Publicista a kňaz Karol Lovaš priniesol na svojej nástenke na sociálnej sieti FB zamyslenie O (bez) cite.
O (bez) cite
Lyžovačka a korunovácia. Dve výstižné slová odhaľujúce (ne)cit slovenských prezidentov pre politickú realitu. Byť influencerom na vedenie štátu nestačí. Žiadna fotka s kráľom neurobí z človeka prezidenta. V rozhodujúcich chvíľach má stať pri ľuďoch. Má spolu s nimi trpieť. Keď v utrpení národ zostáva sám a jeho hlava sedí pri plnom stole kdesi u susedov, je to smutná správa pre krajinu, ktorá sa rozpadá pred očami.
Aj rozklad štátu by mal mať svoju úroveň. Ešteže máme toho anglického kráľa. Keď už na chlieb nezvyšuje.
Ako smiešne vyznievajú v kontexte domácej politiky všetky tie zahraničné návštevy našich lídrov. Veľké slová. A veľké gestá. Hlasné prázdno. Bez schopnosti porozumieť vlastným ľuďom.
Sme pre smiech.
Náš vzdušný priestor chránia susedia. V krajine, s ktorou máme, vraj, najlepšie vzťahy, nemáme už od jesene veľvyslanca!
A len tárame a tárame. Všade kam prídeme blúznime. Rozdávame rady svetu. Akoby sa mal čo od nás naučiť.
Môže nás brať ešte niekto vážne? Berieme sa my sami vôbec vážne? Obávam sa, že už dávno nie.
Pokiaľ áno, jedno miesto by dnes v Londýne zostalo prázdne. Prezidentka by bola tam, kde má byť. Uprostred svojho národa.
Trpí.
Dlho.
Aj jej zásluhou.
Slovensko aktuálne nepotrebuje reprezentovať. Potrebuje resuscitovať. A prežiť.
Nie je čas na návštevy. Včera. Dnes. Ani zajtra.
Dôvetok:
Prezidentka často vo svojich vyjadreniach hovorí, že citlivo vníma. Slovné spojenie „citlivo vnímam“ sa stalo za posledné roky takpovediac synonymom pre rôzne situácie. Dosť často sa používa na vyjadrenie sarkazmu, irónie. Pretože, nie je cit ako cit. Len je to treba vedieť navnímať a precítiť…