Kráľovná bielych tenisieeeeek. Celá posádka auta sa prekrikovala tak, že Joža Ráža ani nebolo počuť. Všetci, okrem Ľudky, spievali. Nikto si nevšimol, že ona len ticho sedí a pozoruje krajinu ubiehajúcu za oknom.
Stŕpla v momente, keď ho videla na námestí. Držal sa za ruky s blondínkou, ktorá vyzerala ako modelka z časopisu. Ľudka najprv neverila vlastným očiam. Ostala stáť a dvojicu chvíľku pozorovala. On jej niečo zašepkal do ucha a ona sa rozosmiala. Hravo mu capla po zadku a on ju nežne pobozkal do vlasov. Nastúpili spolu do auta a odišli. Ako pár z nejakého romantického filmu. Boli dokonalí. A čo bolo najhoršie, aj cez celé námestie bolo cítiť, že ich vzťah je úprimný.
Určite mu ani nenapadlo, že Ľudka si vyrazí s kamarátmi na výlet. Určite sa kilometre vzdialený s tou cudzou blondínou cítil v bezpečí. Bol uvoľnený, lebo ani vo sne nepočítal s tým, že by ho niekto uvidel. A bol šťastný, čo ju asi bolelo najviac. Ľudka cítila vlhkosť na líci a uvedomila si, že plače. Ešteže si nikto na námestí nič nevšimol. To by bola v aute iná nálada. To by ju všetci ľutovali. Polia sa zmenili na budovy a auto sa blížilo na sídlisko, kde všetci bývali. Scénka z námestia naďalej ležala Ľudke v žalúdku a ona si nevedela ani predstaviť, čo má teraz robiť.
Ako sa môže vrátiť domov? Ako sa mu môže pozrieť do očí? Čo má urobiť?
Má povedať mame, že videla otca s inou ženou?
(Foto: https://unsplash.com/@jtylernix)