Liečiteľ Emil Ľupták po druhýkrát: liečiteľstvo sú len otvorené ďalšie zmysly
Keď som sa pred pár týždňami vybrala za pánom Emilom Ľubtákom prvý raz, netušila som, čo to všetko so sebou prinesie. Išla som na divácky tip, nepoznala som ho, a niektoré veci, ktoré som tam počula, sa mi zdali až neuveriteľné. Nie že by som pochybovala, to nie. Ale boli tam také silné momenty, že z toho až mrazilo. Liečiteľ Emil Ľupták po druhýkrát…
Potom sa to celé spustilo. Prišlo mi asi 850 alebo 890 mailov. Naozaj som každému jednému som odpísala. A keď som si myslela, že už je hotovo, otvorila som Messenger a tam bolo ďalších 1069 vašich požiadaviek. Tie som už neodpisovala, lebo keď som to videla, povedala som si, že toto už naozaj nie je v ľudských silách. A tak sme sa dohodli na druhom rozhovore.
Celý rozhovor tu:
Všetci sme ako na site
Pána Emila som hneď v úvode poprosila, aby rozviedol tú vetu, ktorá vás všetkých tak zaujala. Že všetci sme ako na site, čo zostane zostane, čo nezostane prepadne, a hlavne, aby sa človek zaradil k dobru a nie k zlu.
On na to povedal niečo, nad čím odvtedy premýšľam. Že ľudia na tejto planéte sú zvyknutí venovať sa len materiálnemu, a pritom práve to má v tom duchovnom svete tú najmenšiu cenu. Z tohto sveta si vraj nič nezoberieme, okrem svojich skutkov. A ja som sa ho opýtala presne to, čo ma pri tom napadlo. Ako mám vlastne spoznať, čo je dobro a čo je zlo, keď pre každého to môže znamenať niečo úplne iné?
Povedal mi, že na to človek musí dozrieť, že bežný človek to podľa neho ani nevie rozlíšiť. A potom prišla tá najkrajšia časť, o intuícii. Že sme na ňu dávno zabudli, a pritom je to veľký zdroj poznania, ktorý nám môže pomôcť sa zorientovať.
Pre každého funguje niečo iné
Toto je asi to najdôležitejšie, čo si z rozhovoru odnášam ja. Neexistuje jeden recept. My sme zvyknutí, že prídeme k lekárovi, ten nám predpíše antibiotiká, a vybavené. Ale pán Emil celý život hovorí, že každý človek má tú cestu k uzdraveniu úplne inú, aj časovo, aj čo sa týka metód. Niekto sa dá do poriadku za pár dní, niekto na sebe pracuje aj rok. A niekedy tá pomoc príde až v ďalšom živote.
Rozprával aj o imele bielom, ktoré spomínal v prvom rozhovore a na ktoré sa vás toľko chytalo. Prosím, nech to nikto neberie ako návod, aby si to šiel svojpomocne zbierať. Sám pán Emil hovorí, že imelo je jedovaté a že keď jeho sestra zobrala naraz všetko, čo zameškala, odpadla a niekoľko dní nemohla ani jazykom pohnúť. Prežila len so šťastím. Zbiera sa len z jabloní, len v určitý čas, a dávkovanie je u každého iné. Takže pozor na to.
Recepty, ktoré prichádzali zhora
Čo ma fascinovalo najviac, je spôsob, akým pán Emil tie recepty vôbec dostával. Hovorí o automatickom písme, že mu ich diktoval akýsi jeho svedok, liečiteľ, anjel, ako to sám nazýva. A pritom tvrdí, že tam nemohla byť chyba. Nie je to teda o tom, že by strávil detstvo u bylinkára, ktorý mu povedal, čo kedy utrhnúť. On tie informácie dostáva priamo z duchovnej oblasti.
A povedal aj niečo, z čoho mi naskočila husia koža. Že sa mu v živote opakovane objavovalo, že bol v stredoveku dvakrát rímskokatolíckym kňazom a bylinkárom, a že ho za liečenie upálili, tak ako majstra Jána Husa. Dodnes vraj rád je surové kvety, presne ako vtedy.
Čo nás čaká
Pýtala som sa ho aj na to, čo má vnímať ten rok 2026, o ktorom sa toľko hovorí. Nie je sám, kto mi povedal, že toto je rok zlomu, kedy sa veci začnú diať úplne inak. Spomenul videnie, ktoré mal ešte v sedemdesiatych rokoch, že štyri svetadiely pôjdu pod more. Ale potom dodal niečo, čo ma upokojilo. Že sa to vraj zrušilo, že to bol len návrh, ktorý už nemusí platiť. Dáva ľuďom nádej, že sa nemusia sťahovať na Gerlach a tam čakať.
Na záver povedal niečo, čo by som vám chcela podčiarknuť. Že už len to, že sme ako bytosti na tomto svete, je úžasné. Že keď sa pozrieme na kvet, je to nádherný dizajn, ktorý musela pripraviť veľmi kvalitná duša. A že liečiteľstvo nie je nič nadprirodzené, sú to len otvorené ďalšie zmysly, ktorých je nekonečné množstvo. Ako zrak, ako sluch, ako čuch. Len sme na ne zabudli.
Pán Emil aktuálne nelieči a prosím, nežiadajte ma o kontakt naňho, nie je to možné. On sa rozhodol odovzdať svoje prežitky, aby tu ostali v tom informačnom poli, ako to hovorí. A ja som veľmi rada, že som pri tom mohla byť.
Buďte zdraví.
Martina Valachová