Úzkosť je od slova úzky. V úzkom priestore sa nič nemá dobre. Rast sa deje v priestore a vo svetle.

Úzkosť je od slova úzky. V úzkom priestore sa nič nemá dobre. Rast sa deje v priestore a vo svetle.

EMÓCIE a DYCH

Rada pozorujem VLNY. Tie oceánske tu sú vysoké, divé, sprevádzané silnými zvukmi až hučaním. Nekompromisne strhávajú z brehu všetko, čo nie je pevne ukotvené. Ich pohyby sú oveľa zložitejšie, než vyzerajú.

Neplynú hladko, naopak, odohráva sa tam zaujímavá silová bitka.

Kým prílivová vlna naberá na sile a mocnie, druhá je silou odlivu ťahaná do oceánu späť. Na malú chvíľu začne ich vzájomný boj – práve tam vzniká zúrivá pena.

Pripomenulo mi to našu ľudskú EMOČNOSŤ.

Keď k nám pristúpi akákoľvek silná emócia (napríklad radosť), vezieme sa na nej. Takmer až bezmocne podliehame jej sile. A ona naberá obrátky.

Spomeňme si na malé deti. Radi im hovoríme: „Počkaj, po smiechu príde plač.“

Prečo je tomu tak?

Práve tento moment je príkladom toho boja vĺn – odchádzajúcej a prichádzajúcej.

Ak sme v silnej emócii, tá máva zvyčajne nad nami MOC. Nechceme sa jej pustiť. Nechceme dovoliť, aby bola čímsi nahradená.

Dokonca ani ťaživé emócie ako smútok, vinu, krivdy nepúšťame radi. A to je celkom náročné si priznať.

Čo teda môžeme robiť, aby nás naše emócie nevlastnili?

Aby s nami nehrali ich vlnivú hru? Tú, v ktorej sa stávame ovládaní, bezmocní…

• Nechať každú emóciu prejsť svojou nevyhnutnou krivkou. Nepotláčať žiadnu z nich, nevytesňovať. Naopak, UZNAŤ každú, aby nemuseli o svoju pozornosť bojovať.
• Nepostaviť sa však do jej stredu, aby nás zaplavila. Vkročiť bokom, do pozorovateľa – pomenovať ju, zadefinovať, ohraničiť. Povedať si: „Teraz je to takto a za chvíľu to bude inak!“ Už len táto veta má schopnosť ju oslabiť, zobrať jej trošku váhy.
• Ukotvovať sa vo svojom strede, nestať sa hračkou vo vlnách.

Ako?

• Dychom, sústredením sa na každý nádych a vydýchnutie.
• Otváraním hrude, bedier, vytváraním priestoru v tele. Úzkosť je od slova úzky. V úzkom priestore sa nič nemá dobre. Rast sa deje v priestore a vo svetle.
• Vykročením naberáme silu. Naša vzpriamenosť silu dokáže niesť. Vystrime sa. Pozrime vyššie, než je rovina našich očí.
• Precíťme vďačnosť. Za všetko, čo sa nám deje. Aj za to ťaživé. Je to totiž vždy priestor pre náš posun, našu cestu.
• Buďme k sebe láskaví. Buďme k svetu LÁSKAVÍ.

Nina Menkynová

Korektúra: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/