Keď som bola malá, moja mama to mala s otcom ťažké…veľmi ťažké. Otec nevedel žiť život po výkone trestu. Jeho hlava nevedela spracovať všetky tie fakty. Mama, ako matka, manželka bojovala s jeho veterným mlynom…snažila sa…ako mohla.
SME SILNÉ…..MY ŽENY.
Nikdy sa nevzdávame. Za žiadnych okolností.
Tak veľmi si naložíme na plecia.
Myslíme si, že máme silu chlapa… A nakladáme.
Táto hra na chlapa nám ale nesvedčí.
Hraj ženskú hru…
Buď sama sebou.
Ži svoj život, lebo chceš … A nie že musíš.
TY SI ŽENA! TAK ŇOU BUĎ!
Si ženský jednoduchá, jednoducho zmyselná…
Si ako kvet v rozkvitnutom sade…
Si tak krehká a vo vnútri zraniteľná…
TY SI JEDINEČNÁ!
SI ORIGINAL! TAK NÍM BUĎ!
Ži svoj život!
Teraz ho len prežívaš.
Na čo čakáš?
Keď príde tá správna chvíľa?
To je kedy?
Zabíjaš sa postupne…
Kde je ten tvoj zmysel bytia?
Nerozmýšľaj zajtra, ale rozmýšľaj nad tým dnes.
Už nie je na čo čakať.
Viem, že si nesmierne unavená a kolotoč povinností sa nie a nie zastaviť.
Deň máš uponáhľaný a večer nevládzeš hrať žiadnu hru. Ani matky. Ani manželky. Ani milenky. Aké smutné…
Predstieraš, že je všetko v poriadku, ale tvoje telo a tvoja hlava v poriadku NIE JE!
Prečo si tu teda? Prečo si na tomto svete, keď nemáš ten priestor…
Veď si stvorená pre lásku…
ZASTAV SA. POVEDZ VŠETKÝM: STAČILO!
TERAZ SOM NA RADE JA !
Ja mám sen. Chcem ho snívať a chcem ho žiť. Môj sen je mojím hnacím motorom.
Andrea Slobodová