Najlepšia diéta – Nie je chudnutie ako chudnutie. Zdravé návyky sú pri udržaní váhy podstatné. Prestaňte chudnúť a žite zdravo

Nelu som stretla pred necelým rokom na školení o sociálnych sieťach. Sadli sme si spolu aj na obed, počas pauzy a bližšie sme sa spoznali. Zaujala ma jej energia. V tých dňoch ma preukrutne bolel kĺb. V princípe som na školenie „dokrivkala“. Preto mi padlo vhod porozprávať sa s človekom, ktorý sa venuje zdravému životnému štýlu. A Nelu som začala sledovať. Prinášame vám rozhovor s ňou.

Nela Sullens: Vytvárajte si zdravé návyky a výsledky sa dostavia

Nela, povedz nám bližšie, čomu sa dnes venuješ?

Moja cesta sa neustále vyvíja a prispôsobuje mne a hlavne tomu, čo cítim, že ľudom viem odovzdať, čo okolo mňa riešia. Som doslova stále v pohybe po všetkých stránkach. Pozerám sa dnes na človeka ako na komplex, ktorý je súčasť celku a všetko navzájom súvisí a je prepojené, len nás to nikto neučil a snažíme sa všetko rozdeľovať na oblasti, ktoré riešime samostatne, ale celkový výsledok potom nie je efektívny a funkčný.

Snažím sa podeliť o to, čo som sa naučila, objavila, pochopila a zažila si, či už sama alebo s mojimi klientmi na potulkách svetom. Dnes sa venujem rozvíjaniu potenciálu, sebapoznaniu, nadobúdaniu sebahodnoty, prekonávaniu limitácii, transformácii tela založenej na zmene myslenia, učeniu a zavádzaniu zdravých návykov, zdravého myslenia, láske k sebe a nastaveniu zdravého životného štýlu. A toto sa snažím zhmotniť do mojich programov, ktoré boli doteraz prevažne individuálne, ale v budúcnosti by som chcela nájsť formu, aby sa dostali k čoraz viac ľudom.

Hlavne formou písania, videí, kurzov a práci na projektoch. Baví ma spájať naše talenty, lebo vtedy vždy dosiahneme viac.

To je naozaj pomerne široký záber, ako si sa teda dostala k tejto forme činnosti.

Určite to nebolo ľahké a prešla som si sama mnohé križovatky života, ktoré ma privádzali k poznaniam a určitým činom. Môj príbeh je dlhý a tento článok by nestačil (smiech), ale aby ste si vedeli trošku predstaviť, čím som prešla, tak len pár dôležitých etáp, ktoré ma ovplyvnili. Pochádzam z vojenskej rodiny, kde slovo disciplína a počúvanie autorít bolo na dennom poriadku. Vyjadrovať svoj názor nebolo veľmi vhodné.

Hoci som inklinovala k tancu a umeniu, čo ma asi držalo nad vodou počas toho ako som rástla, nestačilo to na to, aby som pochopila, že to sú moje prirodzené talenty a tie treba rozvíjať. Vždy som bola zasnená, chcela som sa učiť jazyky, ktoré mi otvoria viac možností. Ako 16-ročná som odišla na internát jazykovej školy a prestala pravidelne tancovať. Zmenili sa moje návyky a behom 3-4 mesiacov som pribrala asi 10 kíl, ktoré nechceli ísť dole.

Roztočil sa kolotoč diét, chudnutia a frustrácie. Nakoniec som skončila vplyvom okolia a po ťažkej rodinnej situácii na Vojenskej akadémii v LM ako jedna z mála v ženskej zostave.

Keďže tanec nebol riešením a kondičku som potrebovala, začala som cvičiť vo fitku (aj keď to bolo strašne nudné) a moja postava sa aj vďaka prvým kurzom fitness trénera, začala upravovať. Bola som opäť vo svojej koži a upútalo ma to, kedže kurz aerobiku, kde som chcela povodne ísť vtedy neotvorili (smiech), išla som na Kulturistiku a fitness.

Aha takže vojačka a silná žena?

Dnes už viem, že z každej životnej situácie sa dá niečo naučiť, a vybrať, čo ma posilní. Ale treba prijať aj našu zraniteľnosť. Inak sa hráme na niečo, čo nie sme. Avšak vtedy som to tak ešte nevnímala. Síce som bola skvelá a poslušná študentka, v treťom ročníku sa vo mne začalo všetko búriť a vedela som, že to nie je moje orechové. Potrebujem prekonať môj strach a rozprestrieť krídla. Túžila som po nekonečných možnostiach a to predstavovala vtedy pre mňa Amerika.

