Meníme postoje a prístup, hlásime sa k hodnotám, o ktorých nám naše mamy určite nehovorili. Hlásime sa k sebe samým. Všetko, čo máme do tejto chvíle odžité, zrejme muselo a malo byť, aby sme vôbec mali šancu vidieť a vnímať veci z nového miesta vo vlastných životoch. A chvíľu to potrvá, pokiaľ si zvykneme.
Je to ako keď máš celé roky v byte bez zmeny rozmiestnený nábytok, alebo riady uložené v kuchynskej linke. Potom jedného dňa spravíš úplnú prestavbu a zrazu je všetko inak. A podvedome budeš ešte celé mesiace hádzať sveter na kreslo, ktoré tam už nie je. Automaticky vyberať taniere z miesta v linke, kde máš po novom napríklad korenie.
Sú to iba zabehané dráhy, hlboko vyorané v našich telách a dušiach. Chvíľu to potrvá, kým si prešliapeš novú cestu. Nevadí, ak sa zabudneš a skĺzneš do starých koľají. Jednoducho sa iba zastavíš, vystúpiš z nich a budeš kráčať po novom chodníku. Trpezlivo. Bez hnevu a sebaobviňovania. Zmena je proces, nie udalosť.“
Čas rozhoduje…
Workshop viedli skúsené lektorky, Andrea Trávničková a Dagmar Polievková. Andrea vedie školenia a workshopy v oblasti komunikácie, soft skills a public relations. Svoje workshopy vedie zážitkovou formou, ktorá dáva každému priestor pre vlastné prežitie potrebných zručností v praxi. Dagmar Polievková pracuje vo svete biznisu aj vo svete ľudských emócií. Venuje sa koučingu, HR poradenstvu a psychológii v manažmente. Obe vedú samostatné projekty venované osobnému rozvoju.
Kritérium veku uchádzačky pri výbere do zamestnania (napr, žena 40-) je podľa môjho názoru nesprávne, lebo to je proti záujmom zamestnávateľov, ktorí majú záujem prijať najlepšieho pracovníka, a naviac je to aj protizákonné. Podľa mňa to je prejav akejsi zotrvačnosti z porevolučného obdobia, keď sme slepo verili základným ekonomickým poučkám a populácia bola mladá, dynamická a veľkou ponukou práce. Teraz to už neplatí, naša populácia starne, hospodárstvo makroekonomicky rastie a narážame na nedostatok pracovnej sily. Preto si podľa môjho názoru realita trhu práce vynúti toto nazeranie opustiť. Treba však tomu pomôcť a urýchliť akceptáciu 40+ ako kvalitnej a počtom ťažiskovej časti pracovnej sily. Treba jej dať jasnú prednosť pred lákaním pracovnej sily zo zahraničia. 
CAT Kouč (Life&Business), Nezávislý HR konzultant, HR&Charity mentor, autor projektov osobného rozvoja BOTA, Ja si prácu nájdem, Month of Heroes, Peer coaching for DELL Slovakia Technical Support
Venujem sa individuálnemu koučingu, inšpirujem a sprevádzam klientov na ceste ich osobného a profesionálneho rastu. Svoje zručnosti rozvíjam v spolupráci s Inštitútom Virginie Satirovej, kde pôsobím ako odborný asistent. Som úspešnou absolventkou 2-ročného výcviku podľa modelu Virginie Satirovej pre pomáhajúce profesie. 
zvyknutí na vlastné pohodlie a akákoľvek zmena im môže priniesť stres a obavu o budúcnosť. Predtým, ako som dospel k rozhodnutiu zásadným spôsobom zmeniť svoj život, som podstúpil veľa skúšok a výziev. Tou najväčšou bol strach. Strach vo všetkých formách, či už zo zlyhania, straty, odmietnutia, osamotenia, ktoré som nadobudol v detstve. Keď už som si už myslel, že určité veci sú nad moje sily, do rúk sa mi dostali knihy s psychologickou a duchovnou tematikou. Začal som meditovať, cvičiť jogu a skúšať rôzne dychové cvičenia. Postupom času som iba pozoroval, čo sa okolo mňa deje a z akého dôvodu. Vďaka joge sa môj pohľad na svet radikálne zmenil. Nenastala zmena len po telesnej stránke, ale aj duchovnej a mentálnej. Keď raz začnete s jogou, tak vás začne meniť z vnútra a aj zvonku. Vaše telo sa mení, vaša psychika začne opravovať staré vzorce. To, čo sa nám denne dostáva do cesty, nie je náhoda a je výsledkom našich vnútorných želaní byť lepším a láskavejším, či už voči sebe, alebo iným. Obľúbil som si všetky štýly jogy od tej prvotnej hathy až po ashtangu či hot jogu.
by som mohol predcvičovať za symbolický poplatok. Už som to vzdával, keď sa zhodou okolností uvoľnila miestnosť a začal som oslovovať kolegov, či by mali záujem. Prvý mesiac to bolo slabé, ale potom sa to rozbehlo. Začali sa prihlasovať aj tehuľky. Záujem bol taký veľký, že som musel vytvoriť tabuľku, do ktorej som si poznačoval, kto sa prvý nahlásil a následne im oznámil, kto môže prísť. Prihlasovali sa aj zahraniční kolegovia, ktorí boli na stáži na Slovensku. Občas som musel kombinovať hodiny v angličtine a slovenčine. 
tomu seriózne venujú. Nosia nám zeleninu, bylinky, čo zreje… a my vymýšľame a kuchtíme. A ponúkame tiež bezlepkové verzie, vegetariánske a podobne… niektoré deti sú alergické na laktózu, takže máme produkty aj pre tie. Za starých čias by si nekúpili nič. Naša strava je fakt 5* – dávame si záležať na kvalite. Suroviny berieme od lokálnych výrobcov, farmárov a snažíme sa úplne vyhnúť supermarketom. Dá sa to. A ešte sme zatiahli aj najstarší ročník – šiestakov, aby nám chodili pomáhať. Každý deň máme na hodinku dvoch žiakov – idú sa za tým pobiť. Vyrobila som vouchers, za každú šichtu dostanú 1 a môžu si kúpiť z kantíny, čo chcú.“
naplnenosti, pohody a spokojnosti, pokiaľ z človeka vyťahuje tú najlepšiu verziu nás, tak v tom nevidím nič zlé. Vtedy je kariéra vlastne naše hobby. Nás zmysel života, naša cesta.
Oslovujú nás deti v obchode, shoppingovej mall, sme ako školské celebrity:o)) Peniaze sú samozrejme veľmi potrebné a myslím, že vďaka zmenám, čo sme spravili, budeme mať stabilný príjem. A pre mňa? Som spokojná, naozaj spokojná. A kľudná. To čo robím, mi dáva zmysel… a o to ide.“
