Poznáte to…z času na čas vám Facebook ukáže fotku alebo status, ktorý ste kedysi uverejnili a pripomenie vám, čo sa udialo v ten istý deň pred rokom, dvomi, desiatimi…ďalej presne neviem, lebo ja som začala Facebook používať až v roku 2007 po mojom odchode do Anglicka, predovšetkým preto, lebo som chcela byť v kontakte s rodinou a priateľmi na Slovensku…
Čo ste robili 17.Novembra 1989 vy?
Tento týždeň mi Facebook okrem iných spomienok – vyzeralo to byť obdobie mimoriadne bohaté na rôzne udalosti – ukázal aj jednu spomienku na Nežnú revolúciu.
Bol to jednoduchý rozhovor, respektíve, skôr odpovede na dve otázky, o ktoré ma požiadal Banskobystrický samosprávny kraj v rámci akejsi ankety pri tridsiatom výročí Zamatovej revolúcie. Na svoje Facebookovej stránke potom tlmočil tieto moje spomienky spolu s odpoveďami ďalších osobností, ktoré vtedy pred tridsiatimi rokmi stáli na námestiach.
Ja som popravde veľmi na tom námestí nestála
Dobré duše z Oddelenia kultúry v Banskej Štiavnici sa totižto obyčajne nado mnou zľutovali a nechali ma sedieť v otvorenom okne ich kancelárie s polročným Jakubom v náručí. Fotka z Námestia Sv. Trojice však jasne dokumentuje, ako ta tam vtedy vyzeralo a ako to určite tohoto roku nebude…
Prikladám teda spomínaný text a verím, že sa aj vy radi pripojíte so svojimi spomienkami na 17.November 1989… nič iné nám totižto v tejto „COVID“ dobe asi neostáva, len spomínať. Našťastie však, spomienky nám nemôže nikto zakázať a ani zobrať…
Čo ste robili a ako ste vnímali dni okolo 17.Novembra 1989 ?
V novembri 1989 som bola na materskej dovolenke so synom Jakubom…doteraz je na ňom poznať, že je to „revolučné dieťa“…Ale vážne, bola som v podkroví Rubigallu, keď českí herci z Brna odmietli odohrať predstavenie a miesto toho s nami divákmi diskutovali o situácii v Prahe, o ktorej sme vedeli veľmi málo. Prišla som domov nadšená a plná viery v zmenu. Moje nadšenie pokračovalo aj prakticky…na ockovom starom písacom stroji som písala prvé články do novín VPN a hrdo nosila trikolóru na stretnutia na Trojici.
Verila som v zmenu a tešila som sa zo slobody, v ktorú som už po toľkých rokoch ani nedúfala – ako dcéra evanjelického farára som si za socializmu toho vytrpela celkom dosť…mali sme s bratom problémy dostať sa na vysokú školu a celkovo sme boli neustále vystavovaní tlaku, že sme nepriatelia socialistického režimu, keďže náboženstvo sa nezlučovalo s komunistickou ideológiou.
Bohužiaľ, nie všetko, v čo sme pred tridsiatimi rokmi verili, sa dotiahlo do konca a podobne ako aj v iných krajinách sveta, aj u nás sa ukázalo, že len nadšenie nestačí…
Akoby ste dnešnému 15 ročnému človeku vysvetlili čo bol November 1989?
Dnešná generácia „ miléniálov“, ako sa im zvykne hovoriť, je narodená s mobilmi v ruke a žije vo svojom svete, zmixovanom z reality a virtuálnej reality sociálnych sietí. Všeobecne je ťažké pochopiť niečo, čo ste nezažili na vlastnej koži, aj moja generácia vnímala napríklad prvú či druhú svetovú vojnu inak ako moji rodičia či starí rodičia.
Na druhej strane sú to poväčšine – a aj v tom Novembri boli – práve mladí ľudia a študenti, ktorí sú nositeľmi pokroku a zmeny a ktorí sú mimoriadne citliví práve na pocit nespravodlivosti a neslobody.
Možno by som im dala za príklad protesty v Hongkongu, kde sa takisto pokojne, ale vytrvalo protestuje proti tlaku nespravodlivého komunistického čínskeho režimu, kde je sloboda podobne relatívny pojem ako tomu bolo kedysi u nás v Československu…
Autorka je spisovateľka a blogerka