Keď telo kričí a duša už nechce mlčať

Telo nikdy nebojuje proti nám. Len veľmi presne ukazuje, kde sme sa stratili.

Hovorí sa, že telo nikdy nebojuje proti nám. „Dajte mi pokoj. Chcem byť sama. Najlepšie v posteli, pod perinou. Spánok je jediným mojím únikom, iba vtedy necítim bolesť.“ Toto nie sú len slová. Toto je realita mnohých ľudí, ktorí sa navonok usmievajú, fungujú, zvládajú… a pritom sa vo vnútri rozpadávajú.

Úzkosti. Depresie. Vnútorné napätie. Pocit, že už nevládzem.

A pritom „podľa výsledkov“ je všetko v poriadku. Ale telo neklame. Pri mojej práci sa opakovane ukazuje, že to, čo nazývame problémom, je často len dôsledok niečoho hlbšieho. Niečoho, čo sa roky ukladalo – v tele, v nervovom systéme, v psychike… aj v duši.

Takýmto prípadom bola aj Adriana.

Prišla vo fáze, keď už bola vyčerpaná na všetkých úrovniach. Navonok mala život, ktorý „mal byť šťastný“. Vo vnútri však prežívala úzkosti, depresívne stavy, stratu energie a silný vnútorný tlak. Jej telo bolo dlhodobo v kŕči. Pomocou systému TimeWaver sa začal ukazovať obraz, ktorý dával zmysel. Nie ako diagnóza, ale ako mapa.

Nervový systém bol extrémne preťažený.

Fungoval v permanentnom napätí. Signály z mozgu boli v stave „preťaženia“ – až na úrovni, ktorú by sme mohli označiť ako kritickú. Dura mater – obal mozgu – bol v silnom napätí, čo spôsobovalo, že mozog nemohol správne spracovávať informácie. Nervy boli doslova stlačené. Myšlienky neboli voľné – boli kŕčovité, opakujúce sa, nutkavé.

A ona to cítila.

Hovorila o tom, že nevie „vypnúť“, že je stále v napätí, že jej myseľ ide dookola.

Telo nikdy nebojuje proti nám. Len veľmi presne ukazuje, kde sme sa stratili. 

Zároveň sa ukázali dlhodobé fyzické záťaže.

  • Toxíny v čreve – staré, chronické. Imunitný systém nefungoval súdržne, akoby jeho časť „pracovala na inom mieste kde mala“. V tele sa nachádzali stopy ťažkých kovov, z amalgámových plomb. Väzivá boli oslabené, telo strácalo pevnosť.
  • Obličky a nadobličky – teda orgány spojené so zvládaním stresu a životnej energie – boli vyčerpané.
  • Mozog nemal dostatok výživy. Nervový systém nemal z čoho regenerovať.
  • Chýbala základná vec: pozitívna sila. Energia pre život.

Toto však nebolo len o tele.

Na hlbšej úrovni sa ukázalo, že jej systém je nastavený na „držanie“. Držanie emócií, situácií. Držanie kontroly. Neustále napätie, neustála snaha zvládnuť všetko, neukázať slabosť, nepadnúť. Centrálny a periférny nervový systém boli v extrémne silnom spojení – nič sa neuvoľňovalo. Všetko zostávalo „zaseknuté“.

A práve toto vytváralo vnútorný tlak, ktorý telo už nedokázalo uniesť.

Za tým všetkým boli potlačené emócie. Staré zranenia. Situácie z detstva, ktoré neboli spracované a záťaže z rodinnej štruktúry. Hnev, smútok, bezmocnosť… ktoré nemohli byť vyjadrené. A tak zostali v tele. Práca preto nebola len o „liečení symptómu“. Bola to hlboká práca na viacerých úrovniach.

Na fyzickej úrovni sme začali s detoxikáciou – postupným uvoľňovaním toxínov, podporou čreva, imunity, obličiek a nadobličiek. Dopĺňali sme výživu pre mozog a nervový systém, aby mal z čoho fungovať. Na úrovni nervového systému sme pracovali na uvoľnení napätia, aby sa telo dostalo z permanentného režimu prežitia. Na emocionálnej úrovni sme stabilizovali prežívanie a postupne uvoľňovali väzbu na problém, ktorý ju definoval.

Prestávala byť „tým problémom“.

Na hlbšej úrovni začala chápať, čo sa v nej deje.

  • Že nemusí všetko držať.
  • Že nemusí všetko zvládať.
  • Že môže pustiť.

Postupne sa dotkla vzťahov – k matke, k bývalému partnerovi, k sebe. Prišlo pochopenie. Odpustenie.

A najmä – zmena vzťahu k sebe samej.

Jej duša nepotrebovala viac kontroly.

Chcela slobodu.

A keď sa toto začalo meniť, telo reagovalo.

Napätie sa uvoľňovalo. Energia sa vracala. Nervový systém sa postupne dostával z kŕča.

Symptóm prestával byť potrebný.

Tento príbeh nie je o zázraku. Je o tom, že keď sa pozrieme dostatočne hlboko, všetko začne dávať zmysel.

A že telo nikdy nebojuje proti nám. Len veľmi presne ukazuje, kde sme sa stratili. Skutočná zmena však prichádza vtedy, keď sme ochotní urobiť pre svoje uzdravenie naozaj všetko. Hĺbka, do ktorej sa môžeme pozrieť, vždy závisí aj od toho, koľko sme ochotní priniesť sami.

Pripravila: Jela Šinková

O autorke: Moja práca prepája holistický prístup s analýzou informačného poľa a podporuje duševnú pohodu, vedomé sebapoznanie a odhaľovanie vzorcov, ktoré už neslúžia – aby vznikol priestor pre jasnosť, rovnováhu a autentický smer v živote aj práci.

https://www.uzdravenie.sk/

Súvisiace články

Kvasnice a betaglukán podľa rozhovoru s chemičkou Andreou Čepčekovou

Keď mi Andrea Čepčeková začala rozprávať o betaglukánoch, spozornela som. S touto témou pracovala ešte na Akadémii vied, kde jej kolega popísal štruktúru betaglukánov, ktoré dnes Andrea používa do svojich produktov. A to, čo vysvetlila o rozdiele medzi obyčajným droždím a izolovaným betaglukánom, považujem za jednu z najpraktickejších informácií z celého nášho rozhovoru.

Mario Kováčik: Ruska v susedstve sa nebojím. Ťahalo ma to do Gruzínska

Všetci hovorili, že sa treba odsťahovať na západ. Bankový manažér Mário Kováčik urobil opak. Dal výpoveď, odišiel sám do Batumi a dnes tam žije s manželkou a malým synom a stavia hotelové apartmány. Keď oznámil odchod, mysleli si, že zošalel. Ako hovorí, dlhodobo ho to tam ťahalo za prácou, rozvojom a starým svetom.

Najnovšie články

Kvasnice a betaglukán podľa rozhovoru s chemičkou Andreou Čepčekovou

Keď mi Andrea Čepčeková začala rozprávať o betaglukánoch, spozornela som. S touto témou pracovala ešte na Akadémii vied, kde jej kolega popísal štruktúru betaglukánov, ktoré dnes Andrea používa do svojich produktov. A to, čo vysvetlila o rozdiele medzi obyčajným droždím a izolovaným betaglukánom, považujem za jednu z najpraktickejších informácií z celého nášho rozhovoru.

Počasie Slovensko

Slovakia
broken clouds
2.3 ° C
2.6 °
2.3 °
84 %
2.3kmh
77 %
Ut
9 °
St
11 °
Št
14 °
Pi
11 °
So
14 °
127,000FanúšikoviaPáči sa
20,400NasledovníciNasledovať
83,700OdberateliaPredplatiť