Európa? Stali sa z nás kultúrne zanedbaní ľudia, čo stratili cit pre krásu.
Z každej strany počúvam o Európe, európskych hodnotách, ba že sme iní ako v iných častiach sveta. Bijeme sa do pŕs, že sme výkladnou skriňou ľudskosti a slobody. Budíme dojem, akoby dejiny Európy začali pred sto rokmi a aktuálna hodnotová situácia je tá pravá, fundamentálna.
- Čo je ale naozaj Európa a odkiaľ sa vzala?
- Je to, čo prežívame dnes, skutočne také úžasné?
Z úst najvyšších predstaviteľov mocných európskych štátov počuť, že Európa je jednotná mena, voľný cezhraničný prechod, spoločný trh a garancia základných ľudských práv a slobôd.
Pri týchto argumentoch sa nečudujem, že Európa je dnes v mnohých častiach sveta na smiech a nedokáže suverénnym spôsobom chrániť vlastné záujmy. Nemá úctu k svojej histórii, osobnostiam, ktoré ju 2500 rokov formovali, zmysel pre množstvo ďalších hodnôt ako sú ľudské práva a slobody a nemá ani len armádu na vlastnú ochranu. Stala sa kultúrne zanedbaným vazalom. Sedíme na gauči a s pocitom nadradenosti a pobúrenia hodnotíme kroky našich predkov, ktorí napriek nebezpečenstvu a nedostatku čohokoľvek robili všetko, čo bolo v ich silách, aby prežili.
Kresťanstvo sme degradovali na folklór a cirkev rezignovala na svetskú moc. Stala sa prisluhovačom a vazalom živlov, ktoré rozkladajú tradičné, anticko-kresťanské hodnoty. Nie oko za oko, ale miluj svojho nepriateľa. Brániť sa s láskou a odpúšťať. Nie Desatoro, ale ctiť a milovať každého človeka. To odlišuje skutočného kresťana od nevedomých a tváriacich sa.
Európa ako kultúrno-civilizačný priestor vznikla ako prienik troch komponentov.
Do dnešnej podoby ju vyformovali grécka kultúra, rímska civilizácia a kresťanské náboženstvo. Pod vplyvom vedecko-technickej revolúcie sme na to zabudli. Ako malé dieťa ohúrené novými podnetmi sme sa vrhli na bezcenný spotrebný tovar a nechali si nahovoriť, že to jediné má v živote zmysel. Nechali sme sa odstaviť od krásy, pravdy, lásky, spravodlivosti a dobra. Nezmyselne sa obklopujeme brakovými prebytkami, ktorými zakrývame vlastnú prázdnotu.
Stali sa z nás kultúrne zanedbaní ľudia, čo stratili cit pre krásu.
Smejeme sa na „suterénových“ reláciách a vtipoch. Za drobné výhody sa necháme dobrovoľne ponižovať a oberať o ľudskú dôstojnosť. Morálne kritériá k sebe samým ako aj voči ostatným ľuďom sme deformovali tak, že nás buď prestali zaujímať, alebo nerozoznáme dobro od zla. Boha sme si nechali vziať ako niečo nepotrebné, lebo predstava morálneho korektívu a hraníc je prekážkou ekonomického rozvoja. Rezignovali sme na poznanie pravdy. Dostali sme za to odpadky s peknou vizážou a možnosť ležať pri mori bez skutočnej túžby po poznaní. Len cestovať, lebo nenachádzam potešenie v sebe samom. Dívať sa bez spoznávania a skúmania.
Človeka sme degradovali na figúrku chodiacu do zamestnania, ktorá zarobené míňa na prebytky alebo podúrovňovú zábavu.
Pachtíme sa za uznaním ľudí, ktorí nás zneužívajú. Hrdosťou nás nenapĺňa dobrota, láskavosť a láska, ale haraburdy, ktorými si plníme domovy a parkoviská. Inak by sme sa psychicky zrútili pod tlakom absencie zmyslu života. Prekrývame vnútornú samotu komparzom a animátormi, ktorých považujeme za kamarátov a priateľov. Bez hlbšieho citu a duchovnej hodnoty, ktoré sme stratili. Sme duševne pohodlní, trpíme pri čítaní náročnejšej literatúry, pričom vyhľadávame naivné knihy alebo televízne programy. Stratili sme túžbu po poznaní. Nevytvárame tlak na politikov, akademikov, kňazov, výtvarníkov, architektov a akceptujeme nekultivovanosť, nekultúrnosť, klamstvo, nevkus.
Nie, toto nie je Európa, jej hodnoty a kultúra.
Kultúrny človek nielen poukazuje na to, čo nechce. Musí aj vedieť, kam kráčať, poznať to, čo chcieť má. Poznať ideál. Ten sme dostali do vienka pri svojom zrode ako jediná kultúra na našej planéte.
Hodnoty ako demokracia, sloboda, pravda, krása, pokrok a duchovný život sme dostali od antických Grékov.
Právo, poriadok, disciplínu, organizáciu, schopnosť zjednocovať a vzor infraštruktúry nám zanechali Rimania. Rovnako ako schopnosť žiť v mieri.
Idea všeobjímajúcej lásky a odpustenia spolu s uchovaním a naplnením odkazu antiky je dielom kresťanského náboženstva. Všetky tieto atribúty sa streli v prieniku počas trvania Rímskej ríše. Rimanstvo je teda to, čo je Európa. Je jej základom, náplňou aj cieľom.
Ani ľudstvo v antike neuchopilo ideál, ktorý samo nastavilo.
Nepodarilo sa to ani ďalším generáciám. Nepodarí sa to ani nám. Lebo ideál sa uchopiť nedá. Majúc ho pred očami sme povinní sa mu približovať a zlepšovať sa. Nielen v určitých oblastiach, ale komplexne. Nielen veda a technika je maximom ľudského ducha. Je ním aj filozofia, náboženstvo, umenie, či politika.
- Čo je teda substanciou a výdobytkom dnešnej Európy?
- Zjednocovacie snahy, voľný pohyb osôb, trhová ekonomika a jednotná mena?
Tieto atribúty už malo ľudstvo v európskom priestore v čase antiky v porovnateľnej podobe. V mnohom zaostávame. Ľudské práva a slobody sú to, čo nás robí úspešnejšími? Nie veľmi. Aj v antike bol na území dnešnej Európy objem slobody a práv na vysokej úrovni. V mnohom v kvalitnejšej podobe než dnes, keďže ich často podmieňovali zodpovednosťou a povinnosťami. A ak by sme predsa len trpeli pocitom nadradenosti, je potrebné pripomenúť, že práve v antike ľudia prvýkrát objavili a uchopili myšlienky slobody a prirodzeného práva, na ktoré sme dnes tak nekriticky pyšní, akoby sme ich objavili iba nedávno.
A ak budeme k sebe úprimní a pozrieme sa na stav slobody prejavu či práva človeka na kultúrnu a civilizačnú bezpečnosť, tak súčasná Európa nie je ten úžasný ideál, ako sa nás snažia presvedčiť tí, ktorí potrebujú naše hlasy vo voľbách.
Hrdíme sa pár desiatkami rokov mieru a bezpečnosti. Pax Romana trval zhruba dvestopäťdesiat rokov a mier a bezpečnosť v tomto období sa stali legendárnymi. Nevieme o tom? Ani o skutočnosti, že rímska spoločnosť bola nadčasovo rasovo a nábožensky tolerantná, že rovnosť pred zákonom bola paradigma a rovnosť príležitostí praxou?
Rovnako nás napĺňa neodôvodnenou nadradenosťou vedecko-technický pokrok.
Vzhľadom na naše malé vedomosti o európskych dejinách starších ako sto rokov ani netušíme, že mnohé myšlienky a vynálezy, ktoré dnes používame, sú z obdobia starovekého Grécka a Ríma. Bez nich by nebolo mobilov, lietadiel ani internetu. Myslenie, teda aj veda, je kolektívnym dielom ľudstva a neskoršie vždy povstane zo skoršieho.
- Sme teda skutočne Európanmi?
- Nesnažíme sa podieľať na snahe vytvoriť nejaký nový svet odtrhnutý od svojich koreňov?
Každá budova sa musí stavať na kvalitných základoch.
Ak sa postupne nadstavované poschodia začnú vymykať statike základov, budova sa zrúti. Rovnako neúspešne skončí aj pokus vytvoriť nový svet, ktorý sa prieči ľudskej prirodzenosti, pravde, spravodlivosti, láske, dobru a kráse.
Mojou túžbou je, aby raz bola Európa jednotná duchovne, kultúrne, ekonomicky aj vojensky. Aby bola sebestačná a suverénna. Aby bola výkladnou skriňou krásy, rozumu, zodpovednosti, demokracie, ľudských práv a slobôd. Nech je miestom pokoja, mieru a bezpečnosti jej obyvateľov a národov. Nech je nápomocná ktorejkoľvek spoločnosti, nech každého, kto príde s dobrým úmyslom, víta láskavo a nech sa rovnako láskavo bráni pred každým, kto jej chce ublížiť.
Patrik Števík
Prevzaté so súhlasom autora z jeho knihy ZAMYSLENIA / Európska minulosť a duchovná kríza dneška
Ako vám môže príroda a esenciálne oleje pomôcť, aby vaše deti boli zdravé a nevynechávali v škole?
Digitalizácia = pokrok? Aktuálne sa odkazy na falošné a podvodné stránky množia aj mimo SMS správ
Oľga Kancírová, SAKHom homeopatka
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: 
