Vyskúšal som Ivermectin pre kone a potom som ho odporučil aj rodine a priateľom.

Vyskúšal som Ivermectin pre kone a potom som ho odporučil aj rodine a priateľom.

Je to pravdivý príbeh (svedectvo), ktorý začal niekoľko mesiacov dozadu. Musím ho povedať celý, aby som dokázal zmysluplne opísať skutočnosti…

Rok máme zatvorenú firmu. Nemáme čo robiť ‒ živil nás cestovný ruch.

Odkedy sme zatvorení, pozorne sledujem informácie o covide. Mám šťastie, že mám ešte oboch rodičov, krstných rodičov a ďalších v rodine, ktorí už patria medzi tých „skôr narodených“. Mám ich rád a situácia okolo korony mi naháňa strach.

Bojím sa o nich. Preto sa snažím dopracovať k čo najviac informáciám, aby sme vedeli, ako reagovať, keď ten čas príde. Na jeseň som zachytil prvé informácie v súvislosti s Ivermectinom. Nebral som ich veľmi vážne. Ale iba do momentu, kým som informácie o Ivermectine nečítal na Facebooku, prostredníctvom vyjadrení Mira Šteca.

Poznám toho chlapa osobne. Mal som s ním v živote tú česť a počas rozhovorov s ním som nadobudol pocit, že ten chlap ‒ do čohokoľvek sa pustí, vždy naštuduje, čo sa dá. Vďaka tomu má za sebou veľa mimoriadne úspešných projektov. Dôverujem mu. Vyvinul som snahu získať Ivermectin pre prípad, že ho budeme potrebovať. Keďže Ivermectin na Slovensku v humánnej forme nebol, zavolal som svojmu veterinárovi, ktorý sa mi stará o zvieratá, a poprosil ho o jednozložkovú pastu pre kone, s obsahom Ivermectinu (Noromectin).

Kúpil som 15 kusov Ivermectinu pre kone a mal ich doma odložené pre najhorší prípad.

Mirovi som poslal fotky, ako to vyzerá a povedal som, že už som pripravený. Koncom decembra som sa dozvedel z dôveryhodných zdrojov, že niekoľko pacientov na Slovensku úspešne absolvovalo liečbu Ivermectinom na vlastnú päsť. Stále som však nemal hmatateľnú osobnú skúsenosť. Čas plynul ďalej. V polovici januára sa nám pokazil vo firme server a potreboval som súrne pomoc môjho kamaráta Tomáša (Tomas Mika).

Tomáš bol ochotný a pracovali sme na serveri vyše 4 hodín (nemali sme rúška – áno podcenili sme to). To bola sobota. V nedeľu nato mi volá Tomáš, že je pozitívny. Nevedel som, čo robiť. Tomáš vravel, že sa cíti dobre. Ja som volal kamarátke, doktorke anestéziologičke, s jedinou otázkou, aká je šanca, že ma Tomáš za ten čas nakazil. Povedala mi – pravdepodobnosť, že som nakazený je takmer 100 percent.

Som relatívne mladý (42) a športujem. Chcel som vedieť, aký má na to ona názor.

„Pozri, robím denne v prvej línii. Robím priamo na covid oddelení pacientov v kritickom stave. Takých, ako ty, som už videla veľa na ventilátore. Takých, ako ty, som videla zomierať.“

Moja psychika sa zmenila a v hlave mi išlo dookola, že čo mám teraz robiť?

Podľa informácií, ktoré som čítal a ktoré vypracoval doktor Marik, som vedel:

• Nečakaj – strácaš čas a daj si okamžite Ivermectin.
• Čím skôr si ho dáš, tým menej riskuješ.

Tak som si dal prvú dávku ivermectinu pre kone…

Počas karantény sme si volali s Tomášom, on sa stále cítil dobre a ja som mal ísť vo štvrtok na test. Pokračoval som v liečbe. Vo štvrtok som mal negatívny test (aj tri ďalšie testy nato, každé 4 dni, a príznaky som nemal žiadne – povedal som si, že doktorke predpoveď nevyšla, ale možno zabrala liečba). Tomášovi začali na 6. deň príznaky. Povedal som mu o Ivermectine, ale vravel, že to nie je také zlé. Na ďalší deň volal, že je to horšie a cíti sa nepríjemne. Súhlasil s Ivermectinom. Nasadil si liečbu. O dva dni volal, že príznaky citeľne ustupujú.

Rozprával som tento príbeh svojim priateľom a známym. Jednou z nich je moja suseda.

Asi pred tromi týždňami mi volala Sylvia, že jej rodina je pozitívna a veľmi sa bojí o otca a mamu.

Jej otec patrí do veľmi rizikovej skupiny, vysoký vek 70 rokov, nadváha 120 kg, silná cukrovka plus ďalšie diagnózy. Rozprávali sme sa, či vsadíme na Ivermectin. Po krátkom rozhovore sme dospeli k názoru, že niet čo stratiť a ideme do toho. Pretože som bol na chalupe, sadol som hneď do auta a letel za nimi, čas hral proti nám. Keď volala, mal už príznaky, ktoré sa z hodiny na hodinu zhoršovali. O 23:00 hod. dostal prvú dávku Ivermectinu, keď ho už bolelo celé telo, každý pohyb mu spôsoboval bolesť.

Vysvetlil som im komplet liečbu podľa protokolu Dr. Marika. Taktiež, ako je veľmi dôležité dodržať každý detail, pretože Ivermectin funguje len ako súčasť protokolu. Poslúchli na slovo, uverili protokolu Dr. Marika a všetci pozitívni sa pustili cestou liečby Ivermectinom, pričom najväčšia pozornosť bola sústredená na vysoko rizikového otca (jeho ošetrujúci lekár mu vždy, odkedy je korona, prízvukoval, ako veľmi si musí dávať pozor na covid ‒ jeho šance na prežitie, s jeho diagnózami, nevidí).

O dva dni sme sa potešili, keď Sylviin otec šťastným hlasom plným optimizmu priznal markantné ustúpenie príznakov. Celá rodina, všetci do jedného, čo boli pozitívni, prešli covidom bez následkov. Tento príbeh som porozprával svojmu kamarátovi Martinovi. O pár dní nato volal, či mám Ivermectin, pretože žena jeho kamaráta má nepríjemné príznaky a chceli by skúsiť liečbu Ivermectinom, lebo je to s ňou vraj zlé a dostali strach.

Hneď som sadol do auta a išiel za ňou do Zvolena. Prišiel som v noci, mala karanténny byt na 3. poschodí. V zdesení som pozeral z diaľky na to, ako sa mladá 36-ročná žena s obrovskou námahou a bolesťami zohýna po lieky na zemi. Hovorila slabým hlasom, bola vyčerpaná a ubolená. Vysvetlil som jej celú liečbu podľa protokolu. Hneď okamžite na to začala s liečbou. Do dvoch dní mi volal hlasom plným šťastia jej manžel (Juraj Smutný) a povedal, že sa jej neskutočne uľavilo a príznaky citeľne ustúpili. A takto by som mohol pokračovať ďalej…

Vieme, že liečba Ivermectinom nie je stopercentná, ale teraz, v tejto chvíli, s týmito skúsenosťami, s takouto osobnou spätnou väzbou, v nej vidím obrovskú nádej.

Odborníci, analytici, ktorí o tom píšu a ktorých sledujem (Miro Štec, Juraj Mesik a ďalší…), robia neuveriteľný kus poctivej práce, majú to zmáknuté do neuveriteľných detailov.

Pravidelne sa pýtam a vždy dostávam odpoveď, čo treba spraviť. Moja vzorka je zatiaľ okolo 100 ľudí. Do bodky veľmi priaznivá spätná väzba. Mám priateľov lekárov a zdravotné sestry po celom Slovensku. Z prvej ruky mám možnosť vnímať, aká katastrofálna situácia je v nemocniciach. Keď vidím, ako na to reaguje vláda, je mi zle! Zomiera stovka ľudí denne a vláda má čas debatovať na kadejaké podružné témy. Zomiera stovka ľudí a minister zdravotníctva Marek Krajčí nevidí možnosť, žeby niekto dokázal robiť jeho prácu lepšie.

Ako ten človek môže spať?! Situácia u nás je predsa výsledkom jeho práce. Aké ego musí mať alebo aký nerozumný musí byť človek, ktorý dokáže verejne prehlásiť, že nevie o inom človeku, ktorý by mohol situáciu zvládať lepšie? Celoplošné testovanie, ktoré nemalo žiadnu oporu odborníkov, dodnes neprinieslo žiaden výrazný úspech.

Na základe skúsenosti hovorím, že dnes je veľa ľudí, ktorí Ivermectinu neveria… až pokým nemajú pozitívny test.

V ten moment okamžite volajú a snažia sa zohnať Ivermectin. Ivermectin je opodstatnená nádej, je to šanca. Ale všetko stojí na politikoch. Nie my sme to pokazili. Oni to nezvládli, do bodky celá koalícia, nikto z nich. Hádajú sa o nezmysloch, strácajú čas, ktorý je mimoriadne drahý. Pán Krajčí, teraz tu vám hovorím, som si stopercentne istý, že existujú ľudia na Slovensku, ktorí vašu prácu zvládnu neporovnateľne lepšie. Počet denných úmrtí na covid je váš výsledok.

Ešte na záver, pre každého, kto by v mojom statuse chcel vidieť politiku.

Nie som politicky angažovaný. V posledných voľbách som si dokonca želal, aby došlo k výmene Smeru (nadobudol som pocit, že majú príliš veľa káuz). Nemal som favorita, komu by som to „hodil“. Rozhodol som sa, že budem voliť toho, kto, podľa posledného neverejného prieskumu, má reálnu šancu zvíťaziť nad Smerom. Nevolil som dobre. Chcel som zmenu. Rýchlo som vytriezvel, presvedčili ma pred voľbami, že plagiátor v politike nemá čo robiť, avšak po voľbách sú tam zase a sú to presne tí, ktorí najviac proti tomu bojovali, žiadna zmena.

A podobných príkladov je strašne veľa za ten jeden rok.

Cítim sa oklamaný, ako nikdy. Cítim sa vinný za to, že máme teraz vo vláde diletantov. Bezmocný to zmeniť. Slovensko nemá k dispozícii ešte tri roky na ďalšie mega neracionálne rozhodnutia. Za ďalšie tri roky po týchto ostane iba spúšť.

Vyčítam vláde tieto skutočnosti, ktoré vedome ignorovala v priebehu pandémie o ktorých mala podrobné informácie a nekonala:

1. Ignorácia priameho vplyvu hladiny vitamínu D3 na riziká spojené s priebehom covidu. Informácie o tom sú známe mesiace, sú potvrdené extrémne dôveryhodnými podkladmi.
2. Celoplošné testovanie v takomto nastavení, aké je dnes, ignoruje vedecké podklady, ktoré fakticky upozorňujú na veľmi veľké riziká s tým spojené. Odhad rizík je násobne väčší ako odhad pozitív.
3. Ignorácia podkladov k liečbe Ivermectinom ‒ od novembra sú vláda a kľúčoví slovenskí odborníci a zdravotníci informovaní o štúdiách, ktoré hovoria v jej prospech. Ignorovať takéto informácie nebolo racionálne, bolo minimálne odôvodnené odskúšanie liečby experimentálnym spôsobom. Som presvedčený, že potrebný počet dobrovoľníkov by sa našiel. Vláda argumentuje tým, že sa obáva nežiadúcich účinkov. Autor protokolu tvrdí, že sa niet čoho obávať. Vláda argumentuje možnými problémami s pečeňou. Autor protokolu Dr. Marik vypracoval k tomuto tvrdeniu rozsiahlu štúdiu, kde tvrdí, že poškodzovanie pečene v týchto dávkach nehrozí.

Komu veriť? Autorovi protokolu s vedeckým indexom H s hodnotou 88, čo je násobne vyššia hodnota, akú majú naši poprední vedci, ktorí sa k postupom na Slovensku vyjadrujú a ktorí jeho tvrdeniam oponujú? Alebo autorovi protokolu, ktorý bol pod prísahou ochotný prezentovať svoje štúdie, štatistiky a výsledky v senáte Spojených štátov?

Anton Májovsky

Korektúra: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

Mohlo by vás zaujímať…

Súťaž o biolampu STIMLIGHT v hodnote 139€. Získajte prístroj, ktorý pomáha zdraviu celej rodiny!