Celibát nie je prežitok. Je to nutnosť! Prečo vymenil Andrej Ondrejka telesné otcovstvo za duchovné?
ANDREJ ONDREJKA je mladý, sympatický a charizmatický muž, vyučený čašník, z ktorého sa pred štyrmi rokmi stal katolícky kňaz. Ako chlapec netušil, že jedného dňa bude jeho domovom fara, vzdá sa vlastnej rodiny, pohodlia a odíde pôsobiť nevedno kam, kde ho pošlú nadriadení. V rozhovore, ktorý som pripravila, sa otvorene vyjadruje aj k celibátu. Celibát nie je prežitok, ale nutnosť – tvrdí Andrej.
Telesné otcovstvo vymenil za duchovné.
Pohybuje sa medzi deťmi a mladými ľuďmi i dospelými. Učí náboženstvo, vedie duchovné stretnutia, slúži omše, spovedá, sobáši, pochováva… takže na nedostatok práce si nemôže sťažovať. Niet divu, že niekedy je rád sám. Skôr mu chýba priestor pre seba.
Kňaz, ktorý sa vie aj nahnevať…
Keď je niekto nespravodlivý alebo keď niekoho ponižujú, je vraj nekompromisný a dá to jasne najavo. „Tyká“ si s modernými technológiami. Počas korony si založil svoj youtube kanál a medzi prvými vysielal bohoslužby cez internet, čím si získal množstvo ľudí. Ako človek i ako kňaz ma zaujal. Rada si ho kedykoľvek vypočujem. Niekedy sa cíti nehodný svojho poslania, ale ja si myslím, že mu táto cesta „pristane“.
Ak Vás Andrejova charakteristika zaujala, pozývam Vás vypočuť si môj podcast.
Možno si aj vy poviete, že materiálny svet je dôležitý, ale dôležití sú aj ľudia, ktorí ho obohacujú niečím iným. Srdečným úsmevom, vľúdnym slovom, obetou či nezištnou pomocou. Sú svetlom na ceste iným. Vďaka za nich. Andrej k nim určite patrí.
Pripravila: Lívia Dvorská
Rozhovor si môžete vypočuť priamo tu: