Úzkosť je od slova úzky. V úzkom priestore sa nič nemá dobre. Rast sa deje v priestore a vo svetle.
EMÓCIE a DYCH
Rada pozorujem VLNY. Tie oceánske tu sú vysoké, divé, sprevádzané silnými zvukmi až hučaním. Nekompromisne strhávajú z brehu všetko, čo nie je pevne ukotvené. Ich pohyby sú oveľa zložitejšie, než vyzerajú.
Neplynú hladko, naopak, odohráva sa tam zaujímavá silová bitka.
Kým prílivová vlna naberá na sile a mocnie, druhá je silou odlivu ťahaná do oceánu späť. Na malú chvíľu začne ich vzájomný boj – práve tam vzniká zúrivá pena.
Pripomenulo mi to našu ľudskú EMOČNOSŤ.
Keď k nám pristúpi akákoľvek silná emócia (napríklad radosť), vezieme sa na nej. Takmer až bezmocne podliehame jej sile. A ona naberá obrátky.
Spomeňme si na malé deti. Radi im hovoríme: „Počkaj, po smiechu príde plač.“
Prečo je tomu tak?
Práve tento moment je príkladom toho boja vĺn – odchádzajúcej a prichádzajúcej.
Ak sme v silnej emócii, tá máva zvyčajne nad nami MOC. Nechceme sa jej pustiť. Nechceme dovoliť, aby bola čímsi nahradená.
Dokonca ani ťaživé emócie ako smútok, vinu, krivdy nepúšťame radi. A to je celkom náročné si priznať.
Čo teda môžeme robiť, aby nás naše emócie nevlastnili?
Aby s nami nehrali ich vlnivú hru? Tú, v ktorej sa stávame ovládaní, bezmocní…
- Nechať každú emóciu prejsť svojou nevyhnutnou krivkou. Nepotláčať žiadnu z nich, nevytesňovať. Naopak, UZNAŤ každú, aby nemuseli o svoju pozornosť bojovať.
- Nepostaviť sa však do jej stredu, aby nás zaplavila. Vkročiť bokom, do pozorovateľa – pomenovať ju, zadefinovať, ohraničiť. Povedať si: „Teraz je to takto a za chvíľu to bude inak!“ Už len táto veta má schopnosť ju oslabiť, zobrať jej trošku váhy.
- Ukotvovať sa vo svojom strede, nestať sa hračkou vo vlnách.
Ako?
- Dychom, sústredením sa na každý nádych a vydýchnutie.
- Otváraním hrude, bedier, vytváraním priestoru v tele. Úzkosť je od slova úzky. V úzkom priestore sa nič nemá dobre. Rast sa deje v priestore a vo svetle.
- Vykročením naberáme silu. Naša vzpriamenosť silu dokáže niesť. Vystrime sa. Pozrime vyššie, než je rovina našich očí.
- Precíťme vďačnosť. Za všetko, čo sa nám deje. Aj za to ťaživé. Je to totiž vždy priestor pre náš posun, našu cestu.
- Buďme k sebe láskaví. Buďme k svetu LÁSKAVÍ.
Korektúra: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/