Odišla som na leto do USA ako študent, čo bol rok 2001 a tým sa môj život obrátil v zárodku. V dôsledku udalostí 9/11 som nestihla nastúpiť do 4. ročníka a nasledoval prvý veľký pád po mojom slobodnom lietaní. Až také jednoduché to nebude, počula som v sebe hlas hlbokého sklamania a rozčarovania (podrobnosti neuvádzam)…Chvíľu trvalo a začala som zisťovať, že treba vstať a ísť ďalej. Dnes už viem, že to bolo najlepšie, čo ma mohlo stretnúť, vtedy som to hodnotila ako prehru.

Musela som začať hľadať, čo ďalej. S pôvodným štúdiom ekonomiky a financií som chvíľu pôsobila vo finančnej firme a vybudovala časť siete, ktorá stále ešte úspešne funguje. Ale nestačilo to vtedy na pokrytie nákladov. Prehltla som hrdosť a vrátila som sa späť do armády na finančné oddelenie. Zároveň som začala trénovať kolegov a študovať diaľkovo trénerstvo na FTVŠ.

Kedy si teda skončila s armádou?

Zahraničie ma neprestalo lákať, chcela som sa učiť jazyky a ako profesinálna vojačka som sa rozhodla využiť príležitosť na pozície mimo Slovenska. Fitness som stále prehlbovala a pomaly chápala koľkým mýtusom som dovtedy verila! A hlavne ženy stále veria. Pochopenie ako náš metabolizmus funguje a ako pohyb a strava zohráva dôležitú úlohu v tomto procese, bolo oslobodenie od stresu y priberania a jedla celkovo.

Vyhrala som vtedy aj moju prvú súťaž DO FORMY, ktorú organizoval časopis Muscle & Fitness. Venovala som sa jazykom a v roku 2006 som bola vyslaná na tri roky pracovne do Holandska. Pôsobiť v medzinárodnom kolektíve celosvetového formátu bola úžasná skúsenosť a otvorilo mi to nové obzory, zdokonalilo angličtinu a zároveň som mala príležitosť v trénerstve pokračovať ako hobby, kedže tu bola kondícia doslova povinnosťou.

Behom vyslania sa jeden môj partnerský vzťah skončil a začal druhý…čo bol ďalší veľký zvrat v mojom živote. V priebehu jedného roka som stihla prísť na SR, ukončiť pracovný pomer, vydať sa, vrátiť sa do Holandska za manželom a porodiť našu dcérku. Mala som čo robiť  predýchať to… a v tom nám oznámili, že o pár mesiacov sa sťahujeme do USA, kde manžel dostal neplánovane pozíciu.

Najlepšia diéta – Nie je chudnutie ako chudnutie. Zdravé návyky sú pri udržaní váhy podstatné. Prestaňte chudnúť a žite zdravo

 Čo ti vtedy pomohlo všetko zvládnuť?

Hm.. s odstupom času som pochopila, že práve môj zdravý prístup k životu ma vlastne zachránil. Základy čo som mala, plus hodnoty, v ktoré som vždy verila mi ukazovali smer. Už to nebolo len o mne, mala som zodpovednosť za živé stvorenie pod srdcom. V USA som sa stretla s plnou šírkou nezdravého prístupu a vplyvov, ktoré stále prúdia vo veľkom na Slovensko, preto to netreba podceňovať. Bolo by veľmi ťažké odolávať všetkým vplyvom v náročnej situácii, keby som nemala jasno v týchto oblastiach.

Nehovorím len o nezdravom rýchlom (ale pohodlnom) stravovaní, nedostatku pohybu, nesprávnych návykoch v rodinách, na pracoviskách, nedostatok prevencie chorôb, následné civilizačné choroby, ale aj o alarmujúcom psychickom úpadku a odpojení sa ľudí samých od seba, obracajúcom sa na lieky a antidepresíva, a mnohým zničeným životom. Asi mi to všetko ešte viac otvorilo oči…predtým som to vnímala, ale byť priamo v dianí, tak to bola facka. Akoby sa všetky nástrahy, o ktorých sme sa len učili zhmotnili a ja som bola v živom vysielaní.

Vnútri som vedela, že niečo robím správne a pracovala som na sebe ďalej, cítila som, že niečo sa musí vo svete zmeniť a ja tomu chcem pomôcť, hoci som nevedela ako.

Prebudilo sa tvoje vnútorné volanie?

Vtedy som to tak asi ešte nevnímala. Taký hlavný moment bol, keď som si otvorila vlastnú škôlku, lebo som chcela byť s dcérkou a robiť niečo zmysluplné (akoby som sa nudila … smiech). Vtedy som videla, čo tam deti jedia, čo majú na menu v škôlkach, že nechodia von, nespia pravidelne a mnohým diagnostikujú ADHD syndróm poruchy sústredenia a hyperaktivity, čo vychádza všetko z nesprávnych aktivít, stravy a starostlivosti. Však za takých okolností, by som aj ja vyskočila z kože. Tu sa mi už tlačili slzy do očí. Obrátené naruby.

Kedy si sa začala trénerstvu a koučovaniu venovať naplno?

Až keď sme sa presťahovali do Nemecka a dcérka išla do nemeckej škôlky v troch rokoch. Uvedomila som si, že návyky treba zasiať v rodinách a jednotlivcoch, aby sa premietli do života, zariadení a na deti. Začala som pracovať v americkom fitness centre a pracovať s jednotlivcami a v komunite. Boli sme inšpiráciou a publikovali, začala som súťažiť na svetových pódiách, aby som kariérne rástla. Avšak celý súťažný fitness svet ma osobne veľmi sklamal, od zdravia to má v mnohých podobách veľmi ďaleko.

Aj keď som bola dôkazom, že sa to dá aj zdravo, ale to neznamená, že sa to robí, lebo to je náročné. Biznis a marketing valcujú aj túto oblasť a ľuďom uľahčujú, čo by si mali sami odmakať. Veľa podpornej chémie a doplnkov, ktoré možno majú cieľ podporiť výkon, ale predsa len to sú umeliny do tela. A všetko prichádza aj k nám. Propagujú krásne telá, ale dôležitá je hlavne cesta akou sa k nim človek dostane. A tam treba vidieť rozdiel v prístupe. Preto som sa vybrala vlastnou cestou založenou na mojich hodnotách, čomu verím ja a čím sa riadim.

Aká je teda tvoja životná filozofia, ktorú prenášaš aj do toho, čo robíš?

Nehovorím, že môj prístup je najlepší a jediný, to určite nie. Prístupov je nespočetne veľa, tak ako koučov a trénerov je tiež veľa. Aj keď na Slovensku je táto sféra ešte len v zárodkoch. Ešte potrvá, aby to bola naozajstná profesia, ktorá si zaslúži uznanie a aj finančné ohodnotenie (česť pár výnimkám). Mnoho je trénerov, čo povedia, čo treba robiť, ale veľmi málo je koučov, čo vedia pracovať s ľudmi, to už je psychológia. Viem, že to príde, keď sa zvýši úroveň a vytriedia sa nekvalitní ľudia.

Všetci sa líšime naším osobným rozmerom, ktorý do činností vkladáme, buď naučeným z kníh, odkukaným alebo prežitým skúškou na vlastnej koži. Ja sa vždy snažím pozrieť na všetko trochu viac z nadhľadu a pýtať sa otázku „prečo“ a to učím aj mojich klientov. Aj ja som začínala a ani dnes netvrdím, že viem všetko. Nie vždy poznáme všetky odpovede, ale keď sa riadime určitými ľudskými a prírodnými princípmi a zákonmi, tak verím, že je vždy je viac osohu.

Treba brať ohľad na klienta a čo potrebuje, a či tomu rozumie, čo je najvhodnejšie v jeho situácii, aj keď ho to bude stáť nejaké úsilie a pri zachovaní jeho zdravia a bezpečnosti, čo sa veľakrát do úvahy pri rýchlych výsledkoch ani neberie.

Všetko je relatívne a veci sa menia rýchlosťou svetla, treba byť otvorený rôznym prístupom. Ja sa snažím vychádzať z prepájania duchovna, myslenia a tela. Ak je toto v harmónii, tak sme na dobrej ceste. Vidím sa v jednotlivých fázach svojho života a mnohokrát som robila a objavovala veci bez akejkoľvek podpory, za sťažených podmienok a nebolo to ľahké. Vtedy si uvedomím, čo by som za to dala, keby sa niekto našiel a ukázal mi cestu, podporil ma, alebo len kráčal so mnou….a viem, že sa tam vždy viem vrátiť, ako som sa cítila a čo som prežívala. Neviem to spraviť za nikoho, ale tá podpora je to, čo chcem poskytovať. Ale treba o ňu požiadať a aj to sa treba niekedy naučiť.

Síce ešte nemáš 40, myslíš si, že máš čo povedať našej komunite?

Delí ma od toho len jeden rok. A hoci na to možno nevyzerám, za čo som naozaj vďačná svojmu nastaveniu a životnému štýlu a toto chcem odovzdávať ďalej, ale na druhej strane, asi objemom udalostí, čo som si prežila, sa cítim akousi vyzretosťou omnoho staršia. Mojich 10 posledných rokov sa zdá ako 100 rokov v množstve deja a zmien, prežitých zážitkov a práci na sebe.

Je úplne samozrejmé, a kto to nechce vidieť, tak ho to aj tak neobíde, že po 35ke, ten kto sa nezačne zamýšľať nad svojím zdravím a návykmi úplne seriózne, tak sa už len tam obral o mnoho rokov aktívneho a kvalitného života a vyberá si cestu bolesti. Nehovorím, že proces starnutia vieme zastaviť, ale minimálne vieme spomaliť vek nášho fyzického tela, odstrániť choroby, bolesti, utrpenie, za ktoré si môžeme sami nevedomosťou alebo nedbanlivosťou.

Naozaj asi v tom zrelom veku začneme objavovať naše skutočné ja, potreby a spomalíme. Veď je to  niečo úžasné, keď si konečne môžeme začať užívať ovocie poznania. Je veľmi smutné, keď ľudia po 50 na Slovensku sú už doslova pochovaní zaživa, ťažko sa na to pozerá, keď viete, že to takto nemusí byť.

Je to celkový systém, prečo Nemci, Holanďania a Škandinávci si začínajú naozaj užívať až v dôchodku….a nehovorím o ďalekom východe, kde to pochopili už dávno a pevne verím, že viac vplyvov bude prúdiť odtiaľ, to je aj moja inšpirácia…zase je to len na nás, aby sme sa k tomu pričinili. Áno, dá sa to dosiahnuť aj u nás. Však si predstavte, je mnoho ľudí, ktorý práve v dôchodkovom veku objavili svoje poslanie, profesie, či začali napĺňať svoje sny.

Vždy treba najprv vykročiť a začať na sebe pracovať…výsledky sa dostavia po čase. Nečakať kým sa zmenia vonkajšie podmienky, ale položiť si otázku, čo pre to môžem urobiť dnes ja. Každá zmena je proces a hlavne prekonanie zóny komfortu a našich strachov, čomu sa tiež venujem…lebo to, čo nájdeme za tým,  stojí za to. A vôbec, čo môžeme stratiť? Bolesti, choroby, beznádej, nudu, prázdnotu? Idete do toho s nami?

Čo by si ešte odkázala na záver?

Ďakujem za váš čas, že ste si prečítali rozhovor až do konca a gratulujem, lebo tým že ste tu, tak pracujete na sebe a hľadáte spôsoby a nie výhovorky….lebo to vie každý. Prajem vám, aby ste sa čo najdlhšie dobre cítili, vedeli sa uplatniť, našli, čo vás napĺňa a podporovali sme sa navzájom.  Keď každý z nás každý deň vygeneruje dobrú energiu a niekoho podporí….tak sa hneď bude žiť lepšie. Budem sa snažiť k vám pravidelne prihovárať už s konkrétnymi témami a tipmi a určite ma neváhajte kontaktovať, ak máte nejaké otázky.

Ďakujeme za rozhovor Nela. Prikladáme kontakty – pretože dobré je treba šíriť:)

 Nela Sullens, Odborníčka na vytváranie zdravých návykov a zdravé formovanie postavy  

Koučka zdravého životného štýlu / Medzinárodná certifikovaná osobná trénerka / Expertka na fitness výživu

Web: www.nelasullens.com

FB SK: https://www.facebook.com/nelasullens/
Insta SK: https://www.instagram.com/nelasullens/

FB EN: https://www.facebook.com/nelasullensofficial/
Insta EN: https://www.instagram.com/nelasullensofficial/

Rozhovor pripravila: Martina Valachová