Ako sa neutopiť v mizérii, keď to vyzerá tak, že nemôžeme zmeniť vonkajšie okolnosti?
Pri tejto téme mi napadol jeden starý dobrý vtip o bačovi, ktorý je možné hovoriť len po 22. hodine. Pointa vyznieva tak, že „naozaj zvonku to tak vyzerá“.
Preto sa na našu mizériu musíme pozrieť zvnútra.
Realita je stále rovnaká, iba naše vnímanie tejto reality je rozdielne.
Ako príklad uvediem porovnanie pohľadu dvoch ľudí na rovnaký objekt.
Predstavte si kontajner so smeťami niekde na sídlisku alebo hoci aj v luxusnej štvrti. Ak k nemu prichádza človek bez domova, vidí a hľadá v ňom niečo, čo by mohlo slúžiť na jeho obživu. Ak k nemu prichádza človek z vykúrenej osvetlenej vily, vidí v ňom priestor na zbavenie sa prebytočných vecí a odpadkov. To, čo oboch spája a zároveň rozdeľuje, je vec ich záujmu. Rovnaký objekt, rovnaký čas, rovnaký priestor, ale odlišné vnímanie jeho účelu. Ak by sa za nejakých zázračných okolností obaja vymenili, tak pre bezdomovca by to bol priestor pre odpadky a pre toho druhého opäť len zdroj obživy.
Naša mizéria nespočíva vo vonkajších okolnostiach, hoci ju neskutočne silno ovplyvňujú.
Naša mizéria je v postoji k vonkajším okolnostiam. Nachádzame sa totiž v psychologickej vojne. Fakty nezmeníme, zmeniť môžeme len postoj. Podstatou tejto psychologickej vojny je rozdelenie ľudí a vyvolanie strachu. Očkovaní sa boja, že sa nakazia, preto prijali fakt potreby očkovania. Nezaočkovaní sa boja, že účinky vakcíny sú nebezpečné pre ich zdravie. Preto ju odmietli. Obe skupiny majú strach. Rovnaký objekt, rovnaký čas, rovnaký priestor, ale odlišné vnímanie účelu. To, čo ich spája a zároveň rozdeľuje, je strach
Vo vyššie uvedenom príklade dochádza k určitému druhu vzájomnej pomoci.
V našej mizérii dochádza k určitému druhu vzájomného odcudzenia sa.
Táto vojna sa nevedie na bojisku s konvenčnými zbraňami, hoci nás učili, že vojna je práve takáto. Tento boj sa vedie v hlavách nás všetkých. Nebojujme jeden proti druhému, nepresviedčajme sa, neargumentujme, prestaňme sa nenávidieť. Začnime bojovať s naším strachom, to je priestor pre naše bojisko. Prestaňme sa báť. Náš strach nás obmedzuje, náš strach nás vedie k poslušnosti či k rebélii, náš strach je naším najväčším nepriateľom. Zvíťazme nad ním.
Dale Carnegie povedal: „Čo by ste urobili, keby ste nemali strach?“
Tak, čo by ste urobili vy?
Jozef Čuha
Kto je Jozef Čuha?
Psychológ, ktorý sa venuje vzdelávaniu v oblasti riadenia a vedenia, osobnostného rozvoja, koučingu, manažmentu, leadershipu, psychoterapii, psychodiagnostike a poradenstvu v oblasti personálneho, biodromálneho a vzťahového života.
„Najväčším zdrojom mojich vedomostí stále zostáva kontakt s ľuďmi, ich príbehy a skúsenosti, z ktorých sa stále učím.“
Korektúra: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu:
https://www.facebook.com/Corectus/