Po 30-ke sa usadíme, vydáme a porodíme. Kto túto idylku nestihne, tak má po 40-ke problém?

Po 30-ke sa usadíme, vydáme a porodíme deti. Kto túto idylku nestihne, tak má problém?

Britská spisovateľka Alexandra Potterová nie je žiadnym nováčikom. Knihy Nezabudni na mňa, Kto je to dievča? či Hľadám Rómea si našli fanúšikov na celom svete. Jej knižné príbehy sú romantické, vtipné, hravé a čítajú sa ľahko, ako sa povie „jedným dychom“. Vydavateľstvo Noxi predstavilo nedávno jej najnovšiu knihu s provokatívnym názvom Priznania štyridsiatničky, ktorá si pos*ala život.

Veľa ľudí svoj život vníma podľa akýchsi vekových pásiem. Do 20-ky to sú žúrky a zábava, do 30-ky treba stihnúť kariéru a bývanie, po 30-ke sa usadíme, vydáme a porodíme deti. Kto túto idylku nestihne, tak má problém. Nell, hlavná hrdinka knihy, je presne takou štyridsiatničkou. Keď jej krachne biznis aj vzťah so snúbencom, rozhodne sa presťahovať zo slnečnej Kalifornie do rodného Londýna, urobiť hrubú čiaru za svojím životom a začať odznova.

Jej kamošky z mladosti sú vydaté a majú deti. Začne písať nekrológy a stretáva osemdesiatročnú vdovu, s ktorou sa spriatelí. Po neúspešnom štarte do druhej polovice života zisťuje, že ju čaká ešte množstvo nových výziev, dobrodružstiev, ale aj radostí.

Nie som fanúšičkou názvov, v ktorom sú použité hovienka, nadávky či expresívne výrazy.

Považujem to za marketingový ťah autora, ktorý väčšinou funguje na masové publikum. Priznania štyridsiatničky sú však príjemným, vtipným a oddychovým čítaním, na ktoré sme u Alexandry Potterovej zvyknutí. Vyše 500-stranovú knihu prečítate raz-dva, príbeh plynie a vy sa s Nellou buď stotožníte (ak ste v rovnakej životnej situácii ako ona), alebo, naopak – vnímate jej príbeh ako príbeh Brigitte Jonesovej, na ktorom sa pobavíte, občas sa aj zamyslíte, a možno aj pochopíte život bezdetných a nezadaných žien.

Pri čítaní recenzií čitateliek, ktoré na knihu nedajú dopustiť, som si uvedomila, že presne o tom je dobrá kniha – že zaujme, rozosmeje, rozplače, rozprávate sa o nej na káve. Kvalita je veľmi subjektívny pojem, pretože niekto číta Zločin a trest a iný Päťdesiat odtieňov sivej. A tak to má byť, každý má čítať to, čo ho baví, a každý má žiť tak, aby bol šťastný. Niekto s mužom a s tromi deťmi, a iný sám s mačkou či psom.

Veľmi výstižne zhodnotila knihu čitateľka Lenka na martinus.sk: „Táto romantická komédia patrí medzi príjemnú oddychovku, ktorá vás nesklame, pobaví a uistí, že aj život po štyridsiatke nie je nuda.“

Úplne s ňou súhlasím.

Pripravila: Jana Túry