Temperament je zdrojom smútku i radosti každého z nás.
Temperament je zdrojom smútku i radosti každého z nás. Je to súhrn charakteristických znakov, ktoré svojou kombináciou a vplyvom vonkajších zásahov (kultúrou, výchovou, vzdelávaním,….) tvoria náš jedinečný osobný kód. V ňom je naprogramovaný spôsob nášho vnímania, konania, prežívania a reakcií na rôzne podnety. Prejavuje sa vo všetkých črtách našej osobnosti a môžeme ho nazvať i povahou alebo letorou. Je to niečo, čo si v našom správaní a prežívaní sami príliš neuvedomujeme, ale podľa čoho sme druhými ľahko identifikovateľní a rozpoznateľní.
Je to to prvé, čo si na nás druhí všimnú a čo u nich ovplyvní prvý dojem z nás.
Pôsobením nášho temperamentu už pri prvom stretnutí zasievame v druhých semienko sympatií alebo antipatií. Nejde tam ani tak o to, ČO hovoríme a ČO robíme, ale AKO. Ako kráčame, ako stojíme, ako sa usmievame, ako používame svoj hlas, ako prejavujeme svoje emócie, ako prežívame zmeny, ako vyjadrujeme nesúhlas atď.
A prečo som v úvode napísala, že je temperament zdrojom smútku i radosti nášho života?
Lebo spokojnosť so svojim správaním (a často i svoju hodnotu) odvíjame práve od toho, ako naše vystupovanie a hodnotu vidia a oceňujú druhí – slovom i neverbálne: výrazom v tvári, dotykom, pochvalou, kritikou, prejavom náklonnosti či odmietnutím. Potľapkanie po pleci nás oprávňuje k veselosti, zdvihnuté obočie ku spozorneniu.
A či je to spravodlivé?
Ťažko povedať, ale vzhľadom k tomu, že podľa rovnakého vzorca hodnotíme i my tých druhých, radšej sa prikloňme k názoru, že je to s prihliadnutím na okolnosti spravodlivé.
Aj keď kruté.
Väčšinou totiž hodnotíme druhých podľa toho, čo je prirodzené a normálne pre nás (podľa temperamentu vlastného), takže to pre hodnoteného dopadá len málokedy podľa jeho predstáv.
Rozvahu a pomalšie tempo flegmatika hodnotí cholerik ako lenivosť. Naopak, cholerikovu schopnosť okamžite reagovať a veci bleskovo riešiť vidí flegmatik ako zbrklosť. Zatiaľ, čo si melancholik myslí, že udeľuje cenné rady a objektívnu spätnú väzbu, sangvinik ho aj s jeho večnou kritikou posiela kade ľahšie a obviňuje ho z neznesiteľného poučovania a memorovania. Najprirodzenejším základom jeho správania je totiž improvizácia (metóda pokus – omyl), čo melancholik považuje za neospravedlniteľnú nezodpovednosť a hazard.
A tak sa tu stáročia vadíme a vyčítame si navzájom svoje nedokonalé prirodzenosti a svoj potenciál, ktoré by sme si mali na druhých vážiť a obdivovať.
Škoda.
Prečo?
Lebo dopĺňajú mozaiku.
Ak by sa spojili flegmatikova rozvaha a trpezlivosť, cholerikova rozhodnosť a a vynaliezavosť, melancholikova vytrvalosť a citlivosť i sangvinikova spontánnosť a životný optimizmus, vznikol by spoločenský ideál, ktorý by mal všetko, čo tento svet od človeka potrebuje.
No, ale pretože toľké šťastie by jednotlivec neuniesol, je každý z nás poverený zvládnutím aspoň jednej štvrtiny tohto potenciálu. (Pod vedením a za večného optimizmu pani prírody, ktorá už tisícročia verí, že raz celý tento jej jednoduchý zámer snáď pochopíme).
PhDr. Věra Tepličková
Autorka vedie poradňu VeraTemp. Ide o na Slovensku pravdepodobne jedinú poradňu, ktorá sa zaoberá temperamentom. „Rozhodla som sa, okrem svojej práce v poradni, tému temperamentu popularizovať. Robím prednášky, besedy a iné formy osvety v rôznych prostrediach a pre rôzne cieľové skupiny (učitelia, študenti, rodičia, verejnosť, firmy,…). V tejto práci som našla zmysel svojho života a vôbec mi nevadí, že mám 56 rokov a začínam odznova.“
Pripravila: Martina Valachová. Věru môžete kontaktovať tu: https://www.veratemp.sk/