Slovo ako zmluva. Dnes už nie?
Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Kedysi za dávnych čias platilo, že slovo robí chlapa. Keďže som žena, tak ma to príslovie trošku hnevalo. Lebo prečo by malo robiť slovo len chlapa? Zamysleli ste sa nad tým niekedy? Vychádza to asi z toho, že dohody a obchody kedysi dávno v minulosti robili muži. Ženy mali iné starosti. Starali sa o domácnosť. Varili. Vychovávali deti. Ja by som to teda upravila. Doba sa totiž zmenila. Slovo robí človeka človekom.
Neviem ako to máte vy, ale ja keď niekomu niečo sľúbim ústne, je to pre mňa úplne rovnaké, ako by som podpísala nejakú vážnu zmluvu, ktorá je overená notárom. Nepotrebujem k tomu papier, aby som bola korektná a dodržiavala dohody a prísľuby.
Ale viete čo sa mi opakovane v živote deje? Ľudia ma často podvedú.
Neviem, čo v niektorých ľuďoch je. Prečo majú pocit, že keď niečo nie je napísané na papieri, tak si môžu dovoliť urobiť podvrh. Zdá sa mi, že ľudia zabúdajú na to, že na konci ich dní. Keď budú stáť predtým najvyšším, tak ten im to spočíta. A ono to nikdy netrvá dlho. Neviem či ste si všimli, ale ľudské životy sú veľmi krátke. Prejde niekoľko desaťročí. Podľa toho toho komu ako pán Boh nadelí, a je koniec príbehu na tejto zemi.
Premýšľala som, či sa ja mám meniť.
Či mám pozerať na ľudí iným pohľadom. Pohľadom podozieravým. Začať vyžadovať všetko zmluvne a písomne. Chyba asi je, že pozerám na ľudí z hľadiska môjho konania. Viete ako sa hovorí, “podľa seba, súdim teba”. Ja ostanem taká aká som. Stále sa budem na ľudí pozerať rovnako.
Ale v rozhovore, ktorý už je pripravený na https://Herohero.co/odznova povedal veľmi múdry 94 ročný liečiteľ Emil, že so sebou si nič nezoberieme z tohto sveta okrem skutkov, ktoré sme učinili. Za každú myšlienku a za každý čin príde nejaký následok. Dokonca aj za myšlienku. Podľa toho, ako to univerzum zadelí.
Tak vám želám krásny víkend. A budem rada, keď sa v komentári podelíte o svoj pohľad na tento môj dnešný postreh.
Martina


