Stojím za Soňou Pekovou
Stojím za Soňou Pekovou. Veľmi si ju vážim. Pomohla nám veľmi v dobe temnej, keď sme potrebovali počuť, že neexistuje len jeden jediný správny názor.
- Že človek môže premýšľať a skúmať.
- Že človek môže mať pochybnosti.
- Že človek má nárok byť slobodný v rozhodovaní o svojom vlastnom tele a zdraví.
Dnes, keď sa veľa ľudí teší, že Soňa dostala „po prstoch“, pretože jej zobrali razítko súdnej znalkyne, chcem povedať, že vždy v histórii, keď vedec alebo lekár hovoril odvážne veci v protiprúde často skorumpovanej väčšiny, bol potrestaný. Niekedy väznený. Inokedy dokonca upálený.
Ale pravda napokon vždy vyjde na povrch.
To, na čo by sme si mali dávať pozor, je neodsudzovať človeka, odborníka v jeho názore, aj keď je iný, ako to tvrdí väčšina tzv. vedeckého konsenzu.
A na záver tohto môjho statusu si dovolím uverejniť iba zopár príkladov z histórie, kedy ľudia ako Soňa skončili veľmi tragicky. A napokon sa ukázalo, že pravdu mali.
- Michael Servetus – upálený + významný vedecký objav
- Galileo – inkvizícia + domáce väzenie
- Giordano Bruno – väzenie + upálenie
- William Tyndale – väzenie + poprava + upálenie
- Ján Hus – upálenie + reformácia
Najsilnejšie vedecké príklady:
- Ignaz Semmelweis – odmietnutý lekár + ústav + potvrdenie jeho medicíny
- John Snow – odmietnutá teória + vznik modernej epidemiológie
- Alfred Wegener – zosmiešňovaná teória + platňová tektonika
- Gregor Mendel – desaťročia ignorovaná práca + moderná genetika
- Mary Anning – ignorovaná vedkyňa + zásadné paleontologické objavy
Nechcem tým tvrdiť, že každý nekonvenčný názor je pravdivý. Chcem iba pripomenúť, že história vedy je zároveň históriou otázok, pochybností, omylov, sporov a ľudí, ktorí sa nebáli povedať: „Myslím si, že to môže byť inak.“
A práve možnosť pochybovať a slobodne diskutovať by sme si mali chrániť.
Foto: jeseň 2025, podujatie v Bratislave, ktoré som mala tú česť moderovať.