Vzory
Chlap, hrdina, žena, ulica
Koniec februára, zvoní mi telefón. CHLAP-HRDINA Vladko sa pýta, ako sa máme. FB mu akurát pripomenul, že sme sa pred tromi rokmi spoločne s jeho ŽENOU Majkou a mojím mužom kúpali na jazierku pri Senci.
Usmejem sa, chvíľku debatujeme. Som zvedavá, čo majú nové.
„Majka teraz išla na chvíľku do Prahy, ale inak obaja robíme z domu,“ vysvetľuje Vladko a dodáva:“Tento rok sme síce zimné plávanie vynechali, ale zase od januára pomáhame niekoľkokrát do týždňa ako dobrovoľníci na centrálnom príjme v nemocnici.“
Prihlásili sa na výzvu, ktorú začiatkom roka zverejnilo MZ SR v RTVS.
„A je vás tam veľa?“, pýtam sa.
Keď ich zaúčali, boli traja. Vladko, Majka a ešte jeden mladý chlapec.
„Ten sa ukázal v službe dvakrát, potom to vzdal. Asi to nie je pre každého. Robíš, čo ti povedia, vidíš veľa bolesti, dusiacich sa ľudí, občas aj takých, ktorí už svoj boj prehrali. Robíš denné i nočné, podľa potreby. A potom prídeš domov a opäť si rodičom dvoch detí, stredoškoláka a vysokoškoláka a samozrejme, zamestnancom na home office s presnými úlohami.“
Vladko s Majkou sú ITčkári, tesne pred päťdesiatkou. Ľudia, s ktorými sa nevidíme často, ale vždy radi. S Majkou a kvetinárkou Evkou sme kedysi patrili k prvým ľadovým medvediciam v Senci;) Dnes sa nad tým len usmievam a hovorím si: Vladko a Majka sú dobré VZORY.
Nie gramatické, o ktorých sa učíme v škole.
Ani tie, ktoré nám denne podsúvajú sociálne siete.
Skôr do života.
Plné lásky a človečiny.
Vzory, o ktorých sa možno raz dozvie aj ULICA.
P.S. Len pre doplnenie – Vladko je so svojimi 130-mi odbermi krvi aj nositeľom Kňazovického plakety