Môže Trump urobiť na Kube to, čo chce?
- Líder USA stupňuje rétoriku voči ostrovu riadenému komunistami
- Zároveň USA a Kuba otvorili rokovania zamerané na riešenie sporov
- Americká ropná blokáda si vyberá daň, keďže kubánska elektrická sieť kolabuje
- New York Times uvádza, že USA hovoria Kube, že jej prezident musí odísť
HAVANA, 16. marca (Reuters) – Americký prezident Donald Trump v pondelok vystupňoval svoju rétoriku voči Kube, keď povedal, že očakáva, že bude mať „česť“ „získať Kubu v nejakej forme“ a že „môže urobiť čokoľvek, čo chce“ s touto susednou krajinou.
Tieto vyhrážajúce sa vyhlásenia prichádzajú napriek tomu, že Kuba a Spojené štáty začali rokovania zamerané na zlepšenie ich prevažne napätých vzťahov, ktoré sa dostali do jedného z najspornejších momentov za 67 rokov od chvíle, keď Fidel Castro zvrhol dovtedajšieho blízkeho spojenca USA.
„Verím, že budem mať… česť získať Kubu. To je veľká česť.
Získať Kubu v nejakej forme,“ povedal Trump novinárom v čase, keď ostrov čelí bezprecedentnej ekonomickej kríze, ktorú ešte zhoršila ropná blokáda, ktorú USA zaviedli po zajatí bývalého venezuelského prezidenta Nicolása Madura.
„Myslím tým, či ju oslobodím, získam. Myslím, že s ňou môžem urobiť čokoľvek, čo chcem. Ak chcete poznať pravdu,“ povedal Trump novinárom počas podpisového podujatia v Oválnej pracovni.
Po Trumpových vyjadreniach denník New York Times informoval, že odstránenie kubánskeho prezidenta Miguela Díaza-Canela z funkcie je kľúčovým cieľom USA v bilaterálnych rokovaniach. S odvolaním sa na štyri osoby oboznámené s rozhovormi denník uviedol, že Američania naznačili kubánskym vyjednávačom, že Díaz-Canel musí odísť, no ďalšie kroky nechávajú na Kubáncov.
Kuba tradične odmieta akékoľvek zasahovanie do svojich vnútorných záležitostí a takéto návrhy považuje za neprijateľné pre akúkoľvek dohodu.
Kolaps elektrickej siete necháva Havanu a veľkú časť západnej Kuby bez elektriny
Díaz-Canel (65), ktorý sa stal prezidentom v roku 2018 po zosnulom Fidelovi Castrovi a jeho bratovi Raúlovi Castrovi, v piatok uviedol, že očakáva, že rokovania so Spojenými štátmi budú prebiehať „na princípoch rovnosti a rešpektu k politickým systémom oboch krajín, suverenity a sebaurčenia“.
Trump však po zosadení Madura z moci a po tom, čo sa pripojil k Izraelu pri útokoch na Irán, otvorene naznačoval, že Kuba bude „na rade“.
Zvýšil tlak tým, že zastavil všetky dodávky venezuelskej ropy na Kubu a pohrozil zavedením ciel na každú krajinu, ktorá by Kube ropu predávala.
V dôsledku toho Kuba uvádza, že už tri mesiace nedostala žiadnu dodávku ropy a krajina zaviedla prísne obmedzenia spotreby energie, čo viedlo k dlhodobým výpadkom elektriny. Veľká časť ekonomiky sa zastavila. V pondelok sa kubánska elektrická sieť zrútila, čím zanechala krajinu s 10 miliónmi obyvateľov bez elektriny.
V nedeľu Trump novinárom na palube Air Force One povedal: „Rokujeme s Kubou, ale najprv sa budeme zaoberať Iránom.“
Hoci viac než tucet amerických prezidentov v priebehu desaťročí vystupovalo proti komunistickej vláde Kuby a kritizovalo jej stav ľudských práv, Washington dodržiaval svoj záväzok neinvadovať Kubu ani nepodporovať inváziu ako súčasť dohody so Sovietskym zväzom o vyriešení kubánskej raketovej krízy v roku 1962.
Biely dom zatiaľ nešpecifikoval právny základ pre akýkoľvek možný zásah na Kube.
Kubánska vláda na žiadosť o komentár nereagovala.
Správa: Daniel Trotta v Havane; ďalšie spravodajstvo: Ryan Patrick Jones v Toronte; úpravy: Caitlin Webber, Christian Plumb a Christopher Cushing
Zdroj: Reuters…