Ako ho mám presvedčiť?
Toto čítam a počúvam čoraz častejšie a poviem vám svoju odpoveď: NIJAKO.
Presviedčanie druhých vnímam ako násilie. Skrytou alebo aj zjavnou manipuláciou, citovým vydieraním, krikom, argumentami a silou sa snažíme dostať toho druhého niekam, kde to MY potrebujeme. Chceme ho natlačiť do formičky, ktorá sa páči NÁM, alebo na miesto, odkiaľ uvidí pravdu z NÁŠHO uhla.
Nie je nič zlé na tom, že to chceme.
Asi by sa nám ľahšie žilo, ak by sme mali na vec rovnaký názor. (Za vec si dosaďte čokoľvek – výchovu detí, financie, spôsob života…)
Lenže:
- Možno sa vám nemá ľahšie žiť. Možno vás ten druhý ešte niečo učí. Odráža vám vašu vlastnú frustráciu, bezmocnosť, agresiu, alebo čo vlastne cítite, keď vám neverí? Keď svojimi názormi narážate jeden do druhého a točíte sa stále v kruhu? Možno sa nám to nepáči, ale v ťažkých podmienkach prebieha vývoj. A niekto tie podmienky potrebuje ťažšie, ako ten druhý (to je vždy veľmi subjektívne, čo sa mne zdá ľahké, je pre druhého tragédia a naopak).
- On vás nemôže počuť. Vy vysielate Funko, on počúva Express. Nie ste naladení na rovnakej frekvencii. Ste preňho len šum. Čo s tým chcete urobiť?
- Pre niekoho môže byť neskutočne ťažké zmeniť svoj názor. Často to môže znamenať, že váš život je postavený na klamstvách. Niečo sa rozpadá a nie je tu nič, o čo by ste sa mohli oprieť. Bojíte sa. Možno už niečo tušíte, ale zatvárate oči, aby ste tomu nemuseli čeliť. Môžete sa tiež cítiť ako hlupák. Prebúdza sa hnev.
Aj toto je len hra ega.
Všetko, čo ste doteraz žili, bola pravda. Na určitej úrovni vášho bytia a žitia. Pravda je ako cibuľa, odkryjete vrstvu a nachádzate novú. Nikto nemá lepšiu alebo horšiu pravdu, každý žije tú svoju. A zároveň sa netreba báť nazerať pod vrstvy a posúvať sa medzi úrovňami. Je v tom veľká sloboda.
Čo teda robiť, keď neviem druhého presvedčiť? Skúmať, čo ma ten druhý ešte učí. O sebe. Ísť do svojho vnútra a ošetrovať svoje rany, nedostatok sebalásky, nedôveru vo vlastné sily… Už nikdy nebudete tou istou osobou, keď sa vynoríte. Budete silnejší.
A v novej sile môžete preskladávať svoje hranice a učiť sa ich ustáť.
S pokojom. V súcite.
Lebo ak ustojím seba, ustojím aj búrky okolo. Budem ako ten strom, ktorému víchrica síce rozcuchá konáre, ale nikdy ho nezlomí.
Budem stáť v láske.
K sebe aj ostatným.
Zuzana Michalechová
Autorka je spisovateľka – www.zuzanamihalechova.sk
Korektúry: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
Mohlo by vás zaujať…
Rozhovor s Milanom Markovičom o jeho pohľade na dnešnú dobu. Ako hodnotí ľudí na vysokých postoch a ich rozhodnutia? Prečo si myslí, že politika sa prezliekla za epidémiu a prešlo jej to? Porozprával aj o svojich aktuálnych projektoch a pripravovanej knihe.