Prečo je zubár drahý? Ako na zdravé zuby bez strachu, bolesti a zbytočných výdavkov
Bojíte sa zubára a desí Vás účet za ošetrenie? Ja tiež. Preto som si do štúdia pozvala odborníčku na preventívnu stomatológiu Zuzanu Serafinovú. Porozprávali sme sa o tom, prečo sa zuby nekazia kvôli genetike, prečo ďasná krvácajú a ako si ich vyčistiť tak, aby vydržali zdravé desiatky rokov.
Priznám sa Vám, sadala som si k tomuto rozhovoru s pokorou. Veď kto z nás si od detstva neumýva zuby? A predsa som po pár minútach len neveriacky krútila hlavou. Zuzka rozpráva o zuboch s takou láskavosťou a zrozumiteľnosťou, že som si počas nahrávania potajomky chodila jazykom po zuboch a hovorila si, toto som mohla robiť lepšie.
Prečo sa zubný kaz nededí
Najväčší omyl, ktorý doma opakujeme, je veta aj moja babka mala zlé zuby. Zuzka to vysvetľuje jasne. Dedičné je tvar a veľkosť zubov, nie kaz. Kaz je infekčný. Dieťatko sa rodí takmer so stopercentne dobrou mikroflórou a tú zlú agresívnu mu často odovzdáme my dospelí olizovaním lyžičky alebo pitím z jedného pohára. Ak má mamka päť a viac kazov, pravdepodobne si sama nevie dokonale vyčistiť zuby a prenáša to ďalej. Dobrá správa je, že ak sa mamka naučí čistiť, dieťa už pokazené vychovať nemusí.
Krvácanie ďasien nepodceňujte
Prvý, kto kričí, nie je zub. Je to ďasno a kričí krvou. Väčšina z nás sa pri krvi zľakne a prestane čistiť. Chyba. Krv je obrana tela. Biele krvinky idú pohltiť toxické baktérie a pritom pretrhnú cievku. Ďasno nám tým ukazuje, kam sa máme s kefkou vrátiť. Keď to miesto jemne a vytrvalo dočistíme, ďasno sa začne zaťahovať a hojiť. V ústach to ide zázračne rýchlo aj preto, lebo nám pomáha slina.
A je tu ešte vážnejšia súvislosť. Dlhodobo krvácajúce ďasná znamenajú trvalo otvorenú ranu. Baktérie a ich toxíny sa cez krvné riečisko dostávajú ďalej a poškodzujú výstelku ciev. Preto dnes nebíjú na poplach len zubári, ale aj kardiológovia.
Ako hovorí moja hostka Zuzana Serafinová: Nemusíme byť dokonalí. Buďme vytrvalí.
Táto veta mi zostala v hlave. Nejde o dokonalosť na jedenkrát, ale o jemnosť každý deň.
Stačí raz denne, ale dokonale
Toto ma zarazilo najviac. Čistenie trikrát či päťkrát denne zubom škodí. Sklovina je najtvrdšia časť nášho tela, ale je neobnoviteľná a pri krčku celkom tenká. Častým drhnutím si ju zošúchame ako lak z karosérie. Biofilm sa pritom tvorí približne 24 hodín. Zuzka to prirovnáva ku kameňu v Dunaji. Po hodine je len mokrý, po dni je slizký. Preto dáva zmysel zuby raz denne naozaj vyleštiť všade a v každom kútiku, než ich povrchne drhnúť neustále.
Pastu potom chápme ako výživu, nie ako drhnutie. Najskôr vyčistiť od povlaku, až potom krémovať. Ako topánky. Nikto nedáva krém na zablatenú topánku.
Mäkká, hustá a s citom
Kedysi platilo čím tvrdšia kefka, tým lepšie. Dnes už vieme vyrobiť mäkké a pritom husto osadené vlákna v tisícoch a rovno zastrihnuté. Len taká kefka pracuje pri tlaku okolo 50 gramov. Zuzka to učí na kuchynskej váhe. Väčšina mamičiek, keď mi ukáže, ako čistí dieťaťu zuby, je cez 250 gramov, niektoré až na pol kile. Dieťa potom nespolupracuje nie preto, že nechce, ale preto, že mu je to nepríjemné.
Platí aj rada mozog nad svaly. Nepoužívame silu, ale hlavu. Kefku držíme len v prstoch, pracujú končeky vlákien a hlavou si pomáhame preklopiť kefku tam, kam rameno nedočiahne. Praváci typicky vynechávajú pravé dvojky a trojky a naopak ničia krčky vľavo, lebo tam tlačia najdlhšie. Pomôže zavrieť oči a cítiť, kde ruka naozaj je.
Jednozväzková a medzizubná kefka zachránia najviac
Jednozväzkovú kefku som mala doma roky a takmer som ju nepoužila. Prišla mi otravná. Až v kurze som pochopila, že som ňou tlačila a roztláčala ju ako kvietok. Pritom sa ňou má len ľahučko leštiť zub po zube. Nemusíme otvárať ústa dokorán a dostaneme sa aj zvnútra a vzadu. Vydrží rok aj dva.
Medzizubná kefka je podľa Zuzky revolúcia. Odstráni to, kam sa bežná ani jednozväzková nedostane. Zubná niť má efektivitu len okolo 4 percent. Je to ako krájať puding niťou v hrnci, puding tam zostane. Fľašková medzizubná kefka ho vyberie. Rozhoduje tenký drôtik, aby vošla, a dlhé vlákno, aby vyčistilo. Celé medzizubkovanie je na 25 sekúnd. Vojdem, vyjdem. Ak to bolí a krváca, je tam otvorená rana. Keď vydržíte sedem dní po sebe, zápal sa stiahne a bolesť odíde.
Dýchanie nosom formuje zuby aj tvár
Veľká téma, ktorú som nečakala. Ústne dýchanie zužuje horný oblúk, kriví zuby, vysušuje sliznice a povlak je potom zapečený a tvrdý. Nosný dýchač si zub vyleští po pár pohyboch, ústny dýchač potrebuje raz toľko času. A druhá brada u detí často nie je z obezity, ale z nepoužívaných podjazykových svalov. Preto už pani učiteľky na prvom stupni cvičia s deťmi perový uzáver a jazyk na podnebí. Deti sú potom sústredenejšie a lepšie im to myslí.
Odchádzala som zo štúdia s pocitom, že sme vyložili celý vagón možností, problémov aj riešení. Nie, zuby nie sú v živote najdôležitejšie. Ale sú drahé. A my ich potrebujeme na prežúvanie aj na reprezentáciu. Oplatí sa venovať im tých pár minút denne doma na gauči s rodinou, než hodiny v čakárni a v kresle aj s poriadnou platbou.
Ak cítite, že doteraz ste si zuby čistili len ako plochu, pozrite si celý rozhovor tu: https://youtu.be/MlcyCs8jzcw A ak chcete ísť do hĺbky a naučiť to aj deti, pripravili sme pre Vás rozšírený kurz pre deti aj dospelých na skola.odznova.sk/zuby. S kupónom VYHODNE15 máte lepšiu cenu, ktorá nestojí ani toľko ako otvorenie dverí u zubára.
Kapitoly:
- 00:00 Privítanie a hostka Zuzana Serafinová
- 02:23 Ako sa v 18 rokoch naučila správne si čistiť zuby
- 05:07 Dedičnosť nerozhoduje, návyky a dýchanie áno
- 09:20 Zubný kaz nie je dedičný, je infekčný
- 10:34 Zápal ďasien a jeho súvis s infarktom
- 12:18 Prečo stačí čistiť raz denne, ale poriadne
- 14:50 Krvácanie ďasna ako signál tela a sila sliny
- 27:19 Mäkká hustá kefka a jemný tlak
- 32:23 Koľko času naozaj potrebujú dospelé zuby
- 37:08 Jednozväzková kefka ako zázrak na kúty
- 46:07 Zubná niť verzus medzizubná kefka
- 53:35 Zdravé ďasná chránia srdce
- 57:44 Pozvánka do kurzu a záver rozhovoru