Zdravie ako cesta – keď choroba mení náš život zvnútra
Niektoré príbehy nezačínajú rozhodnutím. Začínajú otázkou, na ktorú dlho nepoznáme odpoveď. Pre mňa to bola otázka zdravia. Rakovina v rodine, neskôr moje silné krvácanie od detstva, ktoré nevedel vysvetliť nikto. Telo, ktoré akoby hovorilo vlastným jazykom. A ja, ktorá som mu nerozumela.
Práve tieto skúsenosti ma postupne priviedli k alternatívnym prístupom. Najskôr k psychosomatike, neskôr k etikoterapii – hlbokej sebapoznávacej a liečivej metóde, ktorú vo svojej rýdzej podobe rozvíjal už MUDr. Ctibor Bezděk vo svojom diele Záhada nemoci a smrti.
Hľadala som odpovede. A myslela som si, že ich už mám.
V tom období som napísala článok pre 40 plus: https://40plus.sk/menopauza-nie-je-nic-neprirodzene/ No následne sa všetko zmenilo. Necítila som sa dobre. Nevládala som pracovať, o oddychu pri vode nemohla byť ani reč. Krvácanie, aké som dovtedy nepoznala. Slabosť. Hučanie v ušiach. Diagnóza anémie. A potom nemocnica. Zákrok. Čakanie. A nakoniec správa, ktorá rozdelí život na „pred“ a „po“:
Rakovina…
Pamätám si ten moment. Telefonát s manželom. Slzy. Slová, ktoré som si nikdy nemyslela, že vyslovím. Operácia bola nevyhnutná. Keď človek počuje takúto diagnózu, prechádza fázami, ktoré popísala psychologička Elisabeth Kübler-Ross.
Najskôr šok a popretie. To nemôže byť pravda. Potom hnev. Prečo ja? Následne smútok, u niekoho až hlboká depresia. A napokon – ak si to dovolíme – prichádza prijatie. Týmto všetkým som prešla.
A práve preto dnes dokážem cítiť hlboký súcit s každým, kto sa ocitne na podobnej ceste. Viem, čo cíti. A zároveň viem, že jeho skúsenosť je jedinečná a neprenosná.
Keď mi ochorel môj najbližší človek – mama, mala som len trinásť rokov. Bála som sa, že ju stratím. Liečila sa roky. Choroba sa vracala. Postupne prestávala veriť, že uzdravenie je možné. Skúšala klasickú medicínu aj alternatívu. Až oveľa neskôr som pochopila, že všetky tieto prístupy pôsobili najmä zvonka. No na niečo sa akoby zabúdalo: že skutočná zmena začína zvnútra.
Prečítala som veľké množstvo príbehov o vyliečení, hovorila som s mnohými ľuďmi.
Pochopila som, že každý z nás má svoju vlastnú cestu. Má svoju voľbu liečby, svojich sprievodcov, ale najmä svoje vnútorné rozhodnutie. Pretože pravda, ktorú som spoznala, bola jednoduchá a zároveň náročná:
Nie každý, kto sa chce liečiť, sa chce aj vyliečiť.
Choroba totiž niekedy prináša aj skryté benefity. Pozornosť. Únik. Spomalenie. Dôvod neriešiť niektoré veci. Až keď si toto priznáme, môžeme sa rozhodnúť inak. Môžeme sa rozhodnúť aj tento vzorec správania zmeniť.
Ja som sa rozhodla. Pred operáciou som si prechádzala intenzívnym zvedomovaním svojej situácie. Preberala som zodpovednosť. Za svoje myslenie, cítenie, aj konanie. Do poslednej chvíle, ešte v deň odchodu na operáciu som sa rozhodla zmeniť – kým sa ešte dá. Pretože máme v sebe veľa zvykov, zlozvykov, postojov a presvedčení, ktoré nám nerobia dobre. Prijatie smrti a akejkoľvek potenciálnej negatívnej alternatívy v tom zohralo tiež veľkú úlohu. Prestala som bojovať a odovzdala som sa tomu procesu. Boj, odpor, nesúhlas s tým, čo je – nazvime si to akokoľvek – totiž v sebe zahŕňa veľa energie, ktorú potrebujeme na obnovu a vyliečenie. Prijatie a zmierenie, také ozajstné, hlboké však mení všetko.
A tak som sa uzdravila.
Postupne som začala chápať to, o čom hovoril už MUDr. Bezděk – že existujú nielen zákony tela, ale aj zákony duše. Ak dlhodobo nerešpektujeme svoje telo, ochorieme. To už vieme. Ale ak nerešpektujeme svoju dušu – svoje emócie, hodnoty, vnútornú pravdu – ochorieme tiež.
Potláčaný hnev, nevyslovený smútok, dlhodobý stres či život v nesúlade so sebou samým sa časom môže prejaviť fyzicky. Moderná psychosomatika dnes potvrdzuje to, čo bolo kedysi intuitívnym poznaním: telo a psychika nie sú oddelené. Sú jedným celkom.
Podobne o tom hovorí aj Sergej Lazarev, keď opisuje depresiu ako pokles vnútornej energie. Nie je to len psychický stav. Je to moment, keď sa naša „vnútorná rieka“ zastaví. Strácame smer, chuť, radosť.
A telo aj duša nám tým niečo hovoria: Zastav sa. Takto už ďalej nemôžeš.
Možno práve v tom je skrytý zmysel choroby. Nie ako trest, ale ako výzva. Ako príležitosť zmeniť smer. Zdravie totiž nie je len neprítomnosť choroby. Je to rovnováha. Rovnováha medzi telom, mysľou, emóciami a tým, čo nás presahuje. Je to schopnosť cítiť, prežívať, milovať, odpúšťať. Byť v súlade so sebou. A keď sa z tohto súladu vychýlime, telo nás začne upozorňovať.
Nie preto, aby nás zničilo. Ale aby nás zastavilo.
Dnes viem, že uzdravenie nie je jednorazová udalosť. Je to proces. Cesta. Rozhodnutie, ktoré robíme každý deň.
- Rozhodnutie počúvať svoje telo.
- Rozhodnutie vnímať svoje emócie.
- Rozhodnutie žiť pravdivejšie.
- A možno aj rozhodnutie začať sa pýtať inak.
Nie: Prečo som ochorel?
Ale: Čo mi tým chce život povedať?
Ak vás táto téma oslovuje a chcete ísť viac do hĺbky, pozývam vás na podujatie, ktoré prepája vedu, skúsenosť aj vnútornú prácu a nám dáva zmysel: Konferencia ETIKOTERAPIA A PSYCHOSOMATIKA, už 11. – 12. apríla 2026 v Bratislave, Radošinskom naivnom divadle.
Čakajú vás prednášky a workshopy z oblasti etikoterapie, psychosomatiky a celostného sprevádzania, ktoré prinášajú nové pohľady na zdravie, vzťahy a vedomý život. Súčasťou programu bude aj hudba, inšpiratívni ľudia a priestor pre stretnutia. Príďte sa naladiť na zdravší a vedomejší život.
🎟 Info: www.etikosomatika.sk
🎟 Vstupenky: www.ticketlive.sk
Možno práve tam začína ďalší krok vašej vlastnej cesty.
Kto som a čo robím:
Spolu s manželom Ľubomírom vytváram „Priestor pre zmenu“ – priestor pre osobný rozvoj, v ktorom môžeš uvidieť, pomenovať a premeniť to, čo v tebe dozrelo na zmenu – s rešpektom k tvojmu tempu a tvojim hodnotám.
Zora Vypušťáková, transformačná koučka, etikoterapeutka, lektorka emočnej gramotnosti
www.priestor.plus
– 
Foto. Gabriela Teplická
