť zdroj napätia, ktorým je potláčaný a vytláčaný hnev a strach, prípadne vina a ďalšie negatívne pocity.
Tieto myšlienky súm z knihy Nechat jít, ktorú si môžete zakúpiť u Karla Svobodu zvlášť alebo ako balíček aj s pracovnými materiálmi: na www.bohemicabooks.com a kupón VYHODNE vám odráta 10% zľavu
Nedávno som mala v rozhovore chemičku Katku Hrivňákovú. A rozprávali sme sa aj o emulziách a kvalite krému zNOVA. Viete, aký krém funguje po schudnutí ? Resp. celkovo na zrelú pleť?
Čo si natierate na tvár? Slovenská chemička vyvinula krém, ktorý mení pravidlá hry
Katarína Hrivňáková strávila desaťročia vo výskume, aby dnes vyrábala kozmetiku, ktorá simuluje prirodzené procesy našej pleti. Jej príbeh je dôkazom, že začínať ODznova sa dá v každom veku – a že kvalita nemusí pochádzať z luxusných parížskych laboratórií, ale pokojne aj z poctivého slovensko-českého tímu.
Keď som pred pár mesiacmi schudla, moja tvár to poznačila. Blížim sa k šesťdesiatke a pleť mi zrazu pripadala vysušená, unavená, bez života. Skúšala som všeličo – a priznám sa, že k „prírodnej kozmetike“ som bola dlho skeptická. Až kým som nestretla Katarínu Hrivňákovú.
Katka je chemička, dlhoročná výskumníčka, ktorá sa nebojí povedať nahlas to, čo sa bežne ukrýva za marketingovými heslami. Keď mi prvýkrát podala svoj krém s názvom Znova, neverila som, že prírodný produkt môže konkurovať tým luxusným, ktoré som si sem-tam v živote dopriala. Mýlila som sa.
Čo robí Znova výnimočným?
Znova je takzvaný wellaging krém – ne sľubuje zázraky, ale podporuje vaše vlastné regeneračné schopnosti. Jeho tajomstvo tkvie v technológii, ktorú bežne nepoznáte. Je to emulzia typu voda v oleji – opačný princíp, než používa väčšina krémov na trhu.
Čo to znamená v praxi? Uzamknuté kvapôčky vody vo vnútri krému dlhodobo hydratujú, zatiaľ čo na povrchu vytvára ochrannú vrstvu z tukov, ceramidov a cholesterolu – presne tých látok, ktoré máme prirodzene na svojej pokožke. Výsledkom je, že pleť zostáva hydratovaná celý deň, nie len prvých päť minút po nanesení.
„Nie je podstatných tých prvých päť minút, ale to, ako sa cítite,“ zdôrazňuje Katka. A presne v tom je ten rozdiel.
Ako spoznať rozdiel? Urobte si test
V našom rozhovore sme si urobili jednoduchý pokus, ktorý si môžete zopakovať aj doma. Natrite si svoj bežný krém na jednu ruku a nechajte ho chvíľu pôsobiť. Potom si na ruku nakvapkajte vodu. Ak voda po povrchu steká v súvislom filme, pravdepodobne máte emulziu olej vo vode – krém sa síce ľahko rozotiera, ale hydratuje len krátkodobo. Ak sa voda zráža do kvapiek a steká pomaly, máte opačnú emulziu – takú, ktorá chráni a hydratuje dlhodobo.
Keď som si tento test urobila sama, pochopila som, prečo mi zNOVA pripomína tie naozaj drahé krémy, ktoré som kedysi skúšala – len s tým rozdielom, že tu viem, čo si na tvár nanášam, a nemusím za to zaplatiť stovky eur.
Čo v kréme nájdete – a čo tam naopak nie je
V kréme od Katky nájdete argánový olej v biokvalite, nízkomolekulovú kyselinu hyalurónovú, niacínamid, peptidy, glycerín a hydrolát z damašskej ruže, ktorá krému dáva jemnú, prirodzenú vôňu. A čo je rovnako dôležité – nenájdete tam silikóny, mikroplasty, agresívne konzervanty, PEG-y ani syntetickú parfumáciu, ktoré môžu byť pre citlivú pleť problematické.
Katka navyše všetko vyrába zastudena, čím zachováva bioaktívne látky v surovinách. Jej tím tvoria mamičky s malými deťmi, študenti aj zdravotne znevýhodnení ľudia na skrátené úväzky. Je to značka, ktorá nevznikla v korporátnom laboratóriu, ale z lásky k chémii a úcty k tomu, čo si dávame na telo.
Kde ju nájdete?
Všetky produkty Kataríny Hrivňákovej nájdete na stránkach www.alchymistky.sk alebo www.alchymistky.cz. A ak vás láka vyskúšať Znova, Ribelis (s čiernou ríbezľou, neparfumovaný) či Hydratop pre atopikov, môžete tak urobiť so zľavovým kupónom, ktorý platí pre divákov ODznova podcastu. Kupón VYHODNE
Aký krém funguje po schudnutí ?
Mne zafungoval tento krém zNOVA. Ale čo vy? Bude to fungovať aj vám? Neviem. Hlavne – ničomu neverte, ani mne. Všetko si overte. Presne tak, ako to Katka hovorí: máme plné právo zobrať si zdravie do vlastných rúk.
Celý rozhovor s Katarínou Hrivňákovou, v ktorom sa dozviete aj o toxických látkach v bežnej kozmetike, mikroplastoch, parfumácii a o tom, ako si doma vyčistiť domácnosť bez agresívnej chémie, nájdete na ODznova podcaste.
Veterné parky na Slovensku: Stovky turbín sa pripravujú v tichosti. Daniel Mačovský vyzýva na spojenie síl
Slovensko sa nachádza v bode, odkiaľ niet návratu — aspoň pokiaľ ide o výstavbu veterných elektrární. Podľa informácií, ktoré vo svojom videu zhrnul občiansky aktivista Daniel Mačovský, sa aktuálne na Slovensku pripravuje viac ako 30 projektov veterných parkov s viac ako 400 turbínami. Spolu s pilotnými zónami a strategickým dokumentom, ktorý počíta s ďalšími 207 turbínami, ide o rozsah, aký nemá vo svete obdobu — aspoň nie na súši a v takej blízkosti ľudských obydlí.
Daniel Mačovský situáciu opisuje jednoznačne:
„Nachádzame sa v hybridnom konflikte, kde sa informácie krížia s dezinformáciami a tie dezinformácie sú ešte negované ďalšími dezinformáciami.“
Ako ďalej uvádza, realita je neúprosná:
„V tejto chvíli na Slovensku máme viac ako 30 živých projektov veterných elektrární, parkov, v ktorých je viac ako 400 veterných turbín. K tomu tu máme dva projekty — pilotná zóna západ a pilotná zóna východ — živé projekty, v ktorých je viac ako 100 veterných turbín s výškou 270 metrov.“
Prípravy bežia roky, verejnosť je v nevedomosti
Podľa Daniela Mačovského sa na týchto projektoch pracuje intenzívne už niekoľko rokov, a to naprieč viacerými vládami. Ide o stovky tisíc eur minuté na posudky, výskumy a lobing. Za posledné dva až tri roky sa kvôli tomu menili kľúčové zákony — zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), stavebný zákon, ale aj metodika úradu verejného zdravotníctva, kde sa ochranná zóna od obydlí znížila z pôvodných minimálne troch kilometrov na jeden kilometer.
Napriek tomu zostávala verejnosť — vrátane starostov dotknutých obcí — dlho v nevedomosti. Daniel Mačovský to komentuje ostro:
„Dva, tri roky to pripravujú intenzívne a nikto o tom nevedel. Nikto. Pár aktivistov, ktorí búšili, bijú na poplach, že haló, pozor, čo sa to tu deje.“
A dodáva:
„Starostovia sa o tom dozvedeli týždeň pred tým prvým prerokovaním, niektorí deň pred tým prerokovaním, niektorí poriadne o tom dodnes netušia.“
Slovensko ako svetový unikát — v negatívnom zmysle
Daniel Mačovský upozorňuje, že rozsah plánovanej výstavby nemá porovnanie:
„Nie sú zatiaľ na svete, na súši, takto veľké veterné parky tak blízko ľudských obydlí.“
Pre porovnanie uvádza susedné Rakúsko, kde sa 240-metrové turbíny síce nachádzajú — ale v počte šiestich kusov. Na Slovensku sa ráta so stovkami.
„To, čo sa plánuje na Slovensku, to sú obludné projekty, ale totálne ničiace krajinu a človeka v nej.“
Strategický dokument mení pravidlá hry
Zásadným momentom je podľa Daniela Mačovského pripravovaný strategický dokument, ktorý v ôsmich vytipovaných územiach počíta s ďalšími 207 turbínami. Len v akceleračnej zóne Podhájska neďaleko Nitry má stáť 47 turbín. Po schválení tohto dokumentu sa podľa jeho slov obce k projektom už nebudú môcť vyjadrovať:
„V tom strategickom dokumente sa žiadne obce k tomu vyjadrovať už nebudú. Tam to posúdi len tá inšpekcia ministerstva životného prostredia. Žiadne stavebné konanie, žiadna veľká EIA, nič.“
Výzva na 9. júla
Daniel Mačovský preto apeluje na starostov, občanov aj politických lídrov, aby odložili bežné spory a spojili sa:
„Toto je proces, s ktorým sa musíme spojiť a musíme prehliadnuť bežné politické hádky, šarvátky, odsudzovanie a podobne. Tu ide o všetko.“
Kľúčovým termínom je 9. júl, kedy sa v bratislavskej Inchebe uskutoční jediné verejné prerokovanie všetkých týchto zámerov. Začína sa o 9:30.
„9.7. vás potrebujeme v Bratislave, v Inchebe, na prerokovaní. Prosím, dajte do kopy autobusy. Bez ohľadu na to, kto ten autobus zohnal, kto ho platí, či nejaká politická strana, či nejaký podnikateľ, či nejaký starosta…“
A na záver dodáva:
„Máme to pripravené, máme možnosť to zrušiť. Prosím, len potrebujeme vašu účasť. Príďte.“
Starnutie často vnímame ako nevyhnutný proces, ktorý sa jednoducho „deje“. Čo ak je však pravdou, že starnutie nie je len otázkou času, ale otázkou elektrického napätia vo vnútri našich buniek? Čoraz častejšie sa stretávame s fenoménom, kedy sme unavení, bez iskry a naše telo vysiela signály, že niečo nie je v poriadku. Práve vtedy sa naše bunky dostávajú do stavu, ktorý odborníci označujú za „vyčerpaný“.
Energia v bunke?
V poslednom rozhovore v podcaste ODznova som sa na túto tému pozrela s odborníkom na biochémiu, RNDr.Alexandrom Dzubajom. Vysvetlil nám, že cesta k vitálnejšiemu životu nemusí viesť len cez zložité diéty, ale cez pochopenie základnej fyziky nášho tela.
Ako Alexander Dzubaj opisuje bunkovú únavu:
„Bunky môžu starnúť alebo prechádzať zápalovými procesmi. Keď sa pozrieme na rakovinovú bunku, tá má napätie v rozmedzí približne -10 až -30 milivoltov. Takúto bunku by som ešte nenazval chorou, ale ‚vyčerpanou‘. Ak však tejto bunke dodáme potrebnú energiu externe a naštartujeme procesy obnovy, dokáže sa nielen sama zregenerovať, ale vytvorí si podmienky na to, aby sa vrátila späť do svojho normálneho, zdravého stavu. Celé vnútorné prostredie nášho tela je z hľadiska napätia v podstate ‚mínusové‘ – a práve toto napätie musíme udržiavať, aby sme ostali vitálni.“
Ukazujem dôkazy: Ako portál platený z verejných peňazí šíri hoaxy o mojej práci
Nikdy som si nemyslela, že raz budem sedieť pred kamerou a čítať riadok po riadku status, ktorý o mne a mojich hosťoch napísala organizácia platená z verejných zdrojov. Ale stalo sa. A musím povedať, že to, čo portál Hoaxy a podvody zverejnil, je ukážkový príklad toho, ako sa dá klamať, zavádzať a rozoštvávať ľudí – a to všetko za peniaze daňových poplatníkov.
Pán Puchovský, ktorý za portálom stojí, dostal pred pár mesiacmi odmenu 30 000 € na to, aby robil obsah, ktorý bude ľudí vystríhať pred hoaxmi a podvodmi. Realita je však taká, že sám šíri hoaxy. A v mojom prípade to viem dokázať.
Reagovali na rozhovor s Mirom Šimoničom, ale nebrali si servítku pred ústa ani čo sa týka kritiky iných mojich hostí. Dokonca spochybňujú kvalifikáciu lekárov a profesorov, s ktorými vediem rozhovory. Preto som sa rozhodla, že vám to celé prečítam a ukážem, kde je pravda.
„Projekt Odznova sa pôvodne profiloval ako lifestylový magazín“
Toto je hneď prvá lož. Projekt Odznova bol od začiatku podcast. Spustila som ho asi dva mesiace pred koronou, najprv ako audio podcast a od roku 2021 ako videopodcast. Doménu odznova.sk som kúpila až takmer dva roky po spustení projektu, pretože bola obsadená. Nikdy nešlo o magazín – vždy išlo o youtubový kanál a produkciu pod značkou Odznova.
Ironické je, že práve v čase, keď som začínala, stáli ľudia ako pán Púchovský na opačnej strane a rozhodovali o tom, či sa niektorý web alebo kanál vypne. Všetci si pamätáme, ako bol zmazaný napríklad pán Bukovský a jeho celoživotná práca. Diali sa veci, ktoré sme predtým nikdy nezažili.
„Portál speňažuje konšpirácie cez predplatné“
Robím obsah tak ako každý iný tvorca v online priestore. Na rozdiel od Hoaxov a podvodov však nepoberám absolútne žiadne príspevky od štátu – ani z verejných financií, ani z eurofondov, ani z ruských fondov, skrátka zo žiadnych fondov. Často sa ma ľudia pýtajú, prečo nevyberám 2% z daní. Odpoveď je jednoduchá: chcem ich ponechať chorým deťom, zvieratám, ľuďom či projektom, ktorí to naozaj životne potrebujú. Kým mám zdravé dve ruky a dve nohy, dovoľujem si požiadať vás, divákov, či ma podporíte. A keď sa tak rozhodnete, je to snáď normálne.
„Bývalý módny manažér zneužíva svoju minulosť v šoubiznise“
Pán Miro Šimonič, pokiaľ viem, je stále aktívnym agentom modeliek – napríklad pani Sklanaříkovej. Manažuje aj aktivity syna Alaina Delona a mnohých ďalších. Nie je to žiadna „bývalá“ či „zabudnutá“ ikona. Hoaxy a podvody tu opäť uviedli nepravdu.
Hladovanie 3 dni? Keď máte 81 a cítite sa lepšie ako v štyridsiatke – čo mi prezradila Zitka Bielovičová
Keď som prvýkrát uvidela Zitu Bielovičovú naživo, neverila som vlastným očiam. Energická, fit, s iskrou v očiach. Má osemdesiatjeden rokov a práve absolvovala trojdňový vodný pôst na základe kurzu zo školy ODznova. Pýtala som sa samej seba: ja som to ešte neskúsila.. a ona áno? Hladovanie 3 dni?
Žiaden hazard
Odpoveď som dostala počas rozhovoru, ktorý sme spolu nahrali. Zitka nie je žiadna hazardérka so zdravím. Je to žena, ktorá celý život hľadá spôsoby, ako sa cítiť dobre – a našla ich. Pôst nebol výstrelok ani zúfalý experiment. Bol to premyslený krok na základe kurzu doktora Valucha. A výsledok? Cítim sa zrazu v poriadku, dokonca mi zmizli kŕče. Povedala mi úprimne. A ja som jej to verila. Z jej tela, z jej hlasu, z jej postoja priam sálala úľava.
Rozprávala mi o tom, aké kŕče a bolesti kĺbov ju roky sužovali.
O tom, ako ráno vstávala s tuhými nohami a večer zaspávala s pocitom, že jej telo už neposlúcha tak, ako kedysi. Bežná súčasť starnutia? Nie, povedala Zita rázne. A práve jej veta, ktorú od natáčania nemôžem dostať z hlavy, najlepšie vystihuje celý náš rozhovor: „Žiadny vek nie je hranica, aby sa človek prestal starať o seba.“
Počas pôstu zažívala zvláštny pocit chladu – nie hlad, ale chlad.
Telo sa čistilo, regenerovalo, a ona to fyzicky cítila. Najťažšie vraj nebolo vydržať bez jedla, ale mentálne sa na to pripraviť. Vypratala chladničku, nastavila si myseľ, a pustila sa do toho. Tri dni. Len voda. A potom prišlo to, čo nečakala – bolesť, ktorú roky nosila v nohách, jednoducho ustúpila.
Zitka však nezostala len pri pôste. Každý jeden deň venuje štyridsať minút cvičeniu. Prechádzky v lese, pohyb na čerstvom vzduchu, vedomá starostlivosť o telo. Nič extrémne, nič nedosiahnuteľné. Práve naopak – niečo tak jednoduché, až je to divné…
Lekcia…
Odchádzala som z toho rozhovoru s pocitom, že som práve dostala jednu z najkrajších lekcií o starnutí, aké som kedy počula. Nie o tom, ako sa zmieriť s ubúdaním síl, ale o tom, že silu si môžeme vedome budovať – v každom veku. Že telo nie je nepriateľ, ale spojenec, ak mu načúvame. A že vôbec nezáleží na tom, koľko máte rokov. Záleží len na tom, či ste ochotné začať.
Zitka na záver povedala niečo, čo ma dojalo: „Klopkám na drevo.“ Nebola to povera. Bola to pokora. Pokora ženy, ktorá vie, že zdravie je dar, ale aj zodpovednosť.
Ak premýšľate nad tým, či ešte má zmysel niečo meniť – odpoveď je áno. Zitka Bielovičová je živým dôkazom.
Výber brány je rovnako dôležitý ako samotný plot. Brána totiž neplní len praktickú funkciu vstupu na pozemok, ale významne ovplyvňuje bezpečnosť, komfort používania aj celkový vzhľad nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní je potrebné zohľadniť viacero faktorov, od typu plotu až po veľkosť pozemku a frekvenciu používania. Správne zvolená brána by mala harmonicky dopĺňať pletivo na plot alebo iný typ oplotenia a zároveň spĺňať všetky požiadavky majiteľa.
Zlaďte bránu s typom oplotenia
Pri výbere brány je dôležité zohľadniť typ oplotenia aj charakter pozemku. Jednoduchšie záhradné brány sa hodia najmä k pletivovým plotom, kde prirodzene zapadnú medzi zeleň a výsadbu. Moderné pletivo na plot je dostupné v rôznych vyhotoveniach a farebných úpravách, vďaka čomu možno bránu zladiť s oplotením aj celkovým vzhľadom záhrady.
Pri vstupných bránach je dôležité, aby materiálom, farbou a dizajnom nadväzovali na použité plotové dielce. K moderným vstupným bránam sa hodia najmä hliníkové ploty, gabiony alebo plotové panely. Brána a oplotenie tak vytvoria jednotný a vizuálne vyvážený celok.
Posuvná alebo krídlová brána?
Pri výbere medzi posuvnou a krídlovou bránou rozhoduje predovšetkým priestor, ktorý je na pozemku k dispozícii. Posuvná brána potrebuje dostatočne dlhý priestor pozdĺž oplotenia, zatiaľ čo pri krídlovej bráne je potrebné počítať s miestom na otváranie jednotlivých krídel.
Posuvné brány môžu byť samonosné alebo vedené po koľajnici. Samonosná brána nevyžaduje koľajnicu v prejazde a je praktická aj počas zimy, potrebuje však väčší priestor na odsunutie a patrí medzi finančne náročnejšie riešenia. Pri posuvnej bráne na koľajnici je potrebné udržiavať koľajnicu čistú, pretože jej fungovanie môže komplikovať sneh, ľad alebo nečistoty. Krídlová brána je vhodná najmä tam, kde je pred vstupom dostatok priestoru na bezpečné otvorenie krídel.
Dôležitá je šírka vstupu
Pri výbere brány netreba zabúdať na jej rozmery. Šírka vstupu by mala zodpovedať spôsobu využívania pozemku.
Ak na pozemok pravidelne vchádzajú osobné autá, odporúča sa širší prejazd. Pri rodinných domoch sa najčastejšie využívajú brány so šírkou približne 3 až 4 metre. V prípade firemných areálov alebo hospodárskych objektov môže byť potrebný ešte väčší vstup.
Materiál ovplyvňuje životnosť
Kvalitné materiály sú základom dlhej životnosti. Ak investujete do plotu, oplatí sa zvoliť aj odolnú bránu s kvalitnou povrchovou úpravou. Najčastejšie sa využíva pozinkovaná oceľ alebo kombinácia ocele s práškovou farbou. Takéto riešenie odoláva korózii a nevyžaduje náročnú údržbu. Rovnako akokvalitné pletivo na plot, aj brána by mala byť pripravená odolávať poveternostným podmienkam počas celého roka.
Komfort vďaka automatizácii
Moderné technológie umožňujú vybaviť bránu elektrickým pohonom. Automatické ovládanie prináša vyšší komfort, bezpečnosť a jednoduchšie používanie. Najmä pri väčších pozemkoch alebo frekventovanom vjazde sa automatizácia stáva praktickým riešením. Súčasné systémy umožňujú ovládanie diaľkovým ovládačom, mobilným telefónom alebo inteligentnou domácnosťou.
Správna brána ako súčasť kvalitného oplotenia
Pri výbere záhradnej brány je dôležité zohľadniť najmä jej rozmery, spôsob otvárania a celkové zladenie s oplotením. Záhradná brána slúži predovšetkým na pohodlné a bezpečné uzatvorenie pozemku, pričom by mala umožňovať jednoduchý vstup a bezproblémové každodenné používanie.
Kremík – zabudnutý architekt tvojho tela. Prečo bez neho kolagén nefunguje a čo sa deje, keď ti chýba
Kým svet šalie po kolagéne, málokto sa pýta zásadnú otázku: kto tomu kolagénu v tele povie, kam má ísť a čo má robiť? Odpoveďou je kremík — druhý najrozšírenejší prvok na Zemi, ktorý je pritom v ľudskom tele fatálne prehliadaný. Bez neho sú aj tie najdrahšie výživové doplnky len vedrami stavebného materiálu vysypanými v garáži. Kremík – zabudnutý architekt tvojho tela?
Kremík – zabudnutý architekt tela
Alexander Dzubaj, biochemik a vedec spolupracujúci so Slovenskou akadémiou vied, v rozhovore pre podcast ODznova výstižne vysvetlil: „Kremík je architekt a kolagén je stavebná hmota. Ten architekt rozkazuje kolagénu, ako, čo, kde a ako má byť pospájané.“
Bez kremíka telo nedokáže kolagén udržať na správnom mieste. Rovnako je nevyhnutný pre správne fungovanie vápnika, horčíka či medi. Ak nemáš dostatok kremíka, vápnik v tele nebude fungovať správne — a to už hovoríme napríklad o osteoporóze.
Čo sa stane, keď ti kremík chýba?
Pokožka, vlasy, nechty — zhoršenie ich kvality je často prvým viditeľným signálom
Kĺby a pohybový aparát — kremík je kľúčový všade, kde je v tele „pnutie“
Starnutie — so zvyšujúcim sa vekom hladina kremíka v tele prirodzene klesá (podobne ako u detí je ho omnoho viac)
Vstrebávanie živín — bez kremíka sa znižuje schopnosť tela využiť horčík, meď a ďalšie minerály
Dzubaj to ilustruje príkladom z prírody: bambus, ktorý obsahuje obrovské množstvo kremíka, je najrýchlejšie rastúca tráva s ohromnou pevnosťou. Presne túto „architektonickú“ funkciu plní kremík aj v našom tele.
Prečo je také ťažké získať kvalitný kremík?
„Dostať sa k biodostupnému kremíku je veľký problém,“ vysvetľuje Janka Koristová, hostka podcastu ODznova. Väčšina produktov v lekárňach obsahuje kremík v polymérnej forme, ktorej vstrebateľnosť je mizivá. Na to, aby kremík skutočne zafungoval, potrebuješ ho v monomérnej forme — ideálne ako kyselinu ortokremičitú (OSA).
Tím okolo Dzubaja a Jaromíra Šustera vyvinul technológiu, ktorá umožňuje udržať kremík stabilný pri správnom pH, a teda vysoko vstrebateľný. Výsledkom je tekutý kremík, pri ktorom stačí len 5 kvapiek denne.
Ako spoznať, že potrebuješ kremík?
Väčšina populácie je podľa vedcov deficitná na kremík. Hladinu si môžeš dať odmerať u lekára. Signály, ktoré by ťa mali priviesť k zamysleniu:
Zhoršená kvalita nechtov a vlasov
Spomalený rast vlasov
Problémy s kĺbmi a pohybovým aparátom
Užívanie kolagénu bez viditeľných výsledkov
„Daj si namiesto kávy radšej kremík“
Ako s humorom poznamenala moderátorka Martina Valachová počas rozhovoru, možno práve toto by mal byť nový slogan. Kým tretia káva tvoje bunky nenabije, správne dodaný kremík im vie dodať presne to, čo potrebujú — energiu, štruktúru a schopnosť regenerácie.
Citácia hostí z podcastu ODznova
„Väčšina obyvateľstva je podvyživená na kremík. Deti ho majú omnoho viac, so starobou kremíka v tele klesá. Bez kremíka nefunguje množstvo procesov v našom tele.“
Janka Koristová, spoluzakladateľka ZeoZoe:„Dostať sa k biodostupnému kremíku je veľký problém. Ani v lekárňach vám nevedia dať čistý kremík. Preto sme sa spojili s vedcami, ktorí dokážu kremík upraviť tak, aby bol vysoko vstrebateľný a telu skutočne dostupný.“
Celý rozhovor s Alexandrom Dzubajom a Jankou Koristovou si môžeš pozrieť na YouTube kanáli ODznova:
Kľúčové slová:kremík účinky, kremík a kolagén, biodostupný kremík, kyselina ortokremičitá, kremík na vlasy nechty pleť, kremík osteoporóza, Alexander Dzubaj kremík, podcast ODznova, ZeoZoe kremík, architekt tela kremík
Článok bol vytvorený na základe rozhovoru v podcaste ODznova s Martinou Valachovou, Alexandrom Dzubajom a Jankou Koristovou. Zdroj: YouTube kanál ODznova.
Po štyridsiatke sa ráno nebudíte dolámaní kvôli veku. To je tá najväčšia lož. Jednoducho, celý deň presedíte v práci alebo potom večer pri telke a zrazu vás sekne. A čo urobíte? Idete to vyležať. Ako sa zbaviť bolesti krížov ?
Nerobte túto chybu.
Tie svaly nás držia. Keď nám zatrofujú svaly, alebo ich nebudeme vôbec používať, tak samotné kosti ako také nás veľmi neudržia. Lekári vám často povedia, Musíte sa ušetriť. Ale to je tá najhoršia rada. Vy musíte svoje telo začať zaťažovať. A nemusíte chodiť do fitka. Stačí to vyskúšať priamo doma na koberci.
Čím sme starší, tak nám ubúda svalová hmota.
A keď nič nerobíme, tak aby neubúdala, potrebujeme mať nejakú aktivitu aby sa svalová hmota zachovala. Chcete naozaj dopadnúť tak, že keď prídu vnúčatá, tak sa nebudete pre ne vedieť zohnúť?
Prestaňte sa rozpadať. Pozrite si rozhovor s Martinom Vachom, kde nájdete mnohé rady, ktoré vás vrátia do života. Rozhovor je úplne zadarmo a nájdete ho na YouTube.
Video môžete pozerať aj priamo tu…
📋 Časové značky – Zdravý chrbát a kríže s Martinom Vachom
0:00 Vysoké vankúše, kyfóza — čomu sa vyhnúť
2:11 Kríže bez bolesti – Základné maličkosti nás posúvajú — aj málo práce stačí
4:16 Prečo je posilňovanie dôležité — svalová hmota s vekom ubúda
5:35 Prečo nestačí bicyklovať či chodiť — telo sa adaptuje
7:08 Prečo lekári hovoria „musíte sa šetriť“
8:23 Bolesť krčnej chrbtice vystreľujúca do hlavy — čo robiť
12:42 Ako spať pri bolestiach chrbtice — chrbát, bok, brucho
12:57 Aký matrac a rošt — nosnosť matraca a na čo si dať pozor
17:15 Aký má byť vankúš — vysoké vankúše a kyfóza
18:39 Ako cvičiť pri práci v stoji (kaderníci, práca pri páse)
22:34 Trakčná lavica — na čo je dobrá, pasívny prístup
25:07 Informácia o kurze Kríže bez bolesti + Herohero
26:07 Prečo nestačí cvičiť s rovnakou záťažou — treba pridávať
28:49 Čínske seniorské preliezky — inšpirácia namiesto čakárne u lekára
30:44 Je posilka len mužská záležitosť? Ženy, vibrácie a svalová hmota
33:17 Ako dýchať pri cvikoch — panvové dno, bránica, stres
36:56 Štandardy dýchania — nádych dole, výdych hore (pumpa)
Mýty a pomoc…
Mýtus o veku: Bolesť a stuhnutosť nie sú spôsobené samotným vekom, ale tým, že svaly stratili opornú funkciu kvôli dlhému sedeniu a nehýbali ste sa…
Chyba v prístupe: Ak vás niečo sekne, „vyležanie“ problému situáciu zhoršuje. Telo potrebuje na zotavenie a spevnenie pohyb, nie pokoj.
Svaly sú základ: Kosti samy o sebe telo neudržia – sú to svaly, ktoré poskytujú štruktúru a stabilitu.
Jednoduchá náprava: Nemusíte hneď bežať do posilňovne. Pravidelné zaťažovanie tela, hoci aj jednoduchými cvikmi na koberci doma, je kľúčové pre zachovanie svalovej hmoty a funkčnosti v staršom veku.
Budúcnosť: Pravidelná aktivita je nevyhnutná, aby ste si udržali mobilitu a mohli sa naplno venovať aj vnúčatám.
Som rada, že vás rozhovory v podcaste ODznova bavia a dávajú zmysel. Akú tému by ste privítali?
Tajné laboratóriá a Fauci? Šéfka tajných odhaľuje šokujúce obvinenia voči Dr. Faucimu: Financovanie wuhanského laboratória a manipulácia s pravdou
Prinášam vám dôležité informácie, ktoré nedávno zverejnila bývalá riaditeľka Národnej spravodajskej služby USA, Tulsi Gabbardová. Podľa jej slov, ktoré opiera o doteraz známe dokumenty, mal Dr. Anthony Fauci priamo financovať nebezpečný výskum vo Wuhane.
Gabbardová konkrétne uvádza, že Fauci „poskytol milióny dolárov z peňazí amerických daňových poplatníkov na financovanie nebezpečného výskumu typu „gain-of-function“ u koronavírusov netopierov vo Wuhanskom virologickom inštitúte“ v Číne, a to ešte pred vypuknutím pandémie. Tento výskum je podľa jej názoru dnes „široko považovaný za zdroj neúmyselného úniku vírusu z laboratória“, ktorý viedol k celosvetovej kríze.
Vážne otázniky
Tieto zistenia, o ktorých informoval portál The Epoch Times , otvárajú vážne otázky o pôvode pandémie COVID-19. Gabbardová tvrdí, že Fauci nielenže financoval tento výskum, ale aktívne manipuloval s informáciami pre spravodajské služby, aby potlačil teóriu o laboratórnom pôvode vírusu a zabezpečil si vlastný „vedecký konsenzus“.
Okrem toho Gabbardová poukazuje na to, že Fauci mal v roku 2024 klamať Kongresu pod prísahou ohľadom svojich diskusií s tajnými službami. Celú situáciu označila za taktiku „deep state“ – politizovaní lídri sa podľa nej snažili zakryť svoje pochybenia a zneužitie moci.
Utajenie pravdy…
„Taktiky použité na utajenie pravdy sú priamo z príručky ‚deep state‘: zpolitizovaní, sebeckí lídri, ako napríklad dr. Fauci, zakrývali svoje vlastné prehrešky a zneužitie moci, manipulovali s informáciami spravodajských služieb, klamali Kongresu a podkopávali legitímne zvoleného prezidenta tým, že mu obmedzovali prístup k zásadným faktom potrebným na zaistenie bezpečnosti krajiny. Je načase, aby sa americký ľud dozvedel skutočný príbeh,“ uviedla Gabbardová vo vyhlásení zverejnenom jej kanceláriou.
Ako sa bude situácia okolo týchto závažných tvrdení vyvíjať ďalej, budem pre vás aj naďalej sledovať.
Link na článok EPOCH TIMES: https://www.epochtimes.cz/2026/06/21/sefka-tajnych-sluzeb-usa-zverejnila-informace-o-fauciho-zapojeni-do-vyzkumu-ve-wuhanu-a-jeho-kryti/
Martina Valachová
Foto: [Christopher P. Michel], Licencia:CC BY-SA 4.0Obrázok orezaný z originálu.
Ako sa domôcť odškodnenia za vedľajšie účinky očkovania?
Často dostávam otázky o tom, kde hľadať pravdu v dnešnej zložitej dobe a ako si stáť za svojím, aj keď systém tvrdí opak. Jednou z tém, ktorá polarizuje spoločnosť, ale najmä ničí životy konkrétnych ľudí, sú vedľajšie účinky vakcíny proti COVID-19.
Do štúdia som si preto pozvala advokátku Denisu Sudolskú. Chcela som rozhovor o emóciách, ale aj o tvrdých faktoch a ceste za spravodlivosťou. Jej právny úspech v Českej republike totiž otvára dvere pre všetkých, ktorí sa cítia bezmocní.
Keď vás systém odmietne
Najväčším problémom, o ktorom sme sa rozprávali, je nastavenie mechanizmov, ktoré majú pomáhať. Mnohí ľudia, ktorých zdravie sa po očkovaní dramaticky zhoršilo, narazili na stenu. Súdy často vyžadujú dôkaz že máte stav ohrozenia života – zjednodušene povedané, pacient musel byť na pokraji smrti, aby mal nárok na odškodnenie za očkovanie .
Denisa Sudolská však v našom rozhovore ukázala, že vytrvalosť má zmysel. Po piatich rokoch právneho boja sa jej podarilo prelomiť túto nepriaznivú interpretáciu zákona.
Precedens, ktorý mení pravidlá hry
Prečo je tento prípad taký dôležitý pre každého z nás? Najvyšší súd v ČR vydal rozhodnutie založené na medzinárodnom dohovore o biomedicíne a ľudských právach, ktorý je záväzný aj pre Slovensko. Znamená to, že aj u nás sa otvára cesta k tomu, aby sa práva pacienta konečne začali rešpektovať aj v prípadoch, kde boli doteraz ignorované.
V rozhovore sme rozobrali:
Prečo v Česku (a ani na Slovensku) neboli doteraz odškodnení takmer žiadni poškodení.
Ako vlády využívali strach a manipuláciu namiesto informovaného rozhodovania.
Prečo je dôležité bojovať proti informačnej kontrole a cenzúre.
Spravodlivosť je dosiahnuteľná
Tento rozhovor nie je len o vakcínach. Je to o princípe. Je o tom, že štát nemôže len tak zabudnúť na ľudí, ktorým jeho rozhodnutia zmenili život k horšiemu. Denisa Sudolská svojím bojom dokázala, že justícia nie je len prázdne slovo, ak sa spojí s odbornosťou a vytrvalosťou.
Ak hľadáte odpovede na to, ako postupovať, ak ste poškodení, alebo vás jednoducho zaujíma pozadie právneho boja o našu slobodu a zdravie, pozrite si celý rozhovor.
Môžu drevokazné huby skutočne pomôcť pri vážnych diagnózach ako rakovina?
V tomto inšpiratívnom rozhovore s Danom Fialom rozoberáme silu prírody, ktorá pre mnohých znamenala poslednú nádej. Otázka znie: Môžu drevokazné huby skutočne pomôcť ?
V tejto epizóde sa dozviete:
Ako osobná tragédia v rodine viedla k objaveniu účinkov húb z Ruska a Číny.
Prečo sa v tradičnej čínskej medicíne využívajú tieto extrakty už tisíce rokov.
Ako moderné technológie zabezpečujú vysokú efektivitu prírodnej liečby .
Príbehy ľudí aj zvierat, ktorí zaznamenali priaznivé výsledky pri užívaní týchto doplnkov.
Prečo je dôležité kombinovať alternatívnu medicínu s konvenčnou liečbou pre komplexné 49 zdravie .
Ako psychický stav a pozitívne nastavenie mysle ovplyvňujú proces liečenia.
Dan Fiala zdieľa svoje skúsenosti s produktmi, ktoré prešli prísnymi testami, a vysvetľuje, prečo by mala byť spolupráca medzi východnou a západnou medicínou prioritou. Veríme, že informácie v tomto videu vám poskytnú nový pohľad na možnosti podpory pri rakovine a prevencie.
Prečo piješ tretiu kávu, ale tvoja vnútorná batéria je na 5 % ? Toto treba vedieť
Keď ti mobil ukáže 5 % batérie, nastáva panika. Hľadáš nabíjačku. Keď je ale tvoja vnútorná batéria na 5 %, čo spravíš? Dáš si tretiu kávu. Tá ti však žiadnu energiu bunkám nedodá. Práve naopak. Tak prečo piješ tretiu kávu ?
Touto výstižnou metaforou otváram vo svojom podcaste ODznova rozhovor s biochemikom Alexandrom Dzubajom a podnikateľkou Jankou Koristovou (ZeoZOE). A to, čo v ňom odznelo, by mal počuť každý, komu záleží na zdraví.
Čo je to „bunkové napätie“ a prečo na ňom záleží
Každá bunka v našom tele má elektrické napätie — vedci to nazývajú kľudový membránový potenciál. Zdravé bunky sa pohybujú v rozmedzí -70 až -120 mV. Rakovinová bunka? Len -10 až -30 mV. „Tá bunka ešte nie je chorá, ona je vyčerpaná,“ vysvetľuje vedec Dzubaj.
Celý rozhovor: Klik…
A teraz pozor — stolica novorodenca má približne -350 mV. Dvadsaťročný človek okolo -250 mV. Osemdesiatnik? Len -30 mV. Naše telo sa doslova časom vybíja. To, čomu hovoríme starnutie, je z veľkej časti strata tohto elektrického náboja.
Prečo ťa nezachráni ani drahá kozmetika, ani kolagén
Dzubaj používa silný obraz: väčšina z nás žije v „biologickom močiari“. Namiesto toho, aby sme močiar vysušili, iba zabíjame komáre — liečime symptómy, nie príčinu. Užívame kolagén po vedrách, no bez kremíka je to ako hromada železa bez architekta. „Kremík nie je stavebná hmota, kremík je inžinier,“ zdôrazňuje Dzubaj. Práve on hovorí kolagénu, vápniku a horčíku, kde sa majú v tele uložiť.
Rovnako je to s kozmetikou. Krém s antioxidantmi znie dobre, ale akonáhle ho otvoríš, začína oxidácia — stráca svoj „mínusový“ náboj. Riešenie? Stabilný mínusový náboj aj pri nízkom pH a vysokej teplote. A práve to sa slovenským vedcom podarilo.
Čo je svetový objav a ako ho využiť
Problém, ktorý trápil vedcov po celom svete, bola stabilita. Vyrobiť vodu so záporným nábojom nie je také ťažké — predávajú to viacerí. Lenže akonáhle sa tá voda zohreje nad 50 °C alebo sa pH zmení, náboj zmizne.
Tím okolo Dzubaja a Jaromíra Šustera však dokázal udržať mínusový náboj v práškovej forme aj v tekutine — stabilný roky, pri rôznom pH aj pri vysokej teplote. A práve to je podstata objavu, ktorý teraz patentujú.
Prakticky to znamená, že už existujú produkty — pleťové masky, séra na rast vlasov, tekutý kremík — ktoré dodávajú bunkám energiu priamo. Efekt? „Akné mizne do dvoch týždňov. Pri vlasoch vidno zmenu do dvoch týždňov. Nechty, pleť, kĺby — a stačí naozaj málo,“ opisuje Koristová.
Čo si z toho vziať
Posolstvo je jednoduché: prestaňme s chorobami bojovať, keď už vznikli. Vytvorme v tele prostredie, kde choroba nemá šancu sa rozvinúť. A dá sa to. Či už cez úpravu stravy, doplnkov, alebo kozmetiky so stabilným nábojom.
A keď nabudúce budeš siahať po tretej káve, spomeň si: tvoja vnútorná batéria potrebuje niečo iné.
Prečo vás vaše topánky môžu pripraviť o nohy – a čo s tým robí slovenský obuvník s medzinárodnými patentmi
Predstavte si, že si kúpite topánku. Lekár vám ju odporučil, poisťovňa preplatila. Myslíte si, že ste dostali zdravotnú pomôcku. V skutočnosti držíte v ruke obyčajnú širšiu tenisku z Ázie, ktorej výrobná cena je 10 eur. A na konci tohto príbehu vás môže čakať amputácia.
Toto nie je hororový scenár. Je to každodenná realita, o ktorej otvorene hovorí Igor Vanko – obuvník z Brodzian, ktorý vlastní medzinárodné patenty registrované v Nemecku, Taliansku, Rakúsku, Česku aj na Slovensku.
Celý rozhovor tu:
16 milimetrov, ktoré menia život
Vankova rodinná firma vyvinula unikátnu sendvičovú podošvu so 16 milimetrami mäkkých vrstiev. „To nemá nikto na svete,“ hovorí Vanko. Technológia dokáže rozložiť tlak chodidla na veľkú plochu a zabrániť lokálnym otlakom, ktoré u diabetikov vedú k nehojacim sa ranám. Klinické skúšky ukázali, že topánka dokáže zachrániť nohu aj v štádiu, keď už by sa to „nemalo stať“.
Napriek tomu na Slovensku každoročne pribúda 4 000 amputácií. Prečo? Odpoveď je znepokojujúco jednoduchá: do systému zdravotníckych pomôcok sa dostali lacné ázijské tenisky, ktoré síce netlačia, ale neliečia. Sú len širšie. Chýba im technológia, certifikácia, klinické skúšky aj koža, ktorá dýcha.
Slovanská noha v ázijskom kopyte
Problém sa netýka len diabetikov. Výskumy ešte z čias socializmu ukázali, že slovenská noha je prirodzene širšia ako západoeurópska či americká. Napriek tomu reťazce dovážajú topánky vyrábané na úzkych kopytách pre globálny trh. Výsledok? Haluxy má dnes takmer každý druhý človek.
„Prírodné národy, ktoré chodia bosé, haluxy ako chorobu nepoznajú,“ pripomína Vanko. U nás je to dôsledok rokov nosenia nesprávnej obuvi.
100 eur za plast, ktorý nikdy nevidel zviera
Moderátorka v rozhovore prináša vlastnú tenisku – značkovú, za vyše 100 eur. Vanko ju vezme do ruky a konštatuje: „Je to plast. Z ropy. Žiadne zviera to nevidelo.“ Zatiaľ čo výrobcovia módnych tenisiek investujú desiatky eur do marketingu, malé slovenské firmy vyrábajúce z poctivej kože a s certifikovanou technológiou nemajú šancu byť videné.
Paradox je, že konečná cena pre zákazníka je často rovnaká – len v jednom prípade platíte za reklamu, v druhom za kvalitu, ktorá vydrží štyri až päť rokov.
Čo môžete urobiť vy
Vanko nevolá po revolúcii. Volá po zdravom rozume. Jeho topánky nájdete na https://epur.sk – od diabetickej obuvi cez klasické dámske a pánske modely až po barefoot, zimné topánky či model Kolibrík, ktorý si vďaka deviatim dielom a farbám môžete vyskladať sami. Pri haluxoch či rozdielnej dĺžke nôh dokážu topánku upraviť priamo na mieru.
„Topánka vás nesmie tlačiť. Môžete mať čokoľvek, ale nesmie to tlačiť,“ odkazuje Vanko. Zároveň varuje: „Nič nie je zadarmo.“ Európsky priemysel mizne, schopnosť vyrábať strácame a s ňou aj sebestačnosť, ktorú kedysi budoval ešte Baťa.
Každý pár topánok, ktorý si kúpite od lokálneho výrobcu, nie je len nákupom. Je to investícia do vlastného zdravia – a hlasovanie za to, aby na Slovensku zostalo remeslo, ktoré tu bolo stáročia.
