Ako sa starať o svoju životnú energiu a zistiť, čo naše telo a srdce potrebuje?
Zachovať si svoju životnú energiu a cítiť sa dobre. Každý by to rád. Ako sa však postarať, aby telo a myseľ fungovali a súzneli? Ako sa starať o svoju životnú energiu?
Bolesti, túžby, choroby, nádeje…
Pred časom som robila 2 rozhovory s Oľgou Kancírovou, ktorá bola pred rokmi zdravotne veľmi zle. Bojovala o život. Vyliečila sa a venuje sa homeopatii a ďalším postupom, ktoré na ceste za zdravím objavila. Zaujal ma jej text, ktorý priniesla medzi svoj okruh sledovateľov a možno ten text pomôže a dá zmysel aj vám…
***
Píše Oľga Kancírová
Každý deň sa ma dotýkajú príbehy ľudí, ich hľadania, bolesti, túžby, choroby aj nádeje. Všetky tieto cesty majú jeden spoločný menovateľ, túžbu cítiť sa lepšie, ľahšie a živšie.
A to je niečo, čo nosíme v sebe všetci. Životnú energiu.
Nie je to len sila, ktorá nám umožňuje ráno vstať z postele. Je to jemné svetlo, ktoré nás vedie, keď sa rozhodujeme, ako žiť. Je to dych, ktorý sa nás pýta, či chceme ísť vpred v pokoji, alebo v strese. Je to naša schopnosť cítiť radosť, spojenie, zmysel.
Nie vždy sme k sebe láskaví. Nie vždy počúvame, čo naše telo a srdce naozaj potrebujú. Ale každá chvíľa, keď sa rozhodneme byť vedomejší, je krokom k návratu k sebe.
Ako sa teda môžeme starať o svoju energiu?
- Uvedomovať si dych, dych je brána k prítomnosti.
- Nezahlcovať sa tým, čo nám nepatrí, zodpovednosť áno, ale bez viny a pretvárky.
- Dovoliť si oddych, telo vie, kedy potrebuje spomaliť.
- Rozlišovať, čo nás živí a čo nás vyčerpáva, v strave, vo vzťahoch, v myšlienkach.
- Stretávať sa so sebou v tichu, niekedy stačí chvíľka bez slov, len byť.
Milujem silu otázok. Nie preto, že dávajú odpoveď, ale preto, že nás otvárajú.
V čase, keď sa cítime stratení, sú ako majáky, ktoré nám ukazujú cestu späť k vlastnej pravde.
- Čo mi dnes berie silu a čo mi ju vracia?
- Kde sa dnes necítim slobodne?
- Kto by som bola, keby som sa prestala báť?
- Čo moje telo dnes potrebuje počuť?
Otázky nehodnotia. Otvárajú. A keď sa naučíme ich klásť s jemnosťou, naše vnútro sa prestáva brániť. Dnes už viem, že pokoj a pohoda sa nevyrábajú zvonka. Nedajú sa kúpiť, nedajú sa darovať. Ale dajú sa objaviť vo vnútri, keď sa prestaneme porovnávať, dokazovať a utekať.
Stačí pár malých krokov: Spomaliť.
Možno nežijem dokonalý život. Ale učím sa každý deň. A moja túžba je jednoduchá, inšpirovať láskavosťou, nie tlakom.
- Byť tichou oporou, nie nátlakovou radou.
- Pripomínať, že zmena je možná, a že aj bolesť môže byť dverami k sile.
- Chcem, aby sa ľudia pri mne uvolnili do seba.
- Aby si spomenuli, že sú hodnotní už len tým, že sú.
- Že ich telo nie je nepriateľ, ale múdry spojenec.
- A že v hĺbke seba nosia všetky odpovede.
Preto kladiem tie otázky stále…
Oľga Kancírová
***
Pripravila: Martina Valachová
Oľgu nájdete tu: https://www.homeopatiaok.sk